hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 04. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Desatoro prikázaní ako návod na vzburu

Carl G. Estabrook

Konzervatívci obhajujú umiestnenie desiatich prikázaní v amerických vládnych budovách v Kentucky a v Texase s odôvodnením, že desatoro „bolo základom americkej právnej tradície“. Liberáli na druhej strane tvrdia, že toto umiestnenie je „zlučovaním náboženstva a štátu“, v protiklade k prvému dodatku ústavy. V skutočnosti sa obe strany mýlia: desatoro prikázaní je vo svojom historickom kontexte revolučným manifestom s poslaním zvrhnúť tradičnú autoritu a náboženstvo.

(01. 04. 2005)



Linka na dnes



Rifondazione comunista

Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.



Demografická „kríza“ a dôchodková „reforma“


Ivan Lesay-Miroslav Spišák

vydané 07. 07. 2005 • prečítané 12040x
formát na tlač



Jednou z najčastejšie uvádzaných oficiálnych príčin dôchodkovej „reformy“ je tzv. demografická kríza. Spomína sa prakticky v každom vládnom materiáli. Podľa propagačných brožúr ministerstva práce sa rodí málo detí a ľudia žijú dlhšie, takže sa zvyšuje počet dôchodcov a znižuje počet pracujúcich, ktorí financujú ich dôchodky. V programovom vyhlásení vlády sa v podobnom duchu uvádza, že cieľom reformy je zastaviť demograficky podmienené zvyšovanie vnútorného dlhu priebežne financovaného dôchodkového systému.


Ako sme naznačili už pred týždňom, demografický problém sa netýka súčasnosti, je založený na prognózach vývoja do budúcnosti. Slovenskí demografi očakávajú v najbližších desaťročiach úbytok obyvateľstva a jeho starnutie. V praxi by sa spomínané prognózy mohli premietnuť do skutočnosti, že v roku 2055 budú na jedného dôchodcu pripadať len dvaja obyvatelia v produktívnom veku, kým v roku 2002 to boli šiesti.

Na čo sa zabudlo

Demografické prognózy založené na reálnych štatistických údajoch treba, samozrejme, brať vážne. Zároveň však treba byť obozretný a nezabúdať na to, že sú to len prognózy pravdepodobnosti, a nie reálny stav, ktorý v budúcnosti s určitosťou nastane. Boris Vaňo z Výskumného demografického centra píše, že všetky predpoklady vychádzajú zo súčasného stavu poznania. Pri demografických procesoch však nemožno vylúčiť ani veľmi neočakávané zmeny, ktoré sa nedostanú do predpokladov prognózy. Podľa neho je dobrým príkladom súčasný vývoj, ktorý určite nikto pred päťdesiatimi rokmi neočakával a ani neprognózoval.

Ďalším nedostatkom vládnych prognóz vývoja dôchodkového systému, ktoré majú opodstatniť nevyhnutnosť jeho radikálnej „reformy“, je, že berú do úvahy iba demografické prognózy alebo vývoj iných relevantných faktorov podhodnocujú. Katastrofickým scenárom finančnej neudržateľnosti dôchodkového systému tak možno vyčítať, že vôbec neberú do úvahy vývoj faktorov, ako je nezamestnanosť, produktivita práce a pod. Napríklad ťažiskom demografického argumentu je predpokladaný úbytok obyvateľov v produktívnom veku v pomere k dôchodcom. Vôbec celá argumentácia demografiou ako keby automaticky rátala s tým, že každý občan v produktívnom veku aj pracuje. Ako však vieme, nie je to tak – na Slovensku sa podľa rôznych metodík nezamestnanosť od roku 1999 stabilne pohybovala nad a okolo 15 %. Problémom teda nie je nedostatok ľudí v produktívnom veku – tých je dosť, problémom je nedostatok pracovných miest.

Čaká nás iba demografická kríza?

Dôležitým faktorom pre udržateľnosť priebežného systému vyplácania dôchodkov v budúcnosti je rast HDP. Tento faktor vláda SR pri predpovedi budúceho vývoja (ne)solventnosti dôchodkového systému, nevedno na základe akých predpokladov, dosť podhodnotila. V koncepcii dôchodkovej reformy predpokladá na roky 2010 až 2085 v optimistickom variante vývoja priemerný rast HDP vo výške 1,9 %. Takéto tempo rastu zaznamenali napr. USA v tridsiatych rokoch minulého storočia, teda v období veľkej hospodárskej krízy! Len o niečo nižší rast – 1,82 % – zaznamenalo Slovensko podľa najkonzervatívnejších odhadov Svetovej banky v období rokov 1985 až 1990. Toto obdobie sa všeobecne považuje za obdobie hlbokej stagnácie.

Podľa optimistického variantu nás teda čaká takmer storočie krízy a stagnácie, porovnateľnej s obdobiami americkej hospodárskej krízy a úpadku československého komunistického režimu. Ťažko veriť tejto prognóze a len pri o trochu väčšom optimizme sa dá ľahko vypočítať, že dôchodkovému systému aj pri nepriaznivých demografických vyhliadkach žiadna väčšia kríza nehrozí. Keď však berieme do úvahy oficiálne predpoklady vlády SR, do hlbokých problémov by sa dostala celá spoločnosť a kríza dôchodkového systému by bola iba ich podružným symptómom.

„Reforma“ nás nezachráni

Ako by riešila dôchodková reforma situáciu, keby sa naplnili nepriaznivé prognózy slovenských demografov a keby tempo rastu slovenskej ekonomiky bolo v priemere 1,9 % ročne? Za východiskovú si vezmime situáciu v budúcnosti, keď bude podľa predpokladov počet produktívnych ľudí nízky v pomere k dôchodcom. Tí si na svojich osobných účtoch odkladali počas života peniaze a chcú za ne dôchodok. Objem výroby produktívnej generácie je však v dôsledku jej nízkeho počtu tiež nízky, presne ako pri zachovaní priebežného systému.

Keď majú úspory dôchodcov peňažnú podobu, nadmerný dopyt dôchodcov presiahne ponuku nepočetnej generácie na trhu výrobkov a spôsobí cenovú infláciu, čím sa zníži kúpna sila vyplatených dôchodkov i miezd v hospodárstve. V prípade, že dôchodcovské úspory budú mať nepeňažnú podobu (napr. vo forme majetku), ich cena v dôsledku nedostatočného dopytu produktívnej generácie klesne, čo opäť zníži reálnu hodnotu dôchodkových úspor.

Ako oba možné prípady ukazujú, podstatná nie je demografia a nominálne veličiny, ale celkový ekonomický výstup spoločnosti, teda reálne veličiny. Každý dôchodkový systém sa zakladá na prevode skutočného príjmu od produktívnej k neproduktívnej časti obyvateľstva. Dôchodcovia môžu konzumovať len z toho, čo sa v danom čase vyrobí. Preto reforma, ktorá iba obmieňa spôsob prevodu, ale nezvyšuje úroveň celkového príjmu spoločnosti, nemôže riešiť demografický problém.

Diskutabilné riešenie

V odborných kruhoch sa hovorí ešte o jednej možnosti, ako by sa dôchodkový systém mohol vyhnúť dôsledkom nepriaznivých demografických trendov – investovaním dôchodcovských úspor do reálnej ekonomiky štátu s priaznivou demografickou štruktúrou.

Tento argument v prospech kapitalizačného dôchodkového systému sa zdá byť opodstatnený, neradno však zabúdať na jednu skutočnosť. Starnutie populácie je celosvetový fenomén a prekvapujúco platí aj pre tzv. menej vyspelé krajiny. Ešte podstatnejšie však je, že platnosť argumentu uvedeného v predchádzajúcom odseku možno pokojne z národnej úrovne rozšíriť na úroveň medzinárodnú, pretože predpoveď demografickej krízy sa s minimálnymi odchýlkami týka všetkých krajín tzv. západného sveta.

Rozvojové krajiny s pomerne lepšou demografickou štruktúrou zase zväčša majú nevyspelú ekonomiku a sú problematické z hľadiska nedostatočných inštitucionálnych predpokladov na investovanie. Investovanie dôchodcovských úspor do reálnej ekonomiky štátu s priaznivou demografickou štruktúrou preto ostáva diskutabilným riešením.



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite, členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS) a koordinátorom spoločnej kampane ZSS a Priateľov Zeme-CEPA k dôchodkovej „reforme“. Miroslav Spišák je správcom stránky hej rup!, členom ZSS a spolupracovníkom kampane.







Vaše komentáre:

tralala  (08.07.2005 23:43:29)     

Kde je dalsi faktor ovplyvnujuci negativny demograficky trend - odchod mladych do zahranicia?
Bezvyznamny?
Kolko ludi odislo so Slovenska za poslednych 15 rokov napriek tomu, ze su stale evidovani ako sucast slovenskej populacie?
Spocitajte obyvatelstvo manualne a uvidime, ci na Slovensku zije aspon 5 mil. ludi (oficialny udaj je 5,37 mil.)!
Opustanie Slovenska pokracuje a bude pokracovat pokial ludia nebudu moct zit dostojnejsie. Vzhladom k tomu je demograficka a dochodkova situacia (trend) na Slovensku omnoho horsia nez pani odbornici predpokladaju (odchadzaju mladi)!


Reagovať

Zolo  (18.07.2005 23:32:30)     
V zahranici
Vplyv odchodu mladych do zahranicia je zatial neznamy. Ak sa vobec nevratia tak na dochodky vplyv nemaju. Takisto je dost otazne, ze by po zalozeni rodiny a dlhsej existencii v zahranici opustili vlastne deti a vratili sa bez penazi domov prave kvoli dochodku. Dalej, aky je vplyv zahranicnych transferov vlastnym rodicom zijucim na Slovensku?

Najnebezpecnejsi demograficky trend pre jednotlivych dochodcov je ich prehodenie cez palubu mladsimi generaciami. Tomu ziaden financny system riesenie neponuka. Ak sa nedokaze za mladi clovek postarat o seba, svoje deti a svojich rodicov, tak ziadna demografia nepomoze. Ani miliarda Slovakov na tom ziaden rozdiel neurobi.

Reagovať

Ing.Peter Zajac-Vanka  (27.08.2005 20:52:56)     
Predovšetkým sme porušili tri princípy, na ktorých stál historicky náš dôchodkov
Ešte kedysi dávno som o tom písal ako redaktor Nového Slova a dnes iba primpomínam historické princípy TROCH TOLIAROV:
Sú to nielen z rozprávok, ale aj ľudovou tradíciou odovzdávané princípy ako hodnotová orientácia ľudí, ktorí netúžia po bohatstve, ich prioritou je rodina, práca a ľudské vzťahy.
PRVÝ TOLIAR vraciame zostarnutým rodičom ako splatenie dlhu za to, že v čase detstva sa o nás starali, vychovávali a zabezpečovali nás. Je to SPOLOČENSKÝ PRINCÍP
SOLIDARITY so staršími a už neprodukujúcimi ľuďmi, s nevládnymi a chorými, s dôchodcami.
DRUHÝ TOLIAR používame pre svoju výživu, bývanie, zabezpečenie rodiny a preto, aby sme mohli pracovať – schopnosť reprodukcie pracovnej sily. Je to spoločenský princíp UDRŽANIA SCHOPNOSTI PRACOVAŤ a ide o širokovnímané zabezpečenie potrieb človeka pre prácu, rodinu a svoju excistenciu ( podľa hierarchie uspokojovania potrieb človeka, jeho existencie a rastu, v odbornej terminológii definované aj ako tzv.Maslowova hierarchia potrieb).
TRETÍ TOLIAR používame preto, aby sme splodili a vychovali svoje deti tak, aby nám mohli na starobu ten toliar vrátiť. Dnešným pohľadom je to osobná investícia do budúcnosti. Ale je to princíp VÝCHOVY A ROZVOJA DETÍ – mladej generácie, a tvorí ho podpora obnovy populácie, zdravotné, výživové zabezpečenie a výchova a vzdelávanie až do veku dospelosti.
Tieto princípy sú hlboko ukotvené v európskej kultúre a histórii a sú v ostrom protiklade k ultraliberálnemu sebeckému princípu “staraj sa len sám o seba“, ktorý k nám prišiel z prérií Divokého amerického západu, dávno bol v USA zabudnutý a obnovili ho iba naši pravicoví neoliberálni vládni ekonómovia.
Z týchto princípov sa po druhej svetovej vojne vytvoril PRINCÍP SOCIÁLNEHO ŠTÁTU, ktorý hovorí“ Štát je povinný riadiť sa dvomi všeobecnými cieľmi:
1.sociálnym vyrovnaním obyvateľstva 2.sociálnou istotou obyvateľstva.
Právne normy v ústave sociálneho štátu zakotvujú niektoré základné sociálne normy, zaväzujú všetky inštitúcie štátnej moci REŠPEKTOVAŤ ĽUDSKÚ DÔSTOJNOSŤ A CHRÁNIŤ JU
(z nemeckého modelu sociálneho trhového hospodárstva)
SOCIÁLNA DIMENZIA v poňatí sociálne trhového hospodárstva:
SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA sa nerozvíja ako korektúra kapitalistického hospodárskeho procesu voľného trhu, ktorá má zmierniť jeho sociálne dôsledky, ale rovnako ako systém trhového poriadku je dôležitou súčasťou slobodného spoločenského poriadku.
Napríklad sociálny systém sociálno-trhovej ekonomiky Nemecka je založený na piatich hlavných princípoch:
* PRINCÍP SOCIÁLNEHO ŠTÁTU Štát je povinný riadiť sa dvomi cieľmi, a to sociálnym vyrovnaním a sociálnou istotou obyvateľstva
* KOREKTÚRA TRHOVÝCH VÝSLEDKOV
Kedže je mechanizmus trhovej ekonomiky sociálne slepý, je nutná sociálna podpora a sociálna ochrana.
* ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ Vzhľadom k rozdielom medzi ľuďmi je nutné, aby štát vhodným politickým postupom rovnosť šancí na uplatnenie sa zabezpečil sám.
Rozdiely, za ktoré nik nemôže, musia byť vyrovnané spoločenskou solidaritou.
* PRINCÍP SUBSIDIARITY - štát má preberať iba tie úlohy na seba, ktoré presahujú možnosti jednotlivca, rodiny resp. iných menších solidárnych spoločenstiev.
* TRHOVÁ KONFORMITA - Politika sociálneho vyrovnania a zabezpečenia nemá byť v rozpore s trhovým mechanizmom
(princípy sociálneho štátu prevzaté z Konrad-Adenauer-Stiftung: Sociální tržní hospodářství)1992

A k tomu dodávam otázku, ktorú nik z liberálnych vládnych činiteľov nezodpovedal:
Ako to, že tak demograficky poničené Slovensko po májí 1945 dokázalo spolu s Českom v Československej republike zvládnuť nielen dôchodkový systém, ale vybudovať sociálny štát a vytvoriť podmienky preto, aby sa demografický vývoj prudko zvrátil, teda aby sa rodilo veľa a veľa detí, ktoré vytvorili napríklad na Slovensku v celej histórii národa tie najzdravšie a najsilnejšie ročníky?
Aký prúser to teda rieši vláda v roku 2005?


Reagovať

Turagin  (15.06.2006 16:20:55)     
Blbost je dovod
Dovodom preco je treba prijat reformu nie je len demograficka kriza, ale to, ze existujuci system je blbost. Nemozu predsa mladi finacovat starych. To mohli, ked rozpravka o troch grosoch bola novinkou v hitparade a o poisteni este nikto nevedel. Dnes ked existuju positovne, by mal kazdy svoj gros setrit pre seba /zjednodusene povedane/ a poistovna len rozlozi riziko medzi mnozstvo ludi. Toto je stabilny system a je funkcny bez ohladu na to ci ludia prichadzaju odchadzaju a podobne. Potom nas nebudu musiet sudruhovia Europoslanci presviedcat, ze je potrebne prijimat aktivne do Europy novych a novych pristahovalcov. Ti su potrebni len preto, ze sucasny system je nestabilny.

Reagovať

slovak  (31.03.2007 00:58:47)     

pan lesay a ten druhy,
Vy dvaja ste banda socialistickych demagogov ktori uz davno mali byt na ideologickom smetisku. Vase zaostale hypotezy uz kapitalisticka veda davno vzvratila. Dufam ze ludia vaseho zmyslania uz coskoro vymru.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.