Demonštrácia, akú Košice ešte nezažili

Marek Dobeš

Na Hlavnej bolo plno. Toľko ľudí naraz po nej od revolúcie ešte nešlo. Aj na všetko zvyknutí novinári vyzerali zaskočení. Vyše dvetisíc ľudí natlačených pred Tescom telo na telo. Krik, skandovanie. „Z ktorej školy je vás tu viac? Technici! UPJŠkári! Prešovská univerzita! Veterina (v bielych plášťoch)!“ Na demonštrácii boli všetky univerzity z východného Slovenska.

Toto všetko začala hŕstka nadšencov. Po výzve od Štrajkového výboru študentov v Bratislave sme sa jedného večera stretli na internáte a začali organizovať. Argumenty, o ktorých treba povedať ľuďom, kde nahlásiť demonštráciu, kto osloví ktoré médiá, kto zoženie megafón. Mali sme zástupcov každej fakulty Technickej univerzity, UPJŠ. Prišla zástupkyňa z Prešovskej univerzity, skontaktovali sme Študentskú radu UVL. Oplatilo sa. Každý študent v Košiciach vedel, že v stredu sa ide štrajkovať. Že nechce platiť. Že sa nechce zadlžiť. Že zákon o študentských pôžičkách je nielen protisociálny ale i neprofesionálne pripravený.

Keď som prichádzal pred Tesco, pršalo. Nikde žiadne veľké davy. Čakali na nás novinári, začal som im hovoriť o tom, prečo sme tu. Keď som sa po pár minútach obrátil, boli už všade naokolo ľudia. Transparenty, megafón. „Ta co, sme tu všeci?“ Niečo som povedal ja, niečo Ondrej, Miki, Jana. Ľudia nadšene odpovedali, atmosféra začínala naberať na obrátkach. Zobral som megafón a išli sme. Pochod, aký Košice ešte nezažili. Vyzývali sme ľudí okolo, aby sa k nám pridali. A pridali sa. Veď oni budú musieť platiť za svoje deti, ak zákon prejde. Vyšlo slnko a nálada bola ešte lepšia. Odbočovali sme úzkou uličkou na Dominikánske námestie. Bolo tam toľko ľudí, že trvalo asi pol hodinu, kým sa ňou všetci pretlačili. Dav sa tiahol od divadla až k Tescu.

Na námestí, kde sa zvyčajne koná trh, si niekto zabudol vozík. Ľudia sa vydriapali aj naňho. Nebolo už kde stáť. Autá, ktoré prechádzajú priľahlou ulicou, nemohli prejsť. Bolo plno.

Do megafónu sme začali hovoriť o našich požiadavkách. O tom, že štát sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti za vzdelaných ľudí. Že vysokoškolské vzdelanie neslúži len študentovi, ale všetkým na Slovensku. Že ak chceme byť v Európe rovnocenným národom, nemôžeme si dovoliť, aby talentovaní ľudia odchádzali do zahraničia, alebo robili predavačov pracích práškov.

Zástupcovia stredoškolákov prečítali svoju petíciu a povedali, čo si o ministrovi myslia. Vystúpili zástupcovia univerzít. Prišli nás podporiť i poslanci NR SR. Poďakovali sme sa im za podporu, ale nedovolili vystúpiť. Bolo to prísne nepolitické podujatie. Boli tam študenti, voliči všetkých parlamentných strán na Slovensku. Aj preto mala akcia taký dopad. Žiadna strana si nechce znepriateliť múdrych a mienkotvorných voličov.

Na koniec sme vyzvali ľudí, aby napísali svojim poslancom. „Na stránke www.nrsr.sk sú e-mailové adresy všetkých poslancov. Napíšte tomu svojmu, čo si o zákone myslíte. Napíšte im to riadne od srdca.“ Chodili sme medzi študentov a zbierali kontakty. „Pomôžeš organizovať, keď sa takéto niečo bude robiť v budúcnosti?“ Máme vyše sto čísel a e-mailov. Budúcu demonštráciu bude pripravovať ešte viac ľudí.

Potom sme chceli skončiť. Ale ľudia nechceli. Prešli sme v silnom daždi Hlavnú ešte dvakrát.

Médiá :)

Večer som sa dobre zabával. Niektorých reportáž na JOJ-ke pobúrila. Ja som sa smial. Keď každý z tých vyše dvetisíc ľudí, ktorí tam boli, ktorí zažili tú búrlivú atmosféru, počul, že vraj nás tam bolo tristo:), určite už ďalším správam na JOJ veľmi veriť nebude. Ďalšia lekcia z mediálnej demokracie na Slovensku. Dejiny píše vedúci televíznej smeny.

Načo sme tam išli?!

Dnes už vieme, že zákon neprešiel. I poslanci vládnej koalície ho zrazu považovali za málo odborný, vravia, že prichádza príliš blízko pred voľbami. Veru, veru. Študenti sú voliči. Ich rodičia sú voliči. Volič masovo prejavil nie len svoj názor, ale aj ráznosť, s akou je schopný si za svojim názorom stáť. A politici počúvli. To je najdôležitejší výsledok týchto protestov. Ak sa ľudia odvážia spoločne ukázať svoju silu, ovplyvnia svoj politický osud. Študenti sú sila!

Marek Dobeš je členom Štrajkového výboru študentov Košice.

---

Fotografie a videá z Košíc nájdete na ftp://chronos.fei.tuke.sk/ondrej/1/strajk/. Viac informácií na www.vysokoskolaci.sk alebo strajkke@centrum.sk

juraj3  (09.12.2005 09:03:36)      strajk??? Neviem či si to vôbec niekto všimol, ale za zmienku stojí, že v Nitre sú dve univerzity a o štrajku nebolo ani chýru ani slychu. Dokonca na yasadaní akademickej rady ani jeden zo zástupcov študentov nebol schopný sa vyjadriť k téme o spoplatnení školstva........ ( načo ešte existuje študentský parlame nt? ) Reagovať

Jaropolit.  (21.12.2005 11:40:35)      Načo? Ja Ti poviem, že na čo. Na to, aby do neho nominovali a presadzovali svojich reprezentantov rôzne režimistické "spoločenské" organizácie. Tak, ako pred 89ym SZM, tak teraz takí podobní. A aj to urážam SZM, pretože ten mal aspoň nejakých členov... Je to úplne ten istý systém, akurát nie je komunistický, ale kapitalistický. Rôzne "parlamenty" a pod. tu zastupujú režim vo vzťahu ku občanom, a nie naopak. TOTO TREBA ZMENIŤ! Toto je SÚČASŤOU nášho problému, pretože ak by neovládali systém, a my by sme sa mohli brániť, tak by nemohlo dôjsť k obmedzovaniu úrovne rešpektovania občianskych práv, ako sa to deje. Treba si uvedomiť, že demokratickosť systému a obč. práva sú spojené nádoby. Prečo sa to nerieši? Jednoducho preto, lebo zatiaľ nedošlo k pomenovaniu týchto problémov. Ľudia pomenovávajú to, že vláda a režim porušuje práva, ale nedokážu to zaobaliť do komplexného politického rámca kritiky pomerov. Je to výsledkom toho, že ľudia tu stoja neorganizovaní priamo proti vláde. Ak si vezmeme príklad z 89eho, tak potom my by sme mohli kritizovať prakticky úplne tie isté neduhy a aj mnohé iné. Ideologizácia školstva (nevraviac už o režimizácií týchto našich "zastupiteľských zborov"), otrasná úroveň vzdelania, programová likvidácia školstva, naháňanie študentov na rôzne režimistické akcie ako bola návšteva Busha... Lenže dnes proste neexistuje žiadna Slobodná európa, ani financovanie disentu zo zahraničia, hoci OBJEKTÍVNE predpoklady sú podľa mňa ďaleko lepšie, ako v slávnom 89om. Nikto si ti zatiaľ vážne neuvedomil, že ak riešime otázku (ne)rešpektovania obč. práv, zároveň VŽDY musíme riešiť aj otázku demokratickosti systému- zákonite je totiž nedemokratický. Reagovať

Pridať nový komentár