hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 09. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Republikánska strana neodráža Ameriku

Michael Moore

Vitajte, republikáni. Ste hrdí Američania, ktorí milujú svoju krajinu. Svojím vlastným spôsobom ju chcete urobiť lepšou. Nech už sú naše názorové rozdiely akékoľvek, za toto si zasluhujete pochvalu.

(03. 09. 2004)



Linka na dnes



Ľavica.sk

Pokus vytvoriť na Slovensku portál pre všetko ľavicové. Zatiaľ stojí na pleciach jediného človeka, no napriek tomu svojou aktuálnosťou a profesionalitou stojí za pozornosť.



„Reforma“ dôchodkov je poriadny biznis


Ivan Lesay

vydané 22. 07. 2005 • prečítané 10323x
formát na tlač



Svetová banka a rôzne medzinárodné finančné inštitúcie sú hnacím motorom nielen našej dôchodkovej reformy. Takýto model intenzívne a s veľkými investíciami najmä do propagandy presadzujú na celom svete. Zatiaľ sa im ich predstavy darí oveľa úspešnejšie presadzovať v ekonomicky a sociálne slabších krajinách. Vyspelé ich odmietajú. Prečo však má Svetová banka (SB) a veľké nadnárodné poisťovacie spoločnosti taký veľký záujem na presadení práve tejto reformy?


Pri odpovedi na túto otázku nám pomôžu slová Mirren Etxezarretovej, odborníčky na dôchodkové systémy z barcelonskej vysokej školy Universidad Autónoma. M. Etxezarretová tvrdí, že hlavným cieľom privatizácie dôchodkového zabezpečenia je zabezpečenie pravidelného toku kapitálu na finančné trhy a ziskov pre finančný kapitál a príslušných finančných aktérov – poisťovne, dôchodkové fondy, banky a investičné fondy. Na ekonomické náklady zainteresovaných krajín a na zvýšenie rizika a zníženie blahobytu európskych občanov sa podľa nej neberie ohľad.

Súkromný sektor lobuje

Medzinárodné finančné inštitúcie majú, samozrejme, svoje ekonomicko-ideologické dôvody presadzovania reformy. Okrem toho na takýchto reformách slušne zarábajú. Krajiny, ktoré sa pre ne predsa len rozhodnú, totiž potrebujú úvodné investície. Slovensko sa v takej situácii ocitlo tiež a od SB si muselo požičať miliardy korún. V priebehu niekoľkých rokov ich však bude musieť vrátiť aj s nemalým úrokom. Tzv. dôchodková reforma je teda pre Svetovú banku slušne ziskový biznis.

Tieto inštitúcie sú však v prvom rade nástrojom: poskytujú široký priestor pre lobing aktérov, akými sú veľké finančné, komerčné a priemyselné spoločnosti, národné vlády členských štátov a pod. Usilujú sa presadzovať ich záujmy, a práve v tejto súvislosti možno vystopovať záujem medzinárodných finančných inštitúcií „zreformovať“ (čiže sprivatizovať) verejné dôchodkové systémy a financie z nich presmerovať na kapitálové trhy, kde môžu zainteresovaným stranám priniesť zisk.

Dôchodkové fondy sú už v súčasnosti hlavnými inštitucionálnymi investormi na kapitálových trhoch. Silu týchto aktérov a ich schopnosť presadiť svoje záujmy, či už na pôde medzinárodných finančných inštitúcií alebo národných vlád, preto nemožno podceňovať.

Prvoradý je zisk

„Staranie sa“ o dôchodky je pre dôchodkové fondy obchod, ktorého prvoradým zmyslom je dosiahnuť zisk. Takže za značnú časť dôchodkového príjmu budúcich penzistov majú byť v „zreformovanom“ systéme zodpovedné inštitúcie, pre ktoré nie je prospech dôchodcov prioritou. Tento fakt nastoľuje mnohé otázky. Hlavné otázky dôchodkového systému sú: kto ho spravuje, ako to robí a kto má z toho najviac – či jeho správcovia alebo adresáti.

Keď je systém zameraný na blahobyt spoločnosti, budú to adresáti. Ak však zmyslom systému nie je prospech všetkých, najväčší zisk z neho majú správcovia našich peňazí. Ústrednou otázkou finančných inštitúcií pôsobiacich v oblasti dôchodkov v stručnosti je, ako spraviť z tohto programu sociálneho štátu biznis. Prípadný prospech adresátov systému, teda dôchodcov, môže byť iba jeho vedľajším dôsledkom. Ani osem dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré ponúkajú svoje služby v druhom „pilieri“ slovenského dôchodkového systému, nie sú žiadne charitatívne organizácie.

Každej z nich ide v prvom rade o zisk, a keby ho neočakávala, tak sa do tohto podniku jednoducho nepustí. Toto je skutočnosť, ktorá je síce na jednej strane absolútne jasná, no o ktorej sa na strane druhej príliš nehovorí. Akýkoľvek náznak serióznej diskusie na túto tému nemá šancu prehlušiť masívnu propagandu slovenskej vlády a DSS, ktorá hovorí iba o vyššom dôchodku, ale o motíve zisku pre DSS už nie. Prečo je vstup do „reformy“ povinný?

Povinní klienti súkromných firiem

Súčasný „reformný“ trend smerom ku kapitalizácii dôchodkov teda prospieva rastu inštitucionálneho investovania. Inštitucionálni investori v krajinách strednej a východnej Európy, a vzhľadom na postupujúcu integráciu aj v celej Európskej únii, budú profitovať z privatizácie dôchodkových systémov v postkomunistických krajinách, lebo tá rozšíri ich klientelu a sprístupní starobné úspory.

V rámci dobrovoľného dôchodkového pripoistenia (tretí „pilier“) sa títo investori usilovali o predaj svojich služieb aj doteraz, ale miera zapojenia sa obyvateľstva bola napriek daňovému zvýhodneniu veľmi nízka. Napríklad v Slovinsku sa za rok zapojilo len 0,02 % obyvateľov. U nás tretí „pilier“ kumuloval aktíva len na úrovni 0,6 % HDP, pričom výdavky priebežného systému pred „reformou“ dosahovali 8 % HDP.

Inštitucionálnym investorom preto ide o takú „reformu“, ktorá presmeruje čo najviac príspevkov z priebežného do kapitalizačného „piliera“ a spraví túto kapitalizáciu povinnou.

Jednotný európsky dôchodkový trh

Ak bola v predchádzajúcom odseku spomenutá európska integrácia, nemožno obísť jeden významný fakt. Popri ziskoch pre inštitucionálnych investorov je tu totiž ešte jeden dôležitý dôvod úsilia o rozšírenie finančných trhov. Ním je politicko-ekonomická ambícia Európskej únie, ktorá sa najmä po zavedení eura usiluje vybudovať novú „európsku finančnú architektúru“. Jej cieľom má byť dosiahnutie jednoliatosti kapitálových trhov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti.

Logika tohto úsilia je jednoduchá: čím viac dôchodkových systémov bude v EÚ sprivatizovaných, tým viac kapitálu sa bude „točiť“ na európskom kapitálovom trhu, a tým bude tento trh silnejší a schopnejší súperiť s kapitálovými trhmi na Wall Street a v Tokiu. Presun časti verejných peňazí do správy inštitucionálnych investorov toto úsilie uľahčuje.

Európska únia dospela k vypracovaniu návrhu jednotného európskeho dôchodkového trhu, ktorý by predstavoval základný pilier celej reformy dôchodkových systémov v rámci Európskej únie. Jeho súčasťou je návrh na vytvorenie druhého a tretieho piliera (druhý pilier ako povinný kapitalizačný pilier a tretí pilier ako dobrovoľné dôchodkové pripoistenie, presne ako v modeli Svetovej banky).

O vplyve EÚ na politiku členských štátov v oblasti dôchodkovej reformy svedčí aj úsilie o znižovanie limitu na investície dôchodkových fondov v zahraničí. Pôvodne malo byť viazaných na Slovensko až 80 % investícií, neskôr bol limit znížený na 50 % a v súčasnosti je to iba 30 %. Investičný limit bol znižovaný, pretože nie je v súlade s pravidlami EÚ o voľnom pohybe kapitálu. Táto skutočnosť svedčí v prospech argumentu o úsilí EÚ vytvoriť silný a homogenizovaný finančný trh.



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite a členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS).





Vaše komentáre:

Peter Zajac-Vanka  (09.11.2005 23:23:45)     
Aha, čo robia d.s.s.-ky!
Myslím, že stojí za to prekopírovať sem túto správu z www.sme.sk z 8.11.2005.
Po jej prečítsní si prosím odpovedzte sami na otázku:
Aký je tozdiel medzi takzvanými slovenskými nebankovými subjektami, ktorých predstavitelia sú trestne stíhaní za podvod, a dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, ktoré sľubujú klientom, že ich peniaze budú zhodnocovať investovaním?
A KDE JE TO INVESTOVANIE, PROSÍM, AK DNES KAŽDÝ NIE NA HLAVU PADNUTÝ OBČAN SLOVENSKA VIE, ŽE LEPŠIE JE KVOLI ÚROKOM ZOBRAŤ ÚVER AKO ŠETRIŤ PENIAZE NA BANKOVOM VKLADE V BANKE?
Čítajte:

"Peniaze na dôchodky fondy neinvestujú, ležia v bankách

BRATISLAVA - Dôchodkové úspory občanov v druhom pilieri sa nezhodnocujú tak rýchlo, ako by mohli. Penzijné fondy totiž peniaze klientov neinvestujú, ale väčšinu z nich len vkladajú na účty v bankách.
Ku koncu júla bolo v celom druhom pilieri 1,7 miliardy korún, z ktorých 1,64 miliardy ležalo v bankách. Vyplýva to zo správy, ktorú pre vládu vypracoval Úrad pre finančný trh.
Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sa o penzijné fondy starajú, tvrdia, že od leta postupne začali manažéri fondov aj aktívne investovať. Akcie a dlhopisy sa však na aktívach fondov podieľajú zatiaľ len minimálne, vo väčšine prípadov netvoria ani desatinu majetku fondu.
(tv)
8. 11. 2005
späť na správy
prevzaté z www.sme.sk
utorok 8. 11. "

Dodatok - to muselo byť kažfému odborníkovi jasné, že v krajine, ktorá očakáva investorov s peniažtekmi "zvonku", je mŕtby kapitálový trh a úspory vznikajúce z dôchodkového sporenia sa ešte dlho nebudú dať zhodnocovať.
Jednoducho je to presne ten dobrý biznis, o ktorom Ivan Lesay píše.


Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.