hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Skúšky pravosti

Gabriela Rothmayerová

Postreh prvý: za prachy prvý medzi (ne)rovnými

Môjmu priateľovi ukradol akýsi dobrák peňaženku so všetkými dokladmi. Medzi inými mal v peňaženke aj vodičský preukaz. Keďže auto denne potrebuje, šiel si vybaviť doklad nový. Na policajnú stanicu prišiel počas úradných hodín. Pred úradovňou - rad tak na dva dni. Mal však šťastie, objavil na chodbe známeho. Nemohol by to nejako...? Známy rázne odmietol, u nás sa to nedá, pozri, koľko je tu ľudí – ak by ma niekto udal veliteľovi, mal by som veľké nepríjemnosti. Ale príď zajtra, nie sú úradné hodiny, nejako vec vybavíme. Môj známy prišiel, a pred úradovňou rad tak na dva dni – samí protekční...

(25. 10. 2005)



Linka na dnes



Greenpeace Slovensko

Túto ekologickú aktivistickú skupinu už dnes asi netreba zvlášť predstavovať. Na Slovensku zatiaľ možno nenachádza také pochopenie, ako by bolo potrebné, ale to koniec-koncov platí pre mnohú záslužnú činnosť. „Dočerta s predpismi, tu ide o budúcnosť vašich detí..." Majú pravdu.



Minimálny štát a dôchodková „reforma“


Ivan Lesay-Miroslav Spišák

vydané 26. 06. 2005 • prečítané 10049x
formát na tlač



Neoliberálna koncepcia minimálneho štátu ráta s čo najmenšími zásahmi štátu do života ľudí, a preto aj starostlivosť o budúce starobné dôchodky z princípu ponecháva na nich. Úsilie zbaviť sa zodpovednosti za dôchodky nemusí mať vždy ideologické východisko. Vládnym stranám s rôznym politicko-filozoficko-ideologickým zafarbením môže z politických dôvodov rovnako vyhovovať nebyť zodpovedné za dôchodky občanov.


Riziká výlučne na pleciach ľudí

Keby priebežný systém ostal zachovaný a v dôsledku nepriaznivého demograficko-ekonomického vývoja by prišlo k jeho kríze, každá vláda by v budúcnosti čelila nutnosti buď okresať výšku dôchodkov, zvýšiť odvodové zaťaženie, posunúť vek odchodu do dôchodku, alebo tieto opatrenia kombinovať. Každé z nich je veľmi nepopulárne. V článku o vzťahu demografického vývoja a dôchodkového systému (SLOVO č. 21) sme jasne dokázali, že „reforma“ situáciu občanov nerieši, že tá ostane v prípade nepriaznivého demograficko-ekonomického vývoja aj po nej rovnako zlá. Čo však „reforma“ rieši, je situácia politikov.

Zatiaľ čo v priebežnom systéme by zodpovednosť za nepopulárne rozhodnutie niesli priamo vládni politici, v „zreformovanom“ systéme politikov obviňovať nemožno, pretože výška dôchodkov je určená výkonnosťou jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností (DSS) a situáciou na finančných trhoch. To však neznamená, že by tento systém bol pre budúcich dôchodcov menej rizikový ako terajší. Lenže kým v terajšom systéme sa s týmto rizikom pasujeme všetci spoločne, v „zreformovanom“ bude ležať na pleciach konkrétnych jednotlivcov, ktorým nebude mať kto pomôcť.

„Reformu“ teda možno považovať za šikovný účtovnícky trik politikov bez ohľadu na to, či ide o sociálnych demokratov, konzervatívcov alebo liberálov. Všetci politici sú radšej, keď zlé správy prinesie niekto iný než oni, v tomto prípade trh.

Zbaviť sa Čierneho Petra

V literatúre o sociálnom štáte, obzvlášť o stratégiách minimalizácie politických následkov nepopulárnych rozhodnutí, sa táto technika nazýva „zbaviť sa Čierneho Petra“. Politici sa z pochopiteľných dôvodov usilujú vyhnúť prijatiu nepopulárnych rozhodnutí. Keď sa tieto rozhodnutia javia ako nevyhnutné, budú politici chcieť, aby to neboli oni, kto ich prijme. Rozhodnutie sa usilujú delegovať na iný orgán, prípadne zaviesť automatický mechanizmus, ktorý za splnenia vstupných predpokladov „rozhodne“ sám, automaticky. Toto je aj prípad slovenskej dôchodkovej „reformy“.

Ideologické a politické charakteristiky slovenskej dôchodkovej „reformy“ jasne poukazujú na zmenu kurzu od starého socialistického k novému neoliberálnemu typu sociálneho štátu. Pri pomenovaní tejto cesty nám veľmi dobre poslúži klasická klasifikácia režimov sociálneho štátu z dielne Gostu Esping-Andersena. Tento dánsky teoretik delí režimy sociálneho štátu na sociálnodemokratické, korporativistické (konzervatívne) a liberálne.

Sociálnodemokratické sociálne štáty charakterizuje štedrosť, univerzálnosť a rovnosť vo výške dávok. Medzi vlastnosti liberálnych režimov možno, naopak, zaradiť sociálne zabezpečenie v podobe minimálnej „záchrannej siete“, obmedzenosť v prístupe k dávkam a ich nízku úroveň. Korporativistický režim napokon charakterizuje sociálny systém, ktorý posilňuje existujúce príjmové a spoločenské rozdiely.

Rozdiely medzi týmito režimami sociálneho štátu sa odrážajú v troch dimenziách dôchodkového systému: prerozdeľovaní, istote a univerzálnosti.

Neistota budúcich dôchodcov

Doterajší systém dôchodkového zabezpečenia na Slovensku sa v princípe vyznačoval pomerne vysokou mierou solidarity, teda prerozdeľovania od bohatších k chudobnejším, jeho dávkovo definovaný charakter zakladal zákonný nárok na dôchodok, čo poskytovalo vysokú mieru istoty, a na dôchodok mal právo každý, čiže systém bol univerzálny.

„Zreformovaný“ systém prerozdeľovanie prakticky ruší, istotu poskytuje iba „DSS-kám“ pokiaľ ide o ich zaručené príjmy z povinných poplatkov z našich vreciek. O istote pre budúcich dôchodcov nemožno hovoriť vôbec, lebo výška dôchodku závisí okrem množstva odvedených peňazí najmä od schopností DSS a od situácie na finančných trhoch. V novom systéme, ktorý nám nanútila Dzurindova vláda, neexistuje nič také ako občianske právo na dôchodok. Slovenský liberálny režim ide dokonca tak ďaleko, že jeho „záchranná sieť“ nie je zárukou ani len životného minima.

Táto skutočnosť je v príkrom rozpore s predsavzatím, ktoré vláda deklarovala vo svojom programovom vyhlásení. V časti o dôchodkovej reforme sa totiž doslova píše: „Vláda zabezpečí minimálnu garantovanú výšku starobného dôchodku pre občanov patriacich do rizikových sociálnych skupín, ktorí nebudú môcť participovať na sporení formou individuálnych účtov.“ Niektorí poslanci slovenského parlamentu sa v novembri 2004 snažili odhlasovať zavedenie minimálneho dôchodku vo výške životného minima. To sa im však nepodarilo. Hovorca Kaníkovho ministerstva práce Martin Danko sa v tejto súvislosti vyjadril: „Bolo by to nespravodlivé.“ Lepšiu deklaráciu ideologických východísk dôchodkovej „reformy“ a smerovania slovenského sociálneho štátu by sme asi hľadali ťažko.



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite, členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS) a koordinátorom spoločnej kampane ZSS a Priateľov Zeme-CEPA k dôchodkovej „reforme“. Miroslav Spišák je správcom stránky hej rup!, členom ZSS a spolupracovníkom kampane.







Vaše komentáre:

00  (06.07.2005 20:03:26)     
ekonomika...
www.sophia.sk/casopis/ekonomika.html

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.