hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

30. 04. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pokusy uniknout logice kapitalismu

Slavoj Žižek

Zdálo by se, že život Václava Havla je příběhem člověka, jehož úspěch nemá obdoby: filosof-král, člověk, jenž spojuje politickou moc s globální morální autoritou srovnatelnou jenom s autoritou papeže, dalajlámy nebo Nelsona Mandely. A právě tak jako na konci pohádky, kdy je hrdina odměněn za všechno svoje trápení tím, že se ožení s princeznou, oženil se Havel s krásnou filmovou herečkou. Proč si tedy John Keane zvolil jako podtitul svého životopisu Václava Havla název Politická tragedie v šesti jednáních?

(01. 02. 2006)



Linka na dnes



Red Pepper

Časopis radikálnodemokratickej „zelenej ľavice" - priestor pre autorov rôzneho sfarbenia, od červených cez čiernych až po zelených. Veľmi dobrý najmä na analýzy zahraničnej politiky a vývoja britskej Strany práce (labouristov).



„Reforma“ dôchodkov je poriadny biznis


Ivan Lesay

vydané 22. 07. 2005 • prečítané 10216x
formát na tlač



Svetová banka a rôzne medzinárodné finančné inštitúcie sú hnacím motorom nielen našej dôchodkovej reformy. Takýto model intenzívne a s veľkými investíciami najmä do propagandy presadzujú na celom svete. Zatiaľ sa im ich predstavy darí oveľa úspešnejšie presadzovať v ekonomicky a sociálne slabších krajinách. Vyspelé ich odmietajú. Prečo však má Svetová banka (SB) a veľké nadnárodné poisťovacie spoločnosti taký veľký záujem na presadení práve tejto reformy?


Pri odpovedi na túto otázku nám pomôžu slová Mirren Etxezarretovej, odborníčky na dôchodkové systémy z barcelonskej vysokej školy Universidad Autónoma. M. Etxezarretová tvrdí, že hlavným cieľom privatizácie dôchodkového zabezpečenia je zabezpečenie pravidelného toku kapitálu na finančné trhy a ziskov pre finančný kapitál a príslušných finančných aktérov – poisťovne, dôchodkové fondy, banky a investičné fondy. Na ekonomické náklady zainteresovaných krajín a na zvýšenie rizika a zníženie blahobytu európskych občanov sa podľa nej neberie ohľad.

Súkromný sektor lobuje

Medzinárodné finančné inštitúcie majú, samozrejme, svoje ekonomicko-ideologické dôvody presadzovania reformy. Okrem toho na takýchto reformách slušne zarábajú. Krajiny, ktoré sa pre ne predsa len rozhodnú, totiž potrebujú úvodné investície. Slovensko sa v takej situácii ocitlo tiež a od SB si muselo požičať miliardy korún. V priebehu niekoľkých rokov ich však bude musieť vrátiť aj s nemalým úrokom. Tzv. dôchodková reforma je teda pre Svetovú banku slušne ziskový biznis.

Tieto inštitúcie sú však v prvom rade nástrojom: poskytujú široký priestor pre lobing aktérov, akými sú veľké finančné, komerčné a priemyselné spoločnosti, národné vlády členských štátov a pod. Usilujú sa presadzovať ich záujmy, a práve v tejto súvislosti možno vystopovať záujem medzinárodných finančných inštitúcií „zreformovať“ (čiže sprivatizovať) verejné dôchodkové systémy a financie z nich presmerovať na kapitálové trhy, kde môžu zainteresovaným stranám priniesť zisk.

Dôchodkové fondy sú už v súčasnosti hlavnými inštitucionálnymi investormi na kapitálových trhoch. Silu týchto aktérov a ich schopnosť presadiť svoje záujmy, či už na pôde medzinárodných finančných inštitúcií alebo národných vlád, preto nemožno podceňovať.

Prvoradý je zisk

„Staranie sa“ o dôchodky je pre dôchodkové fondy obchod, ktorého prvoradým zmyslom je dosiahnuť zisk. Takže za značnú časť dôchodkového príjmu budúcich penzistov majú byť v „zreformovanom“ systéme zodpovedné inštitúcie, pre ktoré nie je prospech dôchodcov prioritou. Tento fakt nastoľuje mnohé otázky. Hlavné otázky dôchodkového systému sú: kto ho spravuje, ako to robí a kto má z toho najviac – či jeho správcovia alebo adresáti.

Keď je systém zameraný na blahobyt spoločnosti, budú to adresáti. Ak však zmyslom systému nie je prospech všetkých, najväčší zisk z neho majú správcovia našich peňazí. Ústrednou otázkou finančných inštitúcií pôsobiacich v oblasti dôchodkov v stručnosti je, ako spraviť z tohto programu sociálneho štátu biznis. Prípadný prospech adresátov systému, teda dôchodcov, môže byť iba jeho vedľajším dôsledkom. Ani osem dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré ponúkajú svoje služby v druhom „pilieri“ slovenského dôchodkového systému, nie sú žiadne charitatívne organizácie.

Každej z nich ide v prvom rade o zisk, a keby ho neočakávala, tak sa do tohto podniku jednoducho nepustí. Toto je skutočnosť, ktorá je síce na jednej strane absolútne jasná, no o ktorej sa na strane druhej príliš nehovorí. Akýkoľvek náznak serióznej diskusie na túto tému nemá šancu prehlušiť masívnu propagandu slovenskej vlády a DSS, ktorá hovorí iba o vyššom dôchodku, ale o motíve zisku pre DSS už nie. Prečo je vstup do „reformy“ povinný?

Povinní klienti súkromných firiem

Súčasný „reformný“ trend smerom ku kapitalizácii dôchodkov teda prospieva rastu inštitucionálneho investovania. Inštitucionálni investori v krajinách strednej a východnej Európy, a vzhľadom na postupujúcu integráciu aj v celej Európskej únii, budú profitovať z privatizácie dôchodkových systémov v postkomunistických krajinách, lebo tá rozšíri ich klientelu a sprístupní starobné úspory.

V rámci dobrovoľného dôchodkového pripoistenia (tretí „pilier“) sa títo investori usilovali o predaj svojich služieb aj doteraz, ale miera zapojenia sa obyvateľstva bola napriek daňovému zvýhodneniu veľmi nízka. Napríklad v Slovinsku sa za rok zapojilo len 0,02 % obyvateľov. U nás tretí „pilier“ kumuloval aktíva len na úrovni 0,6 % HDP, pričom výdavky priebežného systému pred „reformou“ dosahovali 8 % HDP.

Inštitucionálnym investorom preto ide o takú „reformu“, ktorá presmeruje čo najviac príspevkov z priebežného do kapitalizačného „piliera“ a spraví túto kapitalizáciu povinnou.

Jednotný európsky dôchodkový trh

Ak bola v predchádzajúcom odseku spomenutá európska integrácia, nemožno obísť jeden významný fakt. Popri ziskoch pre inštitucionálnych investorov je tu totiž ešte jeden dôležitý dôvod úsilia o rozšírenie finančných trhov. Ním je politicko-ekonomická ambícia Európskej únie, ktorá sa najmä po zavedení eura usiluje vybudovať novú „európsku finančnú architektúru“. Jej cieľom má byť dosiahnutie jednoliatosti kapitálových trhov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti.

Logika tohto úsilia je jednoduchá: čím viac dôchodkových systémov bude v EÚ sprivatizovaných, tým viac kapitálu sa bude „točiť“ na európskom kapitálovom trhu, a tým bude tento trh silnejší a schopnejší súperiť s kapitálovými trhmi na Wall Street a v Tokiu. Presun časti verejných peňazí do správy inštitucionálnych investorov toto úsilie uľahčuje.

Európska únia dospela k vypracovaniu návrhu jednotného európskeho dôchodkového trhu, ktorý by predstavoval základný pilier celej reformy dôchodkových systémov v rámci Európskej únie. Jeho súčasťou je návrh na vytvorenie druhého a tretieho piliera (druhý pilier ako povinný kapitalizačný pilier a tretí pilier ako dobrovoľné dôchodkové pripoistenie, presne ako v modeli Svetovej banky).

O vplyve EÚ na politiku členských štátov v oblasti dôchodkovej reformy svedčí aj úsilie o znižovanie limitu na investície dôchodkových fondov v zahraničí. Pôvodne malo byť viazaných na Slovensko až 80 % investícií, neskôr bol limit znížený na 50 % a v súčasnosti je to iba 30 %. Investičný limit bol znižovaný, pretože nie je v súlade s pravidlami EÚ o voľnom pohybe kapitálu. Táto skutočnosť svedčí v prospech argumentu o úsilí EÚ vytvoriť silný a homogenizovaný finančný trh.



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite a členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS).





Vaše komentáre:

Peter Zajac-Vanka  (09.11.2005 23:23:45)     
Aha, čo robia d.s.s.-ky!
Myslím, že stojí za to prekopírovať sem túto správu z www.sme.sk z 8.11.2005.
Po jej prečítsní si prosím odpovedzte sami na otázku:
Aký je tozdiel medzi takzvanými slovenskými nebankovými subjektami, ktorých predstavitelia sú trestne stíhaní za podvod, a dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, ktoré sľubujú klientom, že ich peniaze budú zhodnocovať investovaním?
A KDE JE TO INVESTOVANIE, PROSÍM, AK DNES KAŽDÝ NIE NA HLAVU PADNUTÝ OBČAN SLOVENSKA VIE, ŽE LEPŠIE JE KVOLI ÚROKOM ZOBRAŤ ÚVER AKO ŠETRIŤ PENIAZE NA BANKOVOM VKLADE V BANKE?
Čítajte:

"Peniaze na dôchodky fondy neinvestujú, ležia v bankách

BRATISLAVA - Dôchodkové úspory občanov v druhom pilieri sa nezhodnocujú tak rýchlo, ako by mohli. Penzijné fondy totiž peniaze klientov neinvestujú, ale väčšinu z nich len vkladajú na účty v bankách.
Ku koncu júla bolo v celom druhom pilieri 1,7 miliardy korún, z ktorých 1,64 miliardy ležalo v bankách. Vyplýva to zo správy, ktorú pre vládu vypracoval Úrad pre finančný trh.
Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sa o penzijné fondy starajú, tvrdia, že od leta postupne začali manažéri fondov aj aktívne investovať. Akcie a dlhopisy sa však na aktívach fondov podieľajú zatiaľ len minimálne, vo väčšine prípadov netvoria ani desatinu majetku fondu.
(tv)
8. 11. 2005
späť na správy
prevzaté z www.sme.sk
utorok 8. 11. "

Dodatok - to muselo byť kažfému odborníkovi jasné, že v krajine, ktorá očakáva investorov s peniažtekmi "zvonku", je mŕtby kapitálový trh a úspory vznikajúce z dôchodkového sporenia sa ešte dlho nebudú dať zhodnocovať.
Jednoducho je to presne ten dobrý biznis, o ktorom Ivan Lesay píše.


Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.