hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

17. 06. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Levice v postrevoluční době

Ondřej Slačálek

Pavel Barša je politický filosof, jehož práce jsou věnovány multikulturalismu, vztahu západu a islamismu, americké zahraniční politice, soudobému feminismu – často tedy tématům, která jsou tak či onak podvratná vůči převládajícímu liberálnímu paradigmatu. Nesnaží se je ovšem jen vykládat, ale také svým výkladem poněkud změnit – převzít od nich zajímavé, inspirativní myšlenky či metody a usmířit je s tímto paradigmatem nebo je vůči němu v posledku odzbrojit. Tak by šla interpretovat i jeho nová kniha, jíž napsal spolu s Ondřejem Císařem, šéfredaktorem Politologického časopisu a vysokoškolským pedagogem, věnujícím se politické filosofii, problematice globalizace a teoriím sociálních hnutí. Kniha se tentokrát zaměřuje levici a její podtitul zní: „Občanská společnost a nová sociální hnutí v radikální politické teorii 20. století“.

(15. 12. 2004)



Linka na dnes



Aspekt

Veľmi kvalitný feministický mesačník, ktorý možno dokonca na svoju vysokú úroveň na Slovensku dopláca. Napriek rozšírenému nepochopeniu feminizmu (alebo skôr feminizmov) sa nebojí a vytrvalo otvára otázky týkajúce sa ženského hnutia.



Slovenský karneval


Soňa Kovačevičová

vydané 07. 03. 2006 • prečítané 10927x
formát na tlač



Nemám rada karnevaly – ani ten nádherný v Benátkach, ani ten „ukecaný“ v rôznych krajoch Nemecka. Túto zimu som sa však nechtiac ocitla na karnevale slovenskom, ktorý netradične trval od Štefana po Popolec. Ukazovali sa na ňom síce tradičné masky, ale mali nový obsah a nadávky medzi nimi len tak lietali. Farár nepochovával basu, ale slobodomyseľnosť obecenstva. Plačkami neboli mníšky ani kajúcnice, ale mal byť celý národ spojený éterom.


Odkiaľ prišla, odkiaľ nie, zjavila sa kartárka, na chrbte nesúca muža v koši. Po prvých jej slovách bolo jasné, že o tisícročných obyčajoch karpatského stredoeurópskeho územia nevie nič. Zastala si ako legendárna Libuša na prahu Prahy a predniesla reč. Vraj na Slovensku žije nevinný bohabojný národ. Okrem spätých rúk k modlitbe, spevu, biedy a ťažkej práce tu neexistovali a ani nebudú telesné vzťahy medzi mužmi, ani sexuálne dotyky medzi dievkami či ženami. Dnes panujúce zlozvyky, ba choroby, doniesli neznabohovia zo západu. Vraj i najpovolanejší cirkevní vrchnostníci sa zhodli, že svedomie tohto nevinného národa treba rozličnými spôsobmi – zmluvami, zákazmi, príkazmi a modlitbami – zachrániť.

Máloktorí z nich si spomenuli, že ich dedovia a tatíčkovia si samotu v horách pri dreve, na salaši či na vojenčine krátili veru i sexuálnymi hrami. Ich spomienka nezablúdi ani medzi dievky a ženy, ktoré si otupnú samotu, keď boli chlapi ďaleko na robotách, spestrovali sexuálnymi dotykmi. V knihách sa píše aj o maliaroch, hercoch, lekároch..., ktorí po celý život hľadali svoju lásku medzi rovnakým pohlavím. Cirkev a pohotoví moralisti ich odpísali ako vyvrheľov z našej i európskej spoločnosti.

Našťastie, v karnevalovom sprievode plnom pokánia bola aj „ochranka“ – čerti so zvoncami a ich vodca veľká koza „Chriapa“. Veselosťou a sexom nabitými tancami, symbolmi prichádzajúceho nového života a odchádzajúcej zimy, chránili pestrý karnevalový sprievod pred mravokárcami. Tak to bolo v hrách Rimanov, Slovanov, Germánov, ba pretrváva to dodnes aj v najkatolíckejšej zemi, v Taliansku, pod bedlivým okom pápežovým.

Vysilená pozorovaním ľudskej mrvenice som doma usadla pred televízor. Mienila som sa zotaviť klasickou hudbou. Ja som mienila – program menil. Zjavil sa prognostik a predpovedal, že všakovaké „hrátky“ medzi pohlaviami nespália ani svätojánske ohne a karneval v novej podobe pretrvá prinajmenej do Petra-Pavla.

Nech žije slovenský karneval!



Soňa Kovačevičová je etnografka a členka Slovenskej akademickej spoločnosti. Je signatárkou petície na podporu prijatia Zákona o životnom partnerstve.







Vaše komentáre:

no  (24.03.2006 19:03:06)     
no

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.