Z archívu
Neil Clark
Návštevníci, ktorí si za lacný peniaz doprajú víkend v Budapešti, Prahe, Varšave, či iných hlavných mestách „novej Európy“, sa môžu poľahky vrátiť domov vo viere, že štandardná západná ortodoxia naozaj platí: že bývalé komunistické štáty východnej Európy sú živé, prekvitajúce krajiny, osídlené čoraz blahobytnejším obyvateľstvom, ktoré využíva ovocie integrácie do euroatlantických štruktúr. Ak by však turisti zablúdili za roh hlavných bulvárov a zaujímavostí v centre mesta, naskytol by sa im veľmi odlišný pohľad, na ktorý nadšenci ekonomických reforiem radšej veľmi neupozorňujú.
(18. 02. 2005)
Linka na dnes
Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.
