![]() |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
06. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuČeské přijetí frankfurtské školyPavel SiostrzonekTématem tohoto článku či malé studie by měla být česká recepce děl myslitelů, jež jsou spjati s frankfurtskou školou kritické teorie. Konkrétně mám na mysli autory jako Max Horkheimer, Theodor W. Adorno, Herbert Marcuse, Erich Fromm a Jürgen Habermas 1) a soustředit se budu především na období šedesátých let, kdy jejich vliv na české myšlení byl největší. Sporá recepce na konci let třicátých představovala jen jakýsi prolog, na nějž nebylo přímo navázáno a sedmdesátá léta přinesla v podstatě jen dosti hrubou kritiku frankfurtské školy jako jednoho ze zdrojů tzv. marxistického revizionismu. Nechci uvádět jen výčty studií a článků o kritické teorii či kritickou teorií inspirovaných, ale pokusím se i odpovědět na otázku, proč se v daných obdobích u nás projevil zájem o myšlenky výše zmíněných autorů, tj. na otázku, jaká společenská a intelektuální konstelace vedla k tomu, že byli překládáni, že se o nich mluvilo a psalo a že případně ovlivnili teoretiky české. (04. 02. 2005)Linka na dnesRed PepperČasopis radikálnodemokratickej „zelenej ľavice" - priestor pre autorov rôzneho sfarbenia, od červených cez čiernych až po zelených. Veľmi dobrý najmä na analýzy zahraničnej politiky a vývoja britskej Strany práce (labouristov). |
správa::: Smutná spomienka na nábreží v PKOVZBOO
vydané 13. 04. 2006 • prečítané 12412xformát na tlač V stredu 12. 4. popoludní sa na nábreží Dunaja na spomienkovom zhromaždení zišlo asi 70 občanov. Pripomenuli si 243 stromov, ktoré pred rokom vyrúbal investor, spoločnosť J&T Global (dnes J&T Real Estate) kvôli plánovanému projektu výstavby v časti PKO. Slovom aj svojou tvorbou ich podporili umelci – hudobníci Dodo Šošoka, Tóno Popovič a skupina Revolver, zatiaľ čo študenti Školy úžitkového výtvarníctva so svojimi pedagógmi na pamiatku zlikvidovaných stromov vytvorili pôsobivé diela land art-u. Mohylu z kusov betónu navŕšili na peň vyrúbaného storočného platanu, ktorý prežil aj monarchiu, aj prvú Československú republiku, dokonca aj komunistov – aby ho nakoniec barbarsky zlikvidoval investor kvôli svojim stavebným plánom. Z pozvaných kompetentných prišli len mestská záhradníčka Ing. Anna Galčíková, mestský poslanec Jozef Házy a pracovník oddelenia životného prostredia Starého Mesta Marcel Rapoš. Pre pracovnú zaneprázdnenosť sa ospravedlnili námestník primátora Štefan Holčík a hlavný architekt profesor Štefan Šlachta*. Keďže pani Galčíková začala vo svojej pozícii pôsobiť až po výrube, jediným, kto obhajoval sporný projekt tzv. River Parku, bol hovorca J&T Maroš Sýkora. Arogantným zdôrazňovaním 8-miliónovej finančnej náhrady za vyrúbané stromy (čo je zákonná povinnosť) a „postavenia“ nového parku však popudil všetkých prítomných. Mnohí zdôraznili, že je to svet úplne iných hodnôt, než akými žijú obyčajní Bratislavčania, ktorým záleží na svojom meste. Vo voľnom diskusnom fóre prítomní neskrývali svoj smútok nad zlikvidovaným parkom na nábreží, ale aj inde v Bratislave. Vyjadrovali svoj hnev nad nekultúrnosťou investorov, ktorí v hlavnom meste idú za svojimi ziskami bez najmenšieho ohľadu na mestské prostredie a občanov. Kritizovali však aj úradníkov samosprávy, umožňujúcich likvidovať dochovanú zeleň a kultúrne hodnoty napriek protestom rozhorčených Bratislavčanov. Viacerí občania prejavili silné znechutenie nad meniacou sa podobou kedysi príjemnej Bratislavy. Dnes obyvateľov stresujú nevábne budovy, autá, zničené prostredie. Mnohí prítomní sa dožadovali osobnej, menovitej zodpovednosti kompetentných, ktorí takýto vývoj dopustili alebo mu priamo napomáhali. Na záver vyjadrili odhodlanie nemlčať a vyžadovať plnenie povinností zvolených zástupcov občanov v samosprávach, aj s prihliadnutím na blížiace sa komunálne voľby.
* Okrem nich boli pozvaní: VZBOO je Voľné združenie bratislavských občianskych a ochranárskych organizácií. Vaše komentáre:
![]() ![]() |
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.