hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

05. 04. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



K reálnému odkazu 17. listopadu 1989

Petr Kužvart

Ten převrat jsme tehdy moc nečekali, spíše než s rychlým zhroucením režimu jsme počítali – v té příznivější variantě – s postupnou “finlandizací”, kdy budeme dále ve sféře sovětského velmocenského vlivu, ale bude nám dána jistá volnost zejména ve vnitřním vývoji, v liberalizaci hospodářství, politiky a kultury. To jsme ještě netušili, že v roce 1985 Gorbačov oznámil představitelům bratrských stran, že se budou muset spolehnout sami na sebe, že SSSR již nebude hrát úlohu Velkého Bratra. Tím byly odstartovány přípravy zásadní změny, jež byla otázkou času. Pro nás bylo tehdy naprosto nepředstavitelné, že by mohlo dojít k převratu v Praze – a Střední skupina sovětských vojsk by zůstala v klidu ve svých garnizonách. Ještě v druhé půli listopadu 1989 jsme s násilným zásahem počítali (poučeni polskou moderní historií) a připravovali na to stávkově struktury. Ale vše bylo nakonec jinak. Naštěstí! Vzpomínání pamětníků je jistě po tolika letech zábavné. Ale já se chci soustředit na něco jiného. Jde mi o to, kam došel vývoj, zahájený poněkud chaoticky ve dnech, jež následovaly po pátku 17. listopadu 1989. Jde – ve zkratce – o to, že na listopadových shromážděních lidé nedemonstrovali ani za vytunelování bank, ani ve prospěch troufalých nároků pohrobků sudeťácké šlechty, ani za vznik bezcitného prostředí, kde prachy a kariéra jsou jedinými hodnotami, jež se akceptují. Předestřít tohle tehdy demonstrujícím, nepochybně by mluvčího hnali jako provokatéra StB. A přece je tomu tak! Proč? Pokusme se to alespoň letmo naznačit.

(18. 11. 2004)



Linka na dnes



Rovnosť.sk

Server podobného zamerania, ako feminet.sk. Jeho ťažisko je trocha odlišné, okrem ženskej otázky sa výraznejšie ako jeho kolegyňa venuje rovnoprávnosti ľudí s rôznou pohlavnou orientáciou. Nie je zatiaľ až taký bohatý na materiály, ale dobre pokrýva aktuálne otázky.



Večer mŕtvych stromov


Miroslav Tížik

vydané 05. 09. 2005 • prečítané 11033x
formát na tlač



Na konci leta si asi každý pozorný Bratislavčan, alebo návštevník Bratislavy všimol, že mesto sa postupne mení na púšť. A to aj bez toho, aby zažilo tropické horúčavy, okrem tých pár nadmieru slnečných dní. Bratislava sa mení na púšť nie svojvôľou prírody, ale vďaka krátkozrakosti myslenia človeka.


V Bratislave mizne tieň, miznú oázy príjemného chládku pod korunami starých stromov. V celom meste miznú postupne ďalšie stromy. Príčinou tejto katastrofy nie je len vek stromov. Mnohé z už mŕtvych stromov prežili obe svetové vojny, povodne aj totalitný režim. Taktiež príčinou nie sú len choroby, ktoré stromy napádajú. Za tohtoročnou likvidáciou neobyčajne veľkého množstva stromov z ulíc, parkov a nábreží v Bratislave stojí človek. Presnejšie, sú to konkrétni a neanonymní investori, ktorým v ich plánoch využiť každý kúsok ešte nezastavaného priestranstva na ďalšiu výstavbu, stromy zavadzali. Zodpovednosť tiež nesú všetci tí, ktorí dopustili zanedbávanie starostlivosti o zeleň, o jej kultiváciu, najmä v prípade tých najstarších a najchúlostivejších stromov. Spoluzodpovednosť nesú aj tí, ktorí bez povšimnutia prechádzali okolo spílených stromov, na odstránenie ktorých častkorát neexistovalo žiadne povolenie. Premena na púšť je dielom ľudskej agresivity kombinovanej s tou banálne obyčajnou ľahostajnosťou. Bolo by nezodpovedné nechať túto spúšť sa ďalej rozširovať. 11. septembra, v deň, ktorý bol neoficiálne označený za dátum zásadného obratu v dejinách ľudstva, preto upozornime na menej viditeľnú, ale určite v svojich dôsledkoch prinajmenšom rovnako nebezpečnú samovražednú činnosť človeka. Pokúsme sa uvedomiť si, nám nemôže byť ľahostajné, že tieň pod ktorým sa chceme skryť pred neznesiteľnou horúčavou, rastie desiatky rokov. Možno práve tým, že položíme zapálenú sviečku alebo kahanček 11. septembra 2005 o 20.00 na peň už mŕtveho stromu alebo miesto kde predtým stával v svojom najbližšom okolí, alebo na mieste kam radi chodíme upozorníme na chýbajúci strom. Možno aspoň takto prejavíme svojmu okoliu, že sú medzi nami ľudia, ktorým po zmiznutí košatého stromu zostáva vo vnútri prázdne miesto. Že je nám cenný tieň zo živých košatých stromov. Možno podľa blikajúcich svetielok po celej Bratislave, počas večera mŕtvych stromov uvidíme, kde všade už budúce leto tieň nenájdeme. A kam ho budeme musieť, ak budeme chcieť mať pôžitok z mesta, s dlhoročným úsilím začať znova vracať.

Smútiaci pozostalí s rodinami a priateľmi:

Miroslav Tížik – sociológ
Barbora Černušáková – politologička
Roman Džambazovič – sociológ
Ivana Bezecná - tlmočníčka
Michal Polák – ekonóm
Zuzana Černáková – kultúrna manažérka
Leo Singer – komunitný pracovník



Miroslav Tížik je sociológ.





Vaše komentáre:

uznie  (10.09.2005 23:09:50)     
Spýtajte sa Budaja
S tými sviečkami je to dobrý nápad, stredoškoláčky ho budú určite radi realizovať.
Čo sa dospelých týka, asi by sme si mali pripomenúť, že najviac horlil proti odstraňovaniu stromov napríklad na Staromestskom nám. (pri soche Rolanda) Jano Budaj, ale iba dovtedy, kým to symbolizovalo odpor voči komunizmu. Potom, keď boli stromy z námestia okolo Rolanda vyťaté po roku 1990, už ani nepípol- no veď je tam taká pekná "historická" kockatá dlažba, na ktorej si ideš nohy zabiť a v lete ti páli na plešinu slnko.
Takže ak by som mal ako dospelý protestovať proti dnešnej zlovôli mestských radných, asi by som tú sviečku položil k soche Rolanda, na symbolický cintorín všetkých vyťatých bratislavských stromov.

Reagovať

  
Miro Tizik  (10.09.2005 23:39:31)     
Re: Spýtajte sa Budaja
Dakujem za inspirativny podnet. Ak by som o tom vedel skor, mozno sme mohli urobit pochod zo symbolickeho cintorina pri Rolandovi cez Safarikovo az k PKO. A odtial kazdy k svojmu "oblubenemu" pniku. Ale to by si vyzadovala asi ovela vacsiu koordinaciu a aj nahlasenie ako pochodu. Ale mozno aj ako individualna hromadna akcia kladenia sviecok by to bolo pekne. No ale snad na buduci rok....

Reagovať

vdaka za odpoved  (14.09.2005 11:28:46)     
Naivné?
Aha, ako rýchlo pôsobí naše slovo - pri soche Rolanda je už zas rozkopané námestie - nie Staromestské,opravujem, je to Hlavné, predtým 4.apríla a ako by niekto čítal našu debatu. Odpustite moju naivitu, že by aj zopár stromčekov vrátili na námestie?
Alebo sa iba pani starostová dopotkýňala na "historických" dlaždiciach a prikázala "starému" zmeniť povrch námestia?

Reagovať

kage  (23.09.2005 19:40:04)     

a co takto vybrat sa do kvetinarstva a kupit zopar semien a niekde ich zasadit namiesto kecania a stylizovania od?

Reagovať

 (02.03.2006 12:09:35)     

mas pravdu ,suhlasim s tebou

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.