hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Diskutujme skôr,
ako bude neskoro

Andrej Sablič

Ak sa pozeráme na oficiálne spoločenské vedy, ako aj masmédia v rukách kapitalistov, tak píšu rozprávky o dnešku, ale predovšetkým o ružovom zajtrajšku. V podstate robia to isté čo za éry komunistov, len to čo bolo včera dobro zamenili zlom a zlo dobrom. Koniec koncov daňoví poplatníci a masmediálni zákazníci si za svoje peniaze zaslúžia aspoň pekné rozprávky, keď takíto pisálkovia sa na viac nezmôžu.

(06. 11. 2003)



Linka na dnes



Greenpeace Slovensko

Túto ekologickú aktivistickú skupinu už dnes asi netreba zvlášť predstavovať. Na Slovensku zatiaľ možno nenachádza také pochopenie, ako by bolo potrebné, ale to koniec-koncov platí pre mnohú záslužnú činnosť. „Dočerta s predpismi, tu ide o budúcnosť vašich detí..." Majú pravdu.



Môže po voľbách dôjsť k podstatnej zmene?


Daniel Novák

vydané 06. 09. 2006 • prečítané 9222x
formát na tlač



Napísal som nedávno kritický článok o zastupiteľskej „demokracii“ na Slovensku. Článok sa venoval našej politickej realite výlučne za Dzurindovej vlády. Teraz je po voľbách. Najviac hlasov získal SMER, “ľavicová” strana. Teda konečne aj my, ktorí túžime po dôslednom riešení sociálnych problémov a ku smerovaniu k rovnosti, môžeme byť spokojní. Alebo nie? Nenavádza tá prípojka “sociálna demokracia” za názvom víťaznej strany k určitému optimizmu? Nie, ja si to nemyslím. Neverím, že by sa touto “parlamentnou výmenou” (bohužiaľ, nič okrídlenejšie sa tu nedá použiť) niečo podstatné zmenilo. A to bez ohľadu na to, či SMER pribral do vlády amorálne pravicové strany ako HZDS a SNS alebo nie.


Strana SMER - pardon, SMER - Sociálna demokracia, aspoň zatiaľ - je “ľavicovou” stranou. Čo by teda malo byť jej hlavným zámerom? Zjednodušene povedané: vyrovnávať sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť? Prístupov je viacero. SMER (-SD) je parlamentnou stranou a pre mňa je reprezentantom riešenia “mocenskej bitky populistov”. V tomto prostredí by mala presadiť do reality riešenia, ktoré majú priniesť aspoň nejaké výhody pre tých najviac strádajúcich. To je chvályhodná snaha. Dosť zarážajúce a hodné pozornosti je ale to, že žiadny predstaviteľ tejto strany do najnižšej sociálnej skupiny (či triedy) nepatrí! Takže logická otázka znie: ako môže niekto naozaj zodpovedne “zastupovať” ľudí, o ktorých má síce nejaké informácie, ale ich každodenné životy (a strádanie) nezažije na vlastnej koži? Väčšina ľudí (a voličov) sa nad týmto nepozastaví. Veď politici sú tu predsa od toho, aby cestovali po svete, presviedčali o svojich zámeroch na nekonečných poradách, konzultovali s “odborníkmi”, bez väčšej fyzickej námahy, v obleku či kostýme, diplomatky preplnené zákonníkmi a všetkými tými byrokratickými “nevyhnutnosťami”. Áno, toto majú všetci spoločné. A k tomu to, že okrem politiky majú v zálohe ďalšie teplé miestečko v nejakej firme či majú dokonca firmu vlastnú… SMER to všetko okorenil tým, že k sebe do vlády prizval dve silne pravicové strany. Kto by chcel potom rovnosť, však? Za týchto okolností vyvstáva otázka ich motivácie. Politológia a psychológia majú oveľa viac spoločného, ako by sa mohlo zdať.

Samozrejme, vo vysokej politike, tak ako aj v bežnom živote, treba robiť ústupky. Napríklad keď sú na jednej lodi v parlamente strany, ktorých programy sa diametrálne odlišujú. Aké môžu byť teda motívy politikov pri robení ústupkov? Je to skutočne záujem celej spoločnosti, alebo len túžba usilovať o moc (resp. zostať pri moci)? Už nespočetne krát sa potvrdilo, že hlavným motívom je práve to druhé. A u nás tomu nie je inak. Všetko síce ukáže prax, ale myslím, že je pádny dôvod k povolebnému pesimizmu. Zoberme si to reálne. Ak by bol SMER naozaj sociálnou demokraciou, ktorá chce dôsledne plniť svoj program, museli by sme sa izolovať od zvyšku sveta. (a to už nevravím, že nás izoluje to problematické vládne spojenie „sociálnej demokracie“ a pravice). Neoliberalizmom zjednotená Európa momentálne kráča zreteľne inam ako k “ľavicovým hodnotám”. To, čo ju spojilo, nie sú záujmy väčšiny bežných Európanov, ale záujmy európskych i mimoeurópskych elít. Zároveň s globalizáciou neoliberalizmu sa zväčšujú rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami (už opäť aj u nás: triedami), to je priamo úmerná krivka. Hoci niektoré strany v európskych štátoch sa môžu snažiť o “sociálnejší” prístup, je to stále všetko vrámci tejto veľkej mašinérie, v ktorej vládne moc a kapitál. To je podľa mňa údel všetkých politických strán, bez ohľadu na to, akú lákavú používajú rétoriku. A slovo “sociálne” tu zaniká v spleti machinácií, ktoré na neprivilegovaných v každom štíte ušili politické a ekonomické elity. Ak by mala byť nejaká “sociálna demokracia” skutočne dôsledná, mala by vzniknúť konštruktívna spolupráca medzi jednotlivými krajinami. Ľavica predsa nepozná hranice národných štátov. Ale ak sa jedná o politiku riadenú zhora, tu dochádza k dejinnému rozporu medzi mocou a ľavicovými hodnotami, teda solidaritou a obmedzovaním politickej nadvlády. Autentická ľavica musí vedieť, že tak ako sú nadnárodne “nepísanými zákonmi” spojené politické a ekonomické elity, tak musí byť nadnárodne spojená aj ľavicová alternatíva voči neoliberalizmu. A tá sa musí prirodzene tvoriť zdola.

Čo by teda mohla reálne priniesť “sociálna demokracia” na Slovensku? Môžeme sa snažiť znížiť ceny energií alebo zrušiť poplatky v zdravotníctve, ale o cene ropy sa predsa rozhoduje niekde úplne inde, plyn musíme naďalej kupovať od mafiánskych oligarchov, či už budú z Ruska alebo zo Západu, energetické zdroje sú rozpredané v privatizačných fraškách, aj zo zdravotníctva je už slušný biznis… A tak by sa dalo pokračovať. Nová vláda jednoducho musí byť iba súčasťou toho istého systému, inak privedie krajinu do ešte väčšej katastrofy.

Myslím si, že riešenie nejde cez parlament. Ak sa totiž ľudia, ktorí sú dennodenne obmedzovaní a zneužívaní neoliberalizmom – ktorý je len najnovším pokračovateľom dejinnej hierarchie moci – nezačnú zaujímať o svoje záujmy sami a nebudú aj konať, nik iný sa za nich o to snažiť nebude. Toto nie sú len veľkohubé frázy, ale mnohokrát potvrdená skúsenosť. Sociálne problémy sa doposiaľ nikdy nepodarilo dôsledne riešiť zhora. Vždy tu bude existovať protiklad moci a slobody. Tí “hore”, nech sú už hocako “humanistickí” či “sociálne cítiaci”, či sa aspoň tak tvária, totiž nikdy nebudú mať dostatočnú motiváciu a “politickú vôľu”, aby skutočne dôsledne riešili sociálne rozpory, čiže usilovali sa o kroky k rovnosti. Hlavné pre nich je to, aby sami priveľmi nestrádali. S ostatnými politikmi sa vždy nejak dohodnú, a ak to okolnosti dovolia, možno sa niečo ujde aj tým dole, ktorých „zastupujú“ (veď predsa nie sme pravičiari). “Sociálna demokracia” sa mi v tomto kontexte javí ako nepodarené slovné spojenie. SMER sa môže podľa mňa nazývať sociálnou demokraciou asi tak isto, ako bol minulý režim socializmom. (Skôr by tu sedelo označenie “reálna sociálna demokracia”, ako to vystihol publicista Michal Polák). Navonok sympatické a obyčajným ľuďom blízke slovíčka prekryje neúprosná realita. Korunou tomu všetkému je spomínané spojenie SMER-u s amorálnou pravicou (ničím iným HZDS a SNS nie sú). Nešťastní pragmatici v SMER–e iba krčia plecami, že lepšie riešenie nebolo. V parlamentnej demokracii á la Slovakia zrejme skutočne nie. Znova tu vyvstáva stará otázka: bolo to naozaj len kvôli občanom alebo kvôli vlastným záujmom? A boli aj iné riešenia?

Áno, iné riešenia boli a sú. Jedným z nich je spontánne organizovanie sa ľudí zdola a ich obhajoba vlastných sociálnych práv, ich aktívna snaha o prežitie čo najlepšieho života. Toto za nich – za nás – žiadna zastupiteľská “demokracia”, tobôž v rámci neoliberalizmu, nikdy nespraví.



Autor sa ospravedlňuje za rodovo nekorektnú gramatiku, t. j. všetko písané v mužskom rode. Stalo sa tak z dôvodu zrozumiteľnosti textu.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.