hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

12. 12. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Vládny boj proti extrémizmu predstavuje spoločenskú hrozbu

Priama akcia

Jedenásteho januára 2006 mala vláda SR prerokovať návrh Koncepcie boja proti extrémizmu z dielne Ministerstva vnútra. Priama akcia (PA-MAP) vyjadruje pobúrenie nad týmto dokumentom a ďalšími krokmi vlády, ktoré sa od neho odvíjajú. Pojem “extrémizmus” je tu definovaný tak mnohoznačne, že spolu s neonacistami umožňuje označiť za extrémistu prakticky každého kritika spoločenského usporiadania, aktivistu či akademika, nahlasovateľa pokojnej demonštrácie, environmentalistu, či názorového odporcu vládnej politiky.

(17. 01. 2006)



Linka na dnes



Amnesty International Slovensko

Najznámejšia organizácia ochrancov ľudských práv je dobrým príkladom toho, že keď ide o správnu vec, netreba sa báť začínať aj z ničoho. Myšlienka na čosi ako Amnesty skrsla v mozgu jej zakladateľa na základe jednej drobnej novinovej správy; dnes je celosvetovou organizáciou s tisícami členov. AI nestranne bije do každého štátu, ktorý nespravodlivo väzní, mučí, zabíja alebo inak ubližuje vlastným občanom. Preto ju nemá v láske žiadny režim... a preto sa na ňu odvolávajú všetci, ktorým ležia viac na srdci ľudia, ako režimy.



Deklarácia 2005:
Viac demokracie a rovnosti



vydané 28. 06. 2005 • prečítané 10615x
formát na tlač



Dvanásteho júna tohto roku sme si v nezvyčajnom tichu pripomenuli 100. výročie slovenskej sociálnej demokracie. Storočnica organizovanej ľavice na Slovensku však nie je iba storočnicou jedného politického subjektu. Je to sto rokov boja o kvalitu demokracie. Z lona tohto zápasu vzišli tie najzdravšie tradície občianskeho hnutia zasadzujúce sa za práva chorých a bezbranných, žien a detí, pracujúcich a nezamestnaných, kultúrnych a národnostných menšín, ale aj za práva tých, ktorí prídu po nás a majú nárok na kvalitné životné prostredie. Z toho istého zápasu sa však zrodili aj omyly, zlyhania a zločiny, ktoré zneisteli milióny ľudí veriacich v pokrok a humanizmus. Súčasná ľavica má dve minulosti a táto dvojaká pamäť ju priviedla do obdobia ideologického a politického zmätku, ktoré už nie je náhodným zaváhaním, ale štrukturálnou realitou.


Zlyhali nielen komunisti, ale aj sociálni demokrati

Dnes musíme konštatovať, že zlyhala nielen komunistická, ale aj sociálnodemokratická cesta spoločenského vývoja. Komunisti smerovali do slepej uličky už vo chvíli, keď uverili, že homogénnosť je lepšia ako rôznorodosť a rovnosť znamená totožnosť. Spolu s liberálmi nepochopili neoddeliteľný komplexný význam revolučného hesla „sloboda, rovnosť, bratstvo“, keď v mene rovnosti potláčali slobodu podobne ako pravica v mene slobody odstraňuje rovnosť. Na druhej strane sociálni demokrati nemajú o nič väčšie právo považovať sa za dedičov ľavice uplynulého storočia. Len máloktorý politický smer utrpel také vážne ideologické fiasko ako práve sociálna demokracia, ktorá sa dobrovoľne a takmer nepozorovane vzdala svojho historického cieľa. Kým na začiatku vstupovala do centra politiky so smelou ambíciou zmeniť spoločenský systém cestou vlastných reforiem, o sto rokov neskôr chce tento systém nanajvýš krotiť a stať sa manažérom jeho reforiem. V skutočnosti sa však sociálna demokracia prestala usilovať o akékoľvek zásadné zmeny. Stala sa súčasťou systému, voči ktorému mala byť namierená. Dokonca ani ideológia, ktorá sa sociálnej demokracii dnes najviac pripisuje – sociálne orientované trhové hospodárstvo – sa nezrodila v jej politickom tábore.

Na začiatku 21. storočia, keď je už jasné, že sociálny štát bol iba dočasným kompromisom medzi ideálom sociálnej spravodlivosti a pravidlami kapitalizmu, stoja progresívne sily pred výzvami, ktoré nie sú o nič menej aktuálne ako tie z roku 1905: viac demokracie a rovnosti. Včerajší neúspech ľavice a jeho dnešné uznanie sa tak paradoxne môže stať tým, čo zajtra ľavici umožní, aby dosiahla svoje ciele. Umožní, ale v žiadnom prípade nezaručí. Súčasná sociálna demokracia totiž v situácii, keď je politicky možné čokoľvek, vsadila na stratégiu výhod a pozícií bez ambícií formulovať ciele, ktoré presahujú horizont budúcich volieb. Nech už jej návrhy vyzerajú akokoľvek atraktívne, sme si istí, že ide o podvod. Sociálnodemokratické riešenia sú pri dnešných globálnych trendoch nielenže rovnako utopické ako komunistické, ale navyše sú aj pokrytecké. Socialistické strany sa z času na čas dostali k moci, no ich výsledky sú v konečnom dôsledku katastrofálne. V lepšom prípade ich prístup viedol k zbyrokratizovanej podobe sociálneho štátu. V tom horšom prípade k revitalizácii nespravodlivého systému, ktorú paradoxne umožnili paternalistické zásahy. Sociálna demokracia tak nikdy nedosiahla svoj cieľ úplnej socialistickej transformácie. S podobnými problémami však zápasí aj environmentálne politické hnutie. Kapitalistický výrobný spôsob, ktorý nereaguje na skutočné ľudské potreby, ale umelo vytvára nové, je nezlučiteľný s environmentálnymi požiadavkami našej doby a ohrozuje šance ľudstva na prežitie. Tento rozpor tu evidentne existuje, no na jeho pomenovanie chýba odvaha.


Politika je nevyhnutná, nie však dostatočná

V každom prípade musíme vychádzať z predpokladu, že stratégia premeny sveta, ktorá sa zrodila v 19. storočí, je dnes už vyvrátená, ľavica je neistá a odpor slabý. Musíme s väčšou intelektuálnou pokorou pristupovať ku skutočnosti, že naše doterajšie analýzy neboli dobré. Musíme odmietnuť jedinú hierarchickú štruktúru a uznať rôznorodosť foriem, s ktorými ľudia prichádzajú k riešeniu svojich bezprostredných problémov. Na to potrebujeme hlbšiu vnímavosť, širšiu diskusiu a ochotu vytvárať zmysluplné koalície. To je úloha, ktorá presahuje možnosti parlamentnej politiky.

Hľadanie nových foriem sociálnej organizácie si vyžaduje aj nové chápanie verejnej angažovanosti. Klasická stranícka politika prestala byť hlavným činiteľom, ktorý má schopnosť zmeniť ľudskú spoločnosť. Parlament už nereprezentuje ľudí, ale legitimizuje vládu. Je to anachronický pozostatok privilegovaného stavovského snemu, ktorý medzitým nadobudol korporatívny charakter. Hovoriť o demokracii, keď ľudia nemajú takmer žiadnu šancu ovplyvniť kurz tohto systému, je nudná lož. Hoci politická aktivita ľudí pri hľadaní spravodlivejšieho systému je nevyhnutná, nie je dostatočná. Oveľa dôležitejšie je vytvárať kritické spoločenstvá jednotlivcov schopných transformovať samých seba. V situácii, keď vykorisťovanie a nátlak doliehajú na človeka zo dňa na deň bezprostrednejšie, považujeme za kľúčové usilovať sa o to, aby sme opäť získali kontrolu nad svojimi životmi bez snahy ovládať iných.


Za participatívnu demokraciu

Naším cieľom preto nemôže byť nahrádzať existujúce občianske iniciatívy a hnutia odporu jednotnou politickou štruktúrou, ale reagovať na ich rôznorodosť spôsobmi, ktoré prispievajú k rozvoju ich autonómie a emancipačného potenciálu. Tieto ciele nemôže nahradiť hierarchická politická štruktúra s ambíciou riadiť celý proces zhora. Práve naopak. Spoločenstvá kooperujúce na základe spoločných záujmov a identít by mali vygenerovať hnutia a inštitúcie, ktoré môžu efektívnejšie organizovať ich aktivity a v prípade potreby ich pretláčať cez politické zložky. Rozličné zápasy by sa mali vzájomne dopĺňať a podporovať. Našou veľkou výzvou preto ostáva rozvinúť oveľa diferencovanejšiu a multidimenzionálnu koncepciu demokracie, než jej dominantný liberálny variant. Hovoríme o participatívnej demokracii.

Priama účasť na každodennom demokratickom rozhodovaní je pre nás hodnotou samou osebe. Prenáša rozhodnutia týkajúce sa životných potrieb a záujmov ľudí tak blízko k nim, ako je to len možné. Veríme, že všetky skupiny ovplyvnené nejakým rozhodnutím majú právo zúčastňovať sa na rozhodovacom procese. Veríme, že zložky občianskej spoločnosti vyjadrujú demokraciu prinajmenšom rovnako ako štátne inštitúcie. Veríme, že priestor pre politiku sa má rozšíriť za formálne reprezentatívne inštitúcie liberálnej demokracie. Sme presvedčení, že demokracia nie je záležitosť jednorazového nastolenia režimu pre všetkých. Je to vo svojej podstate ešte stále revolučný ideál, ktorý by mal byť napĺňaný v procese neustále sa prehlbujúcej demokratizácie.

Nemôžeme sa spoliehať na to, že politické formy minulosti sú vhodnou odpoveďou na otázky súčasnosti. Naša stratégia pramení z presvedčenia, že akékoľvek zásadné zmeny musia vychádzať z každodenných skúseností a zápasov bežných ľudí, nie z diktátov politických strán. Politika a ekonomika musia spoločnosti slúžiť, nie ovládať ju. Naším spoločným záujmom je preto rozširovať demokratický priestor pre účasť ľudí na rozhodovacích procesoch všetkých úrovní s cieľom zmeniť ich bezprostrednú situáciu.


Ľavicové ilúzie minulosti nie sú víziou budúcnosti

V prvom rade však potrebujeme jasnú víziu toho, čo chceme dosiahnuť. Bez takejto vízie je náš spoločenský projekt nedokončený a hnutie nemá konkrétnu pozíciu. A čo je horšie, nejestvuje tu ani záruka, že sily uvoľnené takýmto procesom budú progresívne. Bez jasnej hodnotovej štruktúry môžu naše aktivity degenerovať do číreho populizmu. Táto vízia však nesmie byť statická dogma, ale vyvíjajúca sa panoráma novej spoločnosti rodiaca sa zo spoločnej skúsenosti a poznania. Môže sa zrodiť iba v hlbokej, poctivej a otvorenej diskusii všetkých ľudí, ktorí to s iným svetom myslia vážne. Zapojiť všetky sily do takejto diskusie nie je mrhaním času, ale bezodkladnou prioritou. Vykročiť na cestu bez jasného chápania smeru sa veľmi rýchlo stane bezcieľnym pochodom. Preto sa chceme k týmto výzvam postaviť čelom, bez zbabelého alibizmu a banalizovania situácie.

Na pozadí týchto trendov konštatujeme, že súčasný kapitalizmus je zodpovedný za katastrofálnu ekologickú deštrukciu a prehlbovanie sociálnej nerovnosti. Kapitalistický svetový systém vyvolal najväčšiu geografickú polarizáciu bohatstva a privilégií, akú naša planéta dosiaľ poznala. Najvyššou prioritou progresívnych síl preto musí byť radikálne zmenšovanie tejto trhliny, a to tak rýchlo, ako je to len možné. Musíme sa chopiť otázky rovnosti ako veci, s ktorou sa dá naozaj niečo urobiť. Základným problémom preto zostáva dekomodifikácia ekonomických procesov tohto sveta, ktoré robia zo všetkých oblastí života predmet zisku. Veríme, že takýto post-kapitalistický svet nie je nemožný sen. Aby sme sa k nemu čo najviac približovali, považujeme za nevyhnutné rozvinúť široký zápas proti kapitalistickým sociálnym vzťahom na lokálnej, regionálnej i globálnej úrovni. Je v našom životnom záujme zreformovať existujúce inštitúcie, prehĺbiť demokraciu a rozšíriť ju v štáte i občianskej spoločnosti. Nebude to ľahké. Sme však presvedčení, že iba takéto principiálne úsilie má zmysel, že zásadné zmeny smerom k sociálne spravodlivej a environmentálne udržateľnej spoločnosti nie je možné uskutočniť pri akejkoľvek forme kolaborácie so súčasným režimom. To je naša odpoveď na neúspešné storočie ľavice. Vyzývame všetkých pokrokovo zmýšľajúcich ľudí, aby nerezignovali na hľadanie humánnejšej spoločnosti a neprepadali zbytočným frustráciám. Ľavicové ilúzie minulosti pre nás nie sú víziou budúcnosti. Sme odhodlaní vrátiť progresívnym silám ich zmysel a česť.


Vráťme spoločnosti jej zmysel

Žijeme v spoločnosti, ktorú opustila nádej. Ovládajú ju ľudia, ktorí sa usilujú, aby sa lož nedala rozoznať od pravdy, aby sa čo najviac na ňu ponášala. Zavrávajú naše znepokojenia, neodpovedajú na naše otázky, zbabelosť vyhlasujú za odvahu a slepotu za predvídavosť. Táto spoločnosť už neuznáva skutočnosť, iba jej ideologický výklad. Apatia rozhlodala celý náš verejný život. Nedostatok skutočných a pochopiteľných spoločenských cieľov zmenila človeka na obmedzeného jednotlivca, ktorý zápasí so všeobecnou nervozitou, ľahostajnosťou, vzájomnou nevraživosťou, neznášanlivosťou a celým radom súkromných kríz. A intelektuálna elita spoločnosti, ktorá historicky vždy stála na strane slabších, nepochopiteľne mlčí.

V takejto atmosfére sa bežný človek cíti opustený. Opustila ho predstava o hodnotnejšom živote. Opustila ho chuť niečo s týmto stavom robiť. Prepadáva sa sám do seba a má pocit, že to nikoho ani nezaujíma. Ak sa aj nájde nejaký donkichot našich dní, ktorý na tieto pomery upozorní, mienkotvornej vrstve spoločnosti je skôr na smiech ako na zamyslenie. Ľudia sa neradi stotožňujú s neúspešnými.

Chceme sa tomuto začarovanému kruhu spoločnými silami brániť. Chceme každému človeku, ktorý žije svoj obyčajný život, nahlas povedať, že nie je neúspešný; že v jeho samom živote je zmysel – nie v okolnostiach, za ktorých sa uskutočňuje; že aj po ňom zostane na tomto svete stopa. Sme presvedčení, že každý človek si svoj význam buduje aj na tom, do akej miery ho zaujíma osud toho druhého. Sme presvedčení, že nie sme iba zhluk jednotlivcov s individuálnymi potrebami, ale aj spoločnosť, ktorá má spoločné zážitky, spoločné starosti a spoločné ciele. Sme presvedčení, že solidarita nie je delením z nadbytku, ale z podstaty. Chceme rozvinúť všetky formy verejnej angažovanosti, ktoré nám demokratická spoločnosť ponúka.

Aj preto je našou povinnosťou podporovať každého človeka, ktorý sa otvorene zasadzuje za svoju dôstojnosť. Vedome tvoriť spoločnosť a nedopustiť, aby ju ničili súkromné záujmy. Pomáhať vyjadriť svoje pocity všetkým, ktorí nedôverujú oficiálnym štruktúram a nechcú žiť v lži. Nedajme sa pomýliť absurdnými obvineniami, že nadväzovanie na najlepšie tradície humanizmu je ideologickým prežitkom. Vráťme spoločnosti jej zmysel a životu človeka jeho váhu. Vyzývame všetkých, ktorým sú tieto ciele blízke, aby sa k našej deklarácii pridali a obohatili diskusiu svojím príspevkom.


Egon Bondy, filozof
Eduard Chmelár, publicista
Jozef Lysý, politológ
Michal Polák, doktorand
Ján Stena, sociológ
Jozef Daniš, odborár
Ondřej Slačálek, novinár (ČR)
Alexander Císar, novinár
Ivan Lesay, politológ
Miloš Vaňo, lesný inžinier
Peter Ponický, učiteľ
Peter Zajac-Vanka, konzultant
Robert Zelník, sadzač









Vaše komentáre:

Jozef  (01.07.2005 16:28:04)     
Spolupráca
Chcem s Vami spolupracovať Jozef Daniš

Reagovať

E. Chmelár  (01.07.2005 17:16:08)     
Budeme veľmi radi
Všetci sú vítaní a ľudia ako vy o to viac.

Reagovať

alex  (05.07.2005 19:55:15)     
Prijímam váš postoj ako výzvu
Niektoré moje aktivity našli vo vašich riadkoch duchovnú podstatu, pevný základ, či - ak chceme môžeme povedať - svoje zdôvodnenie. Som rád, že môžem venovať tejto výzve aktivity, ktoré sú v súzvuku s jej zmyslom. Naplnili ste jednu víziu, o ktorej mnohí vedia, ale nechceli, nemohli prekonať v sebe práve ten strach z toho nedostatku podpory. Pritom občanov, obyčajných ľudí, ale verím že aj tých vzdelaných, ktorým hovoríte z duše je oveľa viac, ako sa ukazuje na demografických prieskumoch a anketách. Ďakujem. Podpisujem sa a budem rád ak vám budem môcť pomáhať. Naše občianske združenie Agora sa snažilo vysvetľovať pojmy, ale ostali sme pri deklarovaní. Nech teda za nás hovoria naše skutky.

Reagovať

tojejedno  (11.07.2005 15:41:02)     
otazka
V článku je napísané ,že treba zavrhnúť
princíp Hierarchickej Organizovanosti a Direktívnosti.
OTÁZKA: Ako môžu nedokonalý (morálne)
jedinci tvoriť spravodlivú spoločnosť
bez použitia princípov autoritársko-hierarchických ?

Reagovať

  
Jozef Daniš  (12.07.2005 20:18:24)     
Re: otazka
Chcem sa ťa úprimne spýtať ako si to myslel. Je Tvoja otázka na mieste. Podľa toho ako si uviedol v rurike autor tak si naozaj myslím, že ti je to jedno. Skús si prečítať ešte raz tie riadky a hľadaj zmysel. Vieš ja by som tieto slova, ktoré si ty napísal nevyslovil. Budem úprimny, ale tvoj názor ja rešpektujem pretože vyjadruje tvoje pocity.Či tvoja ruka písala presne to čo si chcel necham posúdiť teba samého. Želám ti aby si v živote mal veľa úspechov.

Reagovať

     
tojejedno  (16.07.2005 11:54:51)     
Re: Re: otazka
Pokusim sa jasnejsie formulovat ako som to myslel:
--Pretoze ludska spolocnost pozostava z nedokonalych ludi
,tazko sy predstavit jej fungovanie bez prvkov hierarchickych alebo direktivnych.--
"tojejedno" sa tykalo mena ,nie temy.

Reagovať

        
Jozef Daniš  (20.07.2005 17:21:32)     
Re: Re: Re: otazka
Milý toje jedno !

Pokusím sa hľadať to dobré čo si napísal. opäť ti ďakujem za názor.Aj keď si myslíš,že ľudská spoločnosť pozostáva z nedokonalých ľudí nevieš si predstaviť jej fungovanie bez prvkov hierarchických alebo direktívnych. Hierarchické hodnoty podľa mňa človek musí mať zakorenené. Pretože aj určité zvyky sa dedia z pokolena na pokolenie. Ale direktívne prvky to hádam nie. Chceš mi povedať, že patríš medzi týchto ľudí. Tojejedno chcem ti povedať, že totalita presne vedela čo robí keď chcela umlčať robotníkov a všetkých. Nikdy ti neprajem aby si mal za dverami policajta nikdy ti neprajem aby si mal za sebou špicla,ktorý nič nerobí iba ti rozkazuje čo máš robiť. prajem ti vždy aby si vyslovil svoj ale len svoj názor. Aby si nikdy za svoj názor nebol utláčany ako ja. A vieš čo ti prajem zo srdca aby každý jednotlivec sa nebál vysloviť na túto kapitalistickú spoločnosť,ktorá mi podľa učebnice dejepisu pripadá ako v 19 storočí svoj pohľad. To čo sa robí musíme zmeniť a je na nás aké kroky si tomu zvojíme ale predovšetkým to musí nbyť diskusia a nie direktíva. Ak chceš odpovedaj mi. Nie som intelektuál ale vyhodený robotník ktorý sa snažil povzdvihnúť občianskú spoločnosť. Prajem ti veľa radosti Jozef Daniš. nájdi odvahu a podpíš sa aj pod tvoj článok.

Reagovať

Miloš Vaňo  (15.07.2005 13:29:32)     
spolupráca
je iba samozrejmé že sa pridávam a zároveň chcem prisľúbiť že v najbližšom čase poskytnem na diskusiu návrh na vytvorenie stálej konferencie ľavice ako inštitucionalizovaného fóra - SK-. Ľudia chcú novú politickú kultúru ,viac pochopenia pre ich názory , viac diskusie a možností ovplyvňovať potreby spoločnosti.

Reagovať

emil  (27.07.2005 21:23:55)     

poviem to v skratke:Pán Daniš,som rád že niekto sa postavil za správnu vec.Smutné je,že Koz na nás robotníkov sere,a všetci to vedia.Chce to novú organizáciu,KTORÁ AJ BUDE DODRŽIAVAŤ STANOVY A POJDE PRÍKLADOM.Sleduje vás mnoho mladých ľudí(ja s priatelmi tiež) tak dúfam že Váš počin,bude začiatok NOVEJ DOBY ODBOROV.

Reagovať

Jozef Daniš  (27.07.2005 22:29:01)     

Navrhujem Vám spolúprácu. Mojou úlohou je dodržiavať stanovy. Je na členov ZOOP, aby ma riadne kontrolovali. Na našj internetovej stránke www.zoopapier.szm.sk sú stanovy a ja budem rád ak sa aj vy budete do toho zapájať. Ja rád príjmem každý názor. Musíme sa naučiť diskutovať. Nikdy a teraz nebudú hovoriť emócie nedopustím, aby naše odbory sa podobali odborom KOZ. Chcem všetkých čitateľov upozorniť že v najbližšej dobe budeme vytvárať už mestské odbory pretože o naše odbory sa zaujíma už aj široka ružomberská verejnosť. Ďalej Vás chcem upozorniť, že v našom meste bude súčasťou regionálneho dvotýždeníka vychádzať aj naša príloha Odbory informujú. V tomto čase pripravujeme mnoho vecí. Mojou túžbou je aby sme v Ružomberku skutočne zachránili odbory, pretože sami zamestnanci nás o to žiadajú. Inak pre zaujímavosť v najbližšej dobe sa mam stretnúť s odbormi s Bane Handlová, kde ma požiadali o spoluprácu. Držím Vám palce


Reagovať

Peter Ponický  (29.07.2005 18:05:07)     
Ešte pár slov.
Je zrejmé, že svetové ľavicové hnutie, politické či občianske, je v hlbokej kríze. Aj keď koniec "minulej" bipolarity sveta sa významne podpísal na tomto stave, jej korene sú staršie ako jedno či dve posledné desaťročia.
Musíme sa vysporiadať s unipolárnosťou sveta na jednej strane a bojovným fundamentalizmom na strane druhej.
Toto sú faktory, ktoré síce nemusíme vnímať globálne, ale ovplyvňujú dianie vo vnútri každého spoločenstva.
Je zrejmé, že koniec či úpadok ideologizácie spoločenského života započal už v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Do istej miery ho stimuloval aj z vonka živený nacinalizmus a národnooslobodzovací proces dvadsiateho storočia.
Dnes už sa nedá v takej miere živiť "vášeň" ľudského a národného oslobodenia. Preto sa dnes emócie ľudskej vášne bojovať upierajú, rovnako ako často v minulosti z beznádeje, na podvedomie, či "dušu" a jej spasenie.
A tu je nová úloha ľavice, musí plniť ľudské životné (pozemské) ideje, ale musí byť zbavená ideológie.
Našou úlohou nie je "živiť" nádej (to prenechajme ideologickým spoločenstvám), ale podvedomie schopností, ktoré vďaka mentálnej konštrukcii človeka musí vychádzať z individualizmu osobnosti a jej osobitosti. Je však nutné ho nasmerovať a použiť v prospech sociálnej komunity (rodina, spolok, združenie, národ, ... ľudstvo).
Chcem prispieť k zlepšovaniu kvality života každého človeka a som presvedčený, že sa toho dá dosiahnuť individuálnym úsilím jednotlivcov v spoločnosti, tak aby sociálne spoločenstvo (rodina, obec, národ, ľudstvo) smerovalo k očakávanej prosperite. Spoločné - spoločenské atribúty sú nevyhnutným zázemím kvality života každého jedinca - občana, zvlášť vo vyspelej spoločnosti. Individuálna sloboda a demokracia môže existovať iba v korporatívnej slobode a demokracii spoločnosti. Pokúsme sa preto zadefinovať svoje "nové - ľavicové" postoje a úlohy v tomto duchu.
Preto sa pripájam k uvedenej deklarácii s touto záverečnou poznámkou.
Všetci máme a budeme mať "súkromné záujmy", preto ich nestavajme na roveň egoistickým záujmom jednotlivcov či skupín. Intelektuálna elita nie je entitou spoločnosti s istým stupňom vzdelania, ale sú to "vlastníci" ľudského intelektu v každej jeho podobe. Preto je potrebné cielene hľadať intelekt v nás a nie mechanicky (učením sa) nadobudnutú inteligenciu.
Som s pozdravom, Peter Ponický

Reagovať

  
Peter Zajac-Vanka  (24.08.2005 00:42:53)     
Re: Ešte pár slov.
Nesúhlasím s myšlienkou, že nastal úpadok alebo koniec ideologizácie spoločenského života. Naopak, asi mi dajú za pravdu experti na masmediálnu komunikáciu, že oblasť masovej kultúry a mesmediálnych informácií nikdy nebola tak bohatá na rôzne ideologické symboly a na propagáciu rôznych ideológií, ako je súčasná doba nimi presýtená.
Veď sa pozrime na praktickú slovenskú politiku - samá politická kríza a zapríčinená nielen zrážkou súkromných záujmov prominentných politikov, ale aj ich ideologickými svetonázormi, od kresťanskej viery a ortodoxného až klerikálneho kresťanstva po ultraliberalizmus, konzervativizmus, umiernený liberalizmus, nacionalizmus ( a nielen slovenský)... až to štve človeka, že sa Weiss s SDĽ tak rýchlo vzdali socialistického svetonázoru a že komunisti v parlamente stratili to, prečo ich tam ľudia voilili.
Je teda smutné, že tu nik naľavo nevyhlásil, že je socialista a že nepostupuje podľa princípov sociálnej spravodlivosti, rovnosti a humanizmu, ale prenecháva sa to všetko pre iné ideologické smery, ktoré ťažia z chutných hrozienok ľavicového zmýšľania, ale iba vtedy, ak to potrebujú pre masmédiá.

Reagovať

 (10.08.2005 08:20:20)     
Kritériom pravdy je prax
Za najdôležitejšie a najťažšie pokladám praktickú realizáciu myšlienok deklarácie. Treba bezodkladne a tvrdo pracovať. Čas nečaká.
Je potrebné inštitucionalizovať fórum na kontakt ľavicových síl, ale nie vo forme zdiskreditovaných či neúspešných politických strán, ale občanov, jednotlivcov. Kto sa toho ujme ? Kto dokáže tento proces nielen deklarovať, ale aj viesť ? Dokážeme sa spojiť ? Dokážeme ísť do najbližších parlamentných volieb ? A či najprv musí Smer zlyhať ?
Ak dopustíme zlyhanie Smeru, nezažijeme tu ešte horšiu dobu temna, ako práve žijeme ?

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (24.08.2005 00:31:18)     
Rád sa pripájam a chcem prispieť
Vážení páni iniciátori, milí priatelia, ktorí ma poznajú,
škoda, že okrem elektronického média nevychádza aj podobné tlačené HEJRUP, pretože tí, ktorým adresujete tieto slová, prevažne nemajú možnosť sadnúť si za počítač a pracovať s internetom.
A aj o tom je ľavicové hnutie - akosi zabudlo, že sa šíri slovom a písmom, ale tie elektronické masmédiá dnes ovládajú súkromné spoločnosti a na internet nemajú peniaze práve tí, ktorým určujete svoje slová.
Rád prispejem k diskusii a chytám sa hneď jednej z myšlienok: "Vedome tvoriť spoločnosť a nedopustiť, aby ju ničili súkromné záujmy."
Ako viete, som aj predsedom vzdelávaccieho občianskeho združenia Knowledge Management Institute Bratislava a rád by som pripomenul, že ten "štrukturálny problém" ľavice nie je ani tak v minulosti, ako v hľadaní východísk do budúcnosti.
A tu ponúkam trend, ktorý je dostatočne pretriasaný aj v kolíske súčasného liberalizmu, v USA, a ktorý sa naozaj iba ortodoxnému ľavičiarovi môže zdať ako nevhodný, kedže ho nevymyslel ani marx, ani nikto z postmoderny, ale pôvodne socialista a na staré kolená vraj liberál P.F.Drucker - je ním trend k spoločnosti založenej na vedomostiach a v ňom je základnou výzvou zvládnutie sociálnej spravodlivosti pre tých, ktorí nebudú mať nielen majetky, ale ani nebudú majiteľmi vlastných odborných špičkových vedomostí - ide o "triedu" pracovníkov v "servisných" profesiách, čo sme dnes my všetci, zamestnanci, živnostníci, ba i úradníci, ak "slúžime" a nie sme majiteľmi.
Už raz taký príspevok pre Slovo bol vytvorený, ale kdeže dnes je Slovo od Nového Slova:
UTVÁRAJME BUDÚCNOSŤ SKÔR, NEŽ ZAČNE ONA UTVÁRAŤ NÁS
(Bývalý) Prezident Svetovej banky, James Wolfensohn, iba nedávno upozornil globálnu ekonomickú elitu a svetovú verejnosť na narastajúcu nerovnováhu v čerpaní svetových zdrojov a v prerozdeľovaní bohatstva: „Naša planéta nie je vyvážená. Príliš málo ľudí kontroluje príliš veľa a príliš veľa ľudí môže dúfať v príliš málo.“ Tým potvrdil PRAVDIVOSŤ TVRDENÍ ĽAVICOVÉHO SVETONÁZORU, že existujú dve tretiny sveta žijúce v chudobe a sotva 20 percent svetovej populácie užívajúcej si nadbytku. James Wolfensohn tak na otvorení výročného zasadania Svetovej banky 23.septembra (2004)podľa ČTK apeloval na posilnenie rovnováhy medzi bohatými a chudobnými.
Kto by to povedal, že začiatkom 21.storočia vystúpi predstaviteľ kedysi tak ľavicovými hnutiami kritizovanej globálnej ekonomickej inštitúcie a vysloví tak revolučný, i keď pre nás dávno známy a smutný názor?
Teraz ide iba o to, aby sa našli cesty od uvedomenia si a varovania k zmene k lepšiemu.
Globálny kapitalizmus došiel na okraj cesty, kde aj svetové špičky v oblasti predvídania budúcnosti predpovedajú vznik chaosu a nestability.
V zborníku najlepších diel o budúcnosti v 21.storočí od velikánov z oblasti manažmentu (mená ako Ch.Handy, S.Covey, M.Porter, M.Hammer, J.Naisbitt, P.Senge) sa dočítate :
„Kedysi v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov si boli ľudia všeobecne istí tým, kam máme namierené a ako sa tam dostaneme. Úspešné korporácie, silné povojnové ekonomiky a dávno zavedené inštitúcie sa rútili smerom k budúcnosti ako veľké luxusné limuzíny na širokej a prázdnej diaľnici. Mali dojem, že pre sebou vidia dlhú, priamu cestu, ťahajúcu sa až ku vzdialenému horizontu, cestu, po ktorej môžu cestovať prakticky rovnako dlho ako po tej, ktorú už zanechali za sebou. Zdalo sa, že budúcnosť bude patriť im.
Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy.“
Ako prví na to doplatili obyvatelia krajín socialistickej ekonomickej sústavy. Ešte sa nenašli vedci, ktorí by očistili od mediálnych hystérií skutočnosť a na faktoch a analýzach objasnili, čo spôsobilo tak nečakaný a rýchly politický a potom i ekonomický rozvrat Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a prečo vlastne socializmus stratil príťažlivosť, keď sa rovnako ako kapitalizmus práve v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch rútil dopredu k vzdialeným, ale nádejným obzorom. Ale čítajme ďalej renomovaných autorov manažmentu:
„A ako je to s kapitalizmom samotným? S tou báječnou cestou k pokroku a prosperite – ako sme sa aspoň vtedy domnievali? Mnohé hlasy sa dnes pýtajú, kam nás vlastne kapitalizmus vedie. Alebo prečo sa tam tak dychtivo rútime. A aký má tento závod dôsledky na náš život, na naše miestne spoločenstvo, na naše životné prostredie.
Keď sa dnes pozeráme do budúcnosti, ani trochu si nie sme istí, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme. Nevidíme už dlhú a priamu diaľnicu, ťahajúcu sa k obzoru. Namiesto toho zisťujeme, že cesta pred nami končí!
Čo leži za koncom cesty?“
Účelom zborníka Rowana Gibsona Rethinking the Future, teda Nový obraz budoucnosti, vyd. Management Press, je pomôcť čitateľom správne sa rozhodnúť. Pomôcť prehodnotiť a následne utvárať budúcnosť skôr, než začne budúcnosť utvárať vás.
Nájdete tu myšlienky, ktoré čiastočne vedú aj k obavám, vysloveným prezidentom Svetovej banky Wolfensohnom, ale aj nádejné smery, ktoré autori odporúčajú. Celé dielo je pritom ovplyvnené jednotiacou myšlienkou, ktorú ako prvý predvídal Peter F.Drucker, autor teórie ekonomiky vedomostí, ktorý predvídal pre 21.storočie nástup novej produktívnej sily - vedomostí. Ekonomika založená na vedomostiach sa ešte len rodí, ale už dnes je tu nádej, že bude určujúcou pre udržanie rovnováhy v celoplanetárnom rozsahu. Pretože vedomosti sú surovinou, ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje sa. Ale to potom priam otáča naruby celú ekonomickú teóriu založenú na financiách, na kapitáli, pretože vedomosti sú novým zdrojom, ZATIAĽ nepodchytiteľným v účtovníctve a v rozpočtovaní tak, ako sa to od dôb talianskych bankových domov a „benátskych kupcov“ v ekonomike zaužívalo, iné budú kategórie odpisov, prijmu, nákladov, zisku, iné bude hodnotenie pasív a aktív. Finančný kapitál je dnes dogmou, ktorá bráni prechodu na nový typ ekonomiky a bude ekonomikou vedomostí prekonaný. Sám P.F.Drucker predpovedá, že sa musí nájsť niekto, kto spracuje ucelenú teóriu, ktorá bude viesť k revolučnej zmene v myslení a spôsobe ekonomického i spoločenského usporiadania spoločnosti. Ak Marx spracxoval ucelenú teóriu o kapitále, očakáva sa spracovanie ucelenej teórie o vedomostiach a za ňou bude nasledovať zmena. Budúcnosť máme teda vo vlastných rukách.
A tu si dovolím tvrdiť, že to môže byť budúcnosť nekapitalistická a pritom vzhľadom na povahu "suroviny" akou sú vedomosti viac socialistická ako bola tá z rokov socializmu u nás.

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (31.08.2005 00:19:46)     
Prečo sa ľavica bojí pojmu SOCIALIZMUS
Inšpiráciou k analýze vývoja, ktorý je tu priamo u nás a ovplyvňuje to "zaváhanie" a "chaos" na ľavicovom myšlienkovom poli, je dielo Oskara Krejčího "POVAHA DNEŠNÍ KRIZE". Vydal Est Publishing Praha 1998 a ja sám som už tú knižku našiel medzi "levnými knihami" v 2002, takže je to takzvaná samizdatová lahôdka o tom, ako sa vyvíja myslenie v porevolučnom Československu a Oskar Krejčí tak pekne vysvetľuje ideologické pozadie toho, čo sa u nás dialo.
Faktom je, že zatiaľ čo sa ľavica zahanbene skryla pod pragamtizmus a zmizla zo scény, pravica sa pekne módne zahalila do nových ideologických šiat a parádi sa na náš účet.
Odporúčam prečítať, jeden citát za všetky:
"Představa společnosti, která je vědomou realizaci spravedlnosti, je spojena s výrazem "SOCIALIZMUS". V tomto smyslu SOCIALIZMUS JE RADIKÁLNÍM HUMANISMEM.
Socialismus je tak trochu syntézou středověké náboženské tradice a postrenesančního vědeckého myšlení i politického pohybu (Erich Fromm).Bez ohledu na fakt, že cílevědomé pokusy o uskutečnění spravedlnosti byly již praxi v dějinách mohokrát sprofanovány, jedná se stále o živý cíl. Dúvodem je mimo jiné i prostá skutečnost, že výsledkem radikální transformace postsocialistické společnosti je sociální uspořádání, které se vymyká elementárním představám o spravedlnosti.
Proto POŽADAVEK SOCIALISMU ZUSTÁVÁ MRAVNÍM IMPERATIVEM POLITIKY."
A iba dodávam, že vývoj tomu dáva za pravdu. V Nemecku vzniká nová ľavica, ktorá sa nebojí hovoriť o socializme. U nás sa slova socializmus bojíme, pretože nám ho zhnusili médiá a "obete socializmu", ktoré dnes obetovali nás - jednoducho spravodlivosť hodili spolu so socializmom cez palubu.
ČO VY NA TO?

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (06.11.2005 00:26:02)     

Pod deklaráciu sa podpísali ľudia, ktorí sa schádzajú často aj pri Klube Nového Slova.
Na ostatnom stretnutí Klubu 27.10.2005 som sa pýtal Jána Stenu, či by nebolo vhodné jeden klubový večer venovať aj tejto deklarácii, veď skoro všetci chodíme na podujatia Klubu.
Boli tam preberané podnetné myšlienky Marcely Gbúrovej a akosi samo od seba vyplynula potreba diskutovať práve o tom, čo v Deklarácii prehlasujeme.
Bude k tomu večer Klubu Nového Slova?

Reagovať

 (01.12.2005 09:17:02)     
Nestačí
Isteže je dobré a správne si veci vydiskutovať. Ale dnešok na Slovensku potrebuje akciu. Diskusné kluby sú neškodné nezáväzné debaty.
Chýba nám socialistický akcieschopný politický subjekt. Toto riešme.

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (23.12.2005 23:55:46)     
Doba nie je tomu naklonená
Obávam sa, milý jš, že doba tomu nie je naklonená. A to nielen na Slovensku, ale v celej postkomunistickej zóne spoločností a dosť zreteľne v euroatlantickom priestore.

Kdesi ma ktosi vyhlásil za "radikálneho novinára". Týmto horeuvedeným vyjadrením sa spreneverím tomu "radikalizmu" a prehlasujem, že ten Váš názor je dnes v decembri 2005 radikálny a nič zatiaľ neriešiaci.

Veď tu boli SDĽ a SDS. Pôsobí tu oficiálne, ba aj v parlamente je KSS. Vznikla nová strana Úsvit. A výsledok vplyvu na verejnosť? MINIMÁLNY.
Prečo?
Ako by sme v roku 2005 pozabudli, že v novembri roku 1989 a v celom 1990 tu došlo k zmene mysle miliónov ľudí, ktorí boli najprv emocionálne vyburcovaní ( "bijú nám deti!", "chceme sa mať lepšie", "chceme viac demokracie", "komunizmus je čierna diera") a potom systémom "uvariť žabu" postupne mediálne spracovaní tak, aby zavrhli spolu s päťdesiatymi rokmi a rokom 1948 aj roky sedemdesiate a osemdesiate, postupne aby si "uťahovaním opaskov" všetci zvykli na nový spoločenský systém ( staronový a dodnes všade cudne pomlčovaný kapitalizmus) a aby v mediálnom vymývaní a otupovaní myslí zabezpečili neúčasť ľudí na priamej demokracii ( voľby) a tak si zabezpečili vládu plutokracie.

V tejto situácii má AKCIA skutočne iba extrémistický význam a speje k tomu, čo establišment bude jednoznačne odsudzovať ako terorizmus a anarchiu.

Preto je dôležité rozvinúť diskusné kluby. Treba klásť nepríjmené otázky, treba konfrontovať sľuby s realitou, treba parafrázovať udalosti, aby sa odhalilo, že "nie sú ako oni, ale sú oveľa horší".
Jednoducho treba najprv ľuďom otvoriť oči, aby videli, počuli a boli schopní porovnávať a vytvoriť si názor.

A socializmus? Najprv treba rehabilitovať popľutú históriu Československej socialistickej republiky, ukázať fakty o rozvoji a porovnať ten rozvoj verejných financií s dnešnou chronickou krízou verejných finanncií. Treba dať slovo objektívnym odborníkom a nie ľuďom, ktorí sa cítia byť ubližení subjektívne.

Nechcite to ale od politikov, akí pracujú pre súčasnú KSS. Z tých si médiá akurát robia dobrý deň.



Reagovať

  
Robert Zelník  (24.12.2005 08:16:42)     
Re: Doba nie je tomu naklonená
Neviem ako to myslel jš, ale slovo AKCIA nemusí mať vždy význam násilného či deštruktívneho činu. Čo takto uvažovať nad tvorivým riešením?

Reagovať

Robert Zelník  (24.12.2005 07:54:30)     
Pripajam sa
Bol som spočiatku skeptický voči Ďalším výzvam a deklaráciám, ale s týmto sa dokonale stotožňujem a veľmi rád sa pod to podpíšem (aj keď veľmi oneskorene).

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (28.12.2005 18:28:51)     
Vitajte!
Už som zistil, že ste pod Deklaráciou 2005. Blíži sa koniec roka 2005 a akosi pomaly sa tá naša diskusia rozbieha.
Raz som už navrhoval stretnutie o Deklarácii 2005 prostredníctvom Klubu Nového Slova, azda v roku 2006 sa stretneme.
Slovo AKCIA v globalizovanom poňatí komunikácie môže byť zneužité na represiu. Ale rozumel som a vyjadrím to, čo nazývate TVORIVÝM RIEŠENÍM pojmom AKTIVITA.

Na aktivitu nepotrebujeme politické strany, ale občianske združenia a možnosti komunikácie nielen elektronickej, ale aj osobnej a teda klubovej. Ak sa pohybujete medzi ľuďmi, zistíte, že sú dosť ochotní diskutovať, ale nemajú prístup na internet a žiadne tlačené médiá nie sú orientované na tvorivé diskusie obyčajných ľudí.
Niekedy v roku 2002 tu bola redakcia Súvislosti, ktorá sa chystala na intenzívne klubové diskusie, potom asi stratili chuť, neboli peniaze, hlavne asi nebola ochota. To nám dnes chýba.
Som schopný moderovať podujatie, organizovať v medziach voľného času. Nuž ale sám?

Reagovať

  
Robert Zelník  (30.12.2005 20:42:14)     
Re: Vitajte!
Netreba z toho robiť veľkú vedu. Stretnutie môže byť úspešné a prospešné aj vtedy, ak sa ho zúčastnia dvaja-traja ľudia. Malý kruh ľudí sa môže stretnúť aj v najdostupnejšom prostredí - v krčme alebo v čajovni. Ak bude záujem väčší, aj tak dobre.

Čo takto stanoviť si termín? Povedzme druhý januárový týždeň (aby bola nejaká časová rezerva), povedzme v utorok 10. januára. Berte to ako návrh.

Robo

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (31.12.2005 00:01:07)     
V Bratislave?
Je to "slovo do bitky".
Súhlasím, ale asi by sme mali urobiť verejné prizvanie všetkým signatárom Deklarácie 2005.
Nepoznám ich maily, ale administrátor stránky asi áno.
Utorok 10.januára, povedzme o 16,30 hod v Bratislave?
Bolo zvykom posadiť sa počas Klubov NS do kaviarne Múzejka na Vajanského nábreží za Slovenským národným múzeom.
Ale ak nie v Bratislave, potom by som to nechal na osobnú mailovú korešpondenciu, ja lietam po celom Slovensku, ale predsa len bývam v Bratislave.

Reagovať

  
Robert Zelník  (31.12.2005 09:21:24)     
Re: V Bratislave?
Neviem či 16.30 nie je pre pracujúci ľud trochu priskoro. Mne ten čas vyhovuje, ale viem že väčšina ľudí nekončí v robote skôr ako o piatej. Je mi jasné, že ideálny čas nenájdeme, ale možno by som to posunul tak na 18.00. Múzejka môže byť. Nebol som tam ešte, ale ak to miesto už má tradíciu, tým lepšie - ľudia to nájdu.

Reagovať

     
Peter Zajac-Vanka  (02.01.2006 13:43:08)     
Re: Re: V Bratislave
Tak tam v roku 2005 prebiehali aj Kluby NS. Ale ak nás tam príde viac ako dvaja (preto dávam mailovú adresu, ozvite sa, kto nás čítate), môžeme čas posunúť aj na 18,00.
Ale ešte pôjdem pozrieť, či Muzejka funguje aj v roku 2006.
Rekapitulujem: 10.januára 2006 o 18,00 kaviareň Múzejka, Vajanského nábrežie ( z druhej strany od vchodu do Slovenského národného múzea).

Reagovať

        
Robert Zelník  (09.01.2006 09:10:27)     
Re: Re: Re: V Bratislave
Zmena programu: Múzejka je zavretá, miesto stretnutia meníme na Slovenskú krčmu, nefajčiarska drevenica. Čas ostáva nezmenený.

Reagovať

 (03.01.2006 08:25:26)     
Akcia
Rozmýšľam, ako by sa zmenili dejiny, keby apoštoli po ukrižovaní Krista zaliezli do diskusných krčiem, alebo ako by asi vyzerala India, keby Gándhí mal strach ochromujúci aktivitu.
Takže tak. Ak sa má ľavica pohnúť dopredu, musí prekonať strach. Musí si veriť, lebo iba tak jej uveria aj iní.
Je asi čas ujasňovania si názorov a zbierania odvahy ? Ale toto dennodenne ubíjaný občan nečaká. Na to nie je zvedavý.
On chce iba ľudsky žiť. A chce politiku, ktorá mu to umožní.

Dnes je čas na spojenie ľavicových síl do volebnej strany. Smer a KSS potrebujú v parlamente spojenca i spojiteľa. Ak sa nepohneme dopredu, vo voľbách sa stratia ľavicové hlasy.
Je mi smutno, že v Smere toto nevidia, že sú zaslepení tušenou silou a víťazstvom. Veľmi nebezpečná ilúzia.

Takže akcia, to je čin.

Reagovať

  
Peter Zajac-Vanka  (03.01.2006 20:45:35)     
Kde ste boli v júni 1990 a v 1998?
Ale no tak, jš, neblbnite!
To sa už naozaj emotívne nabíjam, ako Vás čítam. Kde ste s tou svojou AKCIOU boli v júni 1990? Píšem naschvál tento dátum, pretože tu už bolo po umlčaní Komárka a dominovaní Klausa jasné, že ide o reštauráciu KAPITALIZMU a že sa z nadšenia urobiť socializmus demokratickejším vytvorilo spojenectvo záujmov potichu spraviť majetkový prevrat a rozdať si národný majetok. Tam ste mali mať svoju AKCIU.
Takisto vo volebnom roku 1998 ste mali AKCIOU donútiť funkcionárov SDĽ, aby sa netvárili tak inteligentne a povýšenecky a aby uznali, že ľavicová politika sa nedá robiť pod ideologickou čiapkou liberalizmu.
Teraz dajte pokoj aspoň do volieb. Asi do diskusie Slova som napísal, že až potom, keď sa bude tvoriť nová vláda, až potom sa bude rozhodovať o "ľavicovosti" a "stredovosti" či "pravosti" Smeru SD a na tom trvám.
SPOJENIE S DNEŠNOU KSS?
Áno, sú tam dobrí ľudia. Dobrí ľudia boli aj v SDĽ.Ale dobráctvo nestačí. Dnes treba byť bojovníkom a diplomatom. Na úrovni 21.storočia. Počúvajte tú rétoriku KSS. Ako z hrobu, tým už dnes neoslovia.
Na margo Smeru a ilúzií. Žiadne ilúzie nie sú. Ale rozdrobovanie sa na rôzne politické subjekty doviedlo pôvodne kredibilnú SDĽ do úpadku aj s jej štiepkami SDA a podobne. Spájanie sa už bolo dostatočné, slovenská KSS nie je nakoniec tým politickým partnerom, akým je KSČ v Čechách Paroubkovi, minimálne preto, že nie je širšie voličstvom akceptovaná a nemá osobnosti.
Nerobím si ilúzie, ale ak by Smer dal na vaše odporúčania, Dzurinda by mohol spokojne znovu s Miklošom a Kaníkom zostavovať vládu na ďalšie štyri roky.
Podťe si o tom podiskutovať do Muzejky.

Reagovať

  
Peter Zajac-Vanka  (03.01.2006 20:54:53)     
Re: Na to iba absurditami odpoveď
Ešte k poznámke Kristus a Gándí:
Apoštoli neurobili perfektnú prácu: zabudli ísť smerom na Východ a Juh, takže nič nezvestovali Indii a Číne a ani nič Afrike a Arabskému svetu. Prečo neglobalizovali kresťanskú vieru? Babráci.
Gándí - teraz vyšlo najavo, ako blízko mal k nezdaru. Ešteže Churchila zamestnával Hitler viac.
Chápete, ako sa dá AKCIA otočiť?

Reagovať

 (04.01.2006 07:45:19)     
Áno
Áno, takáto je dnes slovenská ľavica.
A občan čakaj, čo ti prinesie čas. Aj to je riešenie.....
Takže na záver hádam iba to, že čakanie ešte nikdy nič nevyriešilo.
Veľa šťastia.

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (04.01.2006 18:16:51)     
príď
jš, nečakaj, príď do Múzejky v utorok

Reagovať

  
Robert Zelník  (09.01.2006 09:11:30)     
Re: príď
Zmena miesta stretnutia - viď vlákno o stretnutí (nie Múzejka, ale Slovenská krčma).

Reagovať

edison  (09.01.2006 12:59:49)     
ambicioznym intelektualnym teoretikom
Iba nahodny vyber adeptov na kandidatov pre verejne funkcie moze zabezpecit SPRAVODLIVEjsie usporiadanie spolocnosti. /Ide o prepotrebnu a dosial vzdy ucelovo chybajucu KOMBINACIU OBIDVOCH ZAKLADNYCH SPOSOBOV VYBERU-v ludskych dejinach, a aj v prirode.../ za NcML general,Ing.,doktor-ine spontanne moje prezyvky... etablovana uz moc robi a spravi maximum pre jej udrziavanie sa,podsypanie hrachu u Slovakov je aj v povesti o Janosikovi...

Reagovať

  
Peter Zajac-Vanka  (08.02.2006 22:14:02)     
Re: intelektualnym teoretikom_Dzurinda to dokázal
Edison, geniálne si to predpovedal:
Tvoju teóriu o náhodnom výbere adeptov do bodky a do slova splnil náš slovutný premiér vlády slovenskej vo februári roku 2006:
Aha, máme šmahom ruky, po demisii tých z KDH, nových ministrov a pevne verím, že ide o kombináciu základných spôsobov výberu - kto "prežil" - ako v prírode, i "kto bol po ruke" -ako v politie. A je to skutočne spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti podľa Tvojho vzoru.

Práve preto je potrebné tú našu deklaráciu uviesť do života - tu už nejde o ľavicu a o strany, tu ide o úpadok moci, doslova o malomocnosť.
Dúfajme, že si vesmír a svet okolo nás počká do predčasných volieb, teda do 17.júna, inak to bude pekná ukážka bezvládia na Slovensku, aké si nepamätáme azda od dôb tureckých nájazdov.

Reagovať

 (15.03.2006 08:36:46)     
Kde leží naša bieda
Do volieb ide zľava Smer a KSS, a potom pár strán, ktoré stále nepochopili potrebu jednoty ľavice a uprednostnili vlastné, či osobné záujmy : ZRS s Úsvitom, Ľavicový blok, SDĽ a možno ešte ďalší - SOS to tuším vzdala. Stratí sa suma hlasov, ktorá by pri zjednotení mohla atakovať hranicu 5 %.
A to buď v novom bloku socialisticky ladených strán, alebo v podpore Smeru, či KSS.
Ako sa zdá, niektorým ľavičiarom doterajšie poučenia nestačia.
Len aby nás to po voľbách nemrzelo......
Śkoda, že majster sveta, Smer, nedokáže prekročiť svoj stredo-pravý tieň a nedokáže zjednotiť socialistickú ľavicu.
Obavy z výsledku volieb sú namieste.


Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (19.03.2006 00:49:48)     
Vydržať
Ale veď teraz nejde o to, či vľavo či vpravo. Ide o to, aby sa vrátil do parlamentu zdravý rozum.
Ak by totiž zostali karty na strane doterajších vládnych strán, asi by sme zažili onedlho naozaj extrémne zmeny - ale k nacionalizmu a anarchistickému extrémimzmu antikomunistického typu.
Smer môže otvoriť spoločnosti dnes extrémnou pravicou tabuizované témy solidarity, sociálnej spravodlivosti, nečakajte, že tu bude ľavicový raj.
Ani byť nemôže - kým niekto konečne nebude rehabilitovať socializmus na Slovensku - nie politickz, ale ako ekonomický historický pokrok oproti tomu, čo sa dialo do roku 1945, a to tu u nás nik nie je k tomu pripravený.

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (23.06.2006 00:29:20)     
K výročiu Deklarácie
Vráťme spoločnosti jej zmysel: táto požiadavka napriek kuvikom sa začína napĺňať.
Prvým krokom bolo, že strany, ktoré sa vytvárali iba pre súkromné záujmy, už nie sú v úarlamente. Také ANO, Nádej, Prosperita a podobne.
Druhým krokom bolo, že napriek tej celej dezilúzii o politike a spoločnosti sa našlo 55 percent občanov ocohtných ísť voliť.
Tretím krokom je, že ten, ktorý získal najviac hlasov, teda R.Fico a jeho Smer Sociálna demokracia pár dní po voľbách plní dôsledne to, čo sľúbil pred voľbami - bude hrať podľa rozdaných kariet z volieb: rokuje s každou politickou stranou, ktorá sa dostala do parlamentu a hľadá spoločnú reč, médiá to nazvali "programové prieniky".
No a kedže sa azda s menším odchýlením Dzurindovej SDKU všetci teraz zameriavajú na posilnenie sociálneho rozmeru vývoja spoločnosti, vzniká tu nádej, že sa spoločnosti vráti jej zmysel.
Uvidíme.

Reagovať

marabu  (11.09.2007 12:36:08)     
re
Je usmevne citat nareky o zlyhani ciest a idei a potrebe novych. Princip je v tom, ze sa ich zakratko chopia stale tie iste dopredu sa tlaciace typy (bez ohladu na "farbu" presvedcenia) a sprznia ich na svoj obraz. Este sme nemali ani
skutocny socializmus, nehovoriac o komunizme ci vlade "bozich" principov na zemi, lebo pri tejto ludskej chamradi, co sa nemeni po tisicrocia to este nejaky ten eon potrva.

sajonara

Reagovať

they lie  (28.05.2008 12:15:23)     
nie
v živote nebudem veriť v demokraciu, k tomu mi stačilo prečítať knihu od Georgea Orwella - Zvieracia farma, dokonale prirovnane k súčastnosti, každý demokrat nikdy nebude správny demokrat ani ja by som to nedokázal, to nejde, aby si boli všetci rovní, neverím, ja ani neverím či taký človek čo by v tomto nikdy nezlyhal existuje

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.