hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 03. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pochod na obranu slobodných volieb 17. novembra 2003

Prípravný výbor Združenia sociálnej seba

Vládny návrh novely volebného zákona radikálne obmedzuje volebné právo občanov a znamená prakticky návrat k prednovembrovým pomerom. Združenie sociálnej sebaobrany preto organizuje na 17. novembra 2003 pochod „Za slobodné voľby“, ktorý sa začne o 14.00 na Hlavnom námestí a skončí na mieste konania demonštrácií roka 1989 – námestí SNP.

(12. 11. 2003)



Linka na dnes



Red Pepper

Časopis radikálnodemokratickej „zelenej ľavice" - priestor pre autorov rôzneho sfarbenia, od červených cez čiernych až po zelených. Veľmi dobrý najmä na analýzy zahraničnej politiky a vývoja britskej Strany práce (labouristov).



Anarchizmus ako možná alternatíva


Daniel Novák

vydané 25. 10. 2005 • prečítané 10906x
formát na tlač



Chcel by som reagovať na článok Martina Škabrahu "Anarchismus je potlačená pravda západní civilizace". Myslím, že autor sa tu venuje skutočne dôležitému rozporu nielen v anarchistickom myslení, ale v spoločnosti vôbec – vzťahu medzi slobodou a mocou. Podľa môjho názoru sa však vyjadril k veľa veciam príliš jednostranne a anarchizmus, hoci má k nemu isté sympatie, stavia do pozície nereálneho ideálu – namiesto síce optimistickej, ale možnej alternatívy spoločnosti. Ako anarchista by som chcel s niektorými jeho východiskami polemizovať a predostrieť niektoré praktické možnosti anarchizmu.


V článku je anarchizmus označený ako „sen o absolutní, ničím nepotlačované svobodě” alebo „úsilí o čistou pravdu a spravedlnost”. Myslím, že to je trochu pritiahnuté za vlasy. Väčšina anarchistov podľa môjho názoru neverí v nejakú “absolútnu slobodu” – takéto predstavy patria skôr do sféry náboženstva. Už jeden z priekopníkov anarchizmu, Proudhon, sa vyjadril, že „sloboda a autorita nikdy nezaniknú, dôležité ale je, aký vzťah bude medzi nimi“. Z tohto uhla pohľadu teda anarchizmu ide o to, znížiť obmedzovanie slobody na čo najmenšiu mieru – aj keď to nebude na 100%. Autor článku síce (nie nerozumne) predkladá neoddeliteľné spojenie prirodzenosti s mocou a potrebu “potláčania vedenia o mocenskej podmienenosti”, ale akosi automaticky kladie moc a autoritu nad slobodu. Vyznieva to, akoby to nevyhnutne musela byť moc niekoho/niečoho, proti ktorej sa nedá nič robiť (čo je typické liberálne východisko, opierajúce sa o "prirodzenú nedokonalosť" človeka). Nepopieram, že určitá moc je tu stále, ale zo sociologického hľadiska ju nechápem tak, že je to niečo “nevyhnutne negatívne” v medziľudských vzťahoch. Myslím, že veľmi dobre to vystihol francúzsky osvietenec Montesquieu, ktorý povedal: “Problémom nie je moc samotná, ale moc bez obmedzení, resp. moc ako účel sám osebe…” Súhlasím s tým, že tu je ten hlavný problém. Pokiaľ bude takáto moc už v základoch spoločnosti, tak je zrejmé, že tu musí zákonite prísť do konfliktu so slobodou… Ak má mať v tomto konflikte sloboda navrch, „moc musí brániť moci" (znovu Montesquieu).

A ako toto súžitie presadiť do reálneho života, aby rovnostárska, anarchistická spoločnosť nebola len akýmsi utopickým ideálom? Najlepšie je riešiť túto situáciu od koreňov, od počiatkov - od výchovy každého jedinca. Samozrejme, nie je také jednoduché (nie sme predsa utopisti, hoci sme anarchisti…) Od narodenia ovplyvňuje človeka mnoho faktorov a ihneď naráža na „nevyhnutnosť" autority, počnúc rodinou, školou, neskôr životný štýl, náboženstvo či národné záujmy atď… Tu naráža každý nový jedinec na spoločenský systém, do ktorého sa narodí a ktorý sa ho snaží vtiahnuť do seba. Otázka však znie: na základe čoho vznikol tento systém? Vytvorili ho tiež len ľudia podľa určitých hodnôt. Ak budú ľudia iní, vytvoria aj iný systém. Je to ako tá večná otázka o sliepke a vajci… Otázka výchovy je tu veľmi dôležitá. Anarchizmus ponúka alternatívu vo forme neautoritárskej výchovy (1), a v ďalšom smerovaní človeka kladie dôraz najmä na kritický rozum, dôslednosť a sociálne cítenie… Ak takto masy ľudí získajú nejaké hodnoty, určite to predsa ovplyvní aj vzťah medzi slobodou a mocou. A tá "nevyhnutná dejinná moc" sa môže zrazu (aktívnou činnosťou „bežných" ľudí) obrátiť iným smerom - ku spravodlivejšej spoločnosti. Nemôže byť tou „nevyhnutnou dejinnou mocou” napríklad moc vášní nad svedomím u každého jednotlivca, teda niečo, čo človek môže spätne reflektovať a svojim úsilím ovplyvniť, a nie je to teda niečo nevyhnutné, vychádzajúce z „prirodzenosti“? Väčšina ľudí, ktorá vždy v dejinách svojou (ne)činnosťou podporovala status quo, verila, že „to tak má/musí byť”, vychádzajúc z predpokladu, že to káže ľudská prirodzenosť…

A tu je práve priestor pre anarchizmus – ako priestor na ukázanie novej cesty, aspoň v prvej fáze. Na rozdiel od v súčasnosti presadzovaného neoliberálneho názoru, ktorý taktiež hovorí o “demokracii”, tu ale dostane v reálnom živote priestor optimistické presvedčenie anarchistov, že nadvláda nie je ničím „prirodzeným", že človek nepotrebuje nejaké “zastúpenie”, a že mu je bližšia spontánna tendencia sa zlepšovať, ako by mal dať prednosť moci (vo forme autority). V praxi by to vyzeralo ako akýsi kolobeh kompromisov na základe priamej demokracie, ktorý kráča ruka v ruke s pochopením kolektívnej zodpovednosti… A s mocou sa môžeme vysporiadať jedine tak, že „budeme zároveň vládnucimi aj ovládanými - to je jediná protiváha nadvlády jedných nad druhými… Moc tu bude síce stále, ale v slobodnej spoločnosti bude mať iný význam. Namiesto toho, aby sa z nej stal monopol, bude rovnomerne rozdelená a tým naše ´individuálne moci´ /rozum, presvedčenie, rozhodovanie a.i./ budú usmernené pozitívnym smerom. Bude to moc, ktorá tvorí (kolektívnu spoluprácu), skôr ako ovláda (z egoistického motívu)…" (2)

Pripúšťam, že v súčasných podmienkach je takáto predstava pre drvivú väčšinu ľudí „utópiou”. Toto slovo však pre mňa neznamená niečo „nerealizovateľné”, či nebodaj „nezmyselné", ale iba nepravdepodobné, vzdialené realite tu a teraz. Samozrejme, napomáha tomu všadeprítomná propaganda a zaužívané predsudky ľudí. Lenže, ak dokáže zmeniť svoje hodnoty jeden človek či sociálna skupina, prečo nie celé ľudstvo…? Nádej sa dá rýchlo pretaviť do reality, stačia k tomu vhodné spoločenské podmienky. Aspoň z pohľadu anarchistov – novodobých heretikov. Otázkou pre väčšinu ľudí ale naďalej zostáva, či je nejaká rovnostárska spoločnosť nemožná” alebo práve len „vysoko nepravdepodobná”? Bez vánku sa ale ani lístok nepohne… Myslím, že nech je to akokoľvek, snažiť sa o lepší svet v harmónii s ostatnými, má zmysel. Sloboda stojí za to.

(1) Tejto téme sa venuje 6. číslo časopisu Přímá cesta. (www.anarchofeminismus.ecn.cz) (späť)

(2) Cindy Milsteinová: “Demokracie je přímá” – zdroj: www.odpor.wz.cz (späť)









Vaše komentáre:

sid  (05.10.2007 17:44:01)     
hmmm
podla mna je zbytocne polemizovat o tom co nieje v dnesnej dobe realne i ked s urciteho hladiska je podla mna anarchia ok

Reagovať

  
NoodlesV  (22.08.2013 19:05:37)     
Re: hmmm
Zdarek.Nedá mi...keďže je to v dnešnej dobe nereálne.Prečo nepracovat na budúcej generácií?Osveta a záujem dnes je mizivá/ý.Tak Minulosť tvorí budúcnosť.Aj ked sa tvrdí že kto ovláda sucastnost,ovláda minulosť.A kto ovláda minulosť ovláda budúcnosť.To je to,čo je dnes zaužívané.A ani urputnou snahou to nik nedokáže zmenit.Tak ako sa k moci dostala cirkev,tak to môže spravit aj iné presvedčenie.Nenásilne,podotýkam.

Reagovať

sid  (05.10.2007 17:50:18)     
hmmm
podla mna je zbytocne polemizovat o tom co nieje v dnesnej dobe realne i ked s urciteho hladiska je podla mna anarchia ok

Reagovať

andreas  (15.11.2007 23:14:16)     

Sid!Reálny nebol dakedy ani kapitalizmus či táto bábková demokracia.......

Reagovať

dodo  (30.04.2008 20:51:53)     
reakcia
Veľmi dobrý a premyslený článok, v ktorom je veľa správnych a podnetných myšlienok. Čo je a čo nie je reálne o tom polemizovať nemá zmysel. Nereálne sa až veľmi často stáva reálnym. Prvotné a čisté myšlienky anarchizmu sú veľmi zaujímavé a v mnohom veľmi podnetné. Ale to samozrejma nie je " anarchizmus " na uliciach ako ho je možné občas vidiet. To sú tam totiž len pubertálne deti.

Reagovať

  
 (22.08.2013 19:11:02)     
Re: reakcia
Pubertalne deti,ktoré nevedia co ma vyjadrovať to (A).Nevedia ani ň o tom,co to je,lebo su vygumované pragandou a slovníkom,ktory vytvarali komunisti,kvázi demokrati a kapitalisti.

Reagovať

Tomaass1  (18.01.2009 01:11:09)     
Orwel
Orwel pekne popisuje v svojej knihe 1984 chovanie ludi v totalitnom rezime (v akom aj dnes zijeme) ako sa spravaju ludia ktori su odmalicka "vychovavani" az tak ,ze nevidia inu cestu ako len dalej zit v rezime na ukor vlasneho stastia ale pre "verejne blaho" vo svete kde vlasne ani verejne blaho neexistuje.

Reagovať

  
NoodlesV  (22.08.2013 19:12:33)     
Re: Orwel
Nedávno som to čítal.Súhlasím s každou ciarkou.

Reagovať

tiborrius  (29.10.2009 19:58:46)     
Anarchizmus je OK!
v dnešnej skorumpovanej a klientelistickej dobe nášho malého Slovenska, ktoré je len na úrovni Zimbabwe a iných pliev, si človek može byť len malým sympatyzantom anarchistickej teórie...:(, smutné časi...

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.