hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

24. 02. 2018 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Od revolúcie ku kompromisu a zase naspäť

Michal Polák

„Zomrel jeden zo zakladateľov Solidarity,” hlásali prednedávnom titulky novín. K tomu pár povrchných slov, povinná úlitba panujúcemu antikomunizmu, a dosť. No Jacek Kuroń je príliš veľká a zložitá postava, než aby sa vtesnala do dnes zaužívaných koľají. Bola by škoda, keby zostalo len pri tom, čo má slovenský čitateľ možnosť dozvedieť sa z médií stredného prúdu. Pretože – kto to bol v skutočnosti Jacek Kuroń? Mladý idealista, ktorý vstúpil do komunistickej strany, pretože chcel pomôcť ľuďom naučiť sa, ako si majú sami vládnuť. Prísny marxista, ktorý z nej bol vylúčený za kritiku ostrú až na samú dreň. Revolucionár, ktorý sa už ako chlapec pripravoval na väzenie – i keď sa mu nesnívalo, že ho nakoniec dokopy na deväť rokov dá uväzniť strana, ktorú považoval za „svoju“. Stúpenec kompromisu, ktorý tak dlho presadzoval „sebaobmedzujúcu revolúciu“, až ho napokon nemožnosť kompromisného riešenia priviedla k rúcaniu „komunizmu“. Skeptik, ktorý v krajine „reálneho socializmu“ radil radšej nežiadať legalizáciu nezávislých odborov. Nadšenec, ktorý sa stal jedným z najvytrvalejších vodcov tých istých odborov. Sociálny demokrat, ktorý považoval za svoju povinnosť pomôcť pri budovaní kapitalizmu. A napokon fanúšik alterglobalistického hnutia, ktorý sám seba za svoju úlohu pri budovaní kapitalizmu odsúdil.

(06. 07. 2004)



Linka na dnes



Post Keynesian Thought Internet Archive

Vydaním Všeobecnej teórie zamestnanosti, úroku a peňazí sa v tridsiatych rokoch začala nová éra ekonómie, známa pod menom „keynesiánska revolúcia". Tak ako každá revolúcia, aj táto sa dočkala zvratu, či skrotenia, v podobe konvenčného modelu známeho ako IS-LM, ktorý sa napokon stal obeťou monetarizmu a „novej klasickej ekonómie". Post-keynesiáni nemajú s týmto stredoprúdovým vývojom veľa spoločného. Sú pokračovateľmi pôvodných myšlienok, ktoré zároveň s Keynesom objavil aj Poliak Michal Kalecki, ďalej diela „sekery na všetky ortodoxie" Joan Robinsonovej a obnovy ricadiánskeho projektu Piera Sraffu.



Sociálny štát, dôchodkový systém a dôchodková „reforma“


Michal Polák

vydané 12. 05. 2005 • prečítané 11765x
formát na tlač



Esej sa zaoberá jednak dôchodkovým systémom ako jedným z dôležitých prvkov sociálneho štátu, a jednak neoliberálnym útokom naň v podobe tzv. dôchodkovej „reformy“. Opisuje „štylizované fakty“ historického vývoja starobného zabezpečenia od najjednoduchších ľudských spoločností cez predkapitalistickú vývojovú fázu až po vývoj systému dôchodkového zabezpečenia v pravom slova zmysle, ktorý vzniká v modernom kapitalizme ako výsledok antikapitalistických zápasov organizovaného hnutia práce. Esej ďalej rozoberá hlavné charakteristiky priebežného (pay-as-you-go, PAYG alebo PAYGO) štátneho dôchodkového systému a jeho najrozvinutejšej formy. Pokračuje analýzou návrhov „reformy“, teda privatizácie dôchodkového zabezpečenia, presadzovaného najmä Svetovou bankou, a podrobne rozoberá hlavný argument „reformátorov“, že privatizácia je nevyhnutná v dôsledku tzv. demografického problému. Kritickou analýzou tohto argumentu sa dospieva k záveru, že „reforma“ ako taká sa v skutočnosti „demografického problému“ nedotýka; identické výsledky by bolo možné dosiahnuť aj v štátnom priebežnom systéme. Na záver dokumentuje, že skutočné problémy systému dôchodkového zabezpečenia nie sú ekonomické, ale politické, týkajúce sa pomeru síl v spoločnosti, a že podoba riešenia prípadných ťažkostí systému nutne závisí od toho, aké práve je toto rozloženie síl.




Michal Polák je doktorand na London School of Economics (Londýnskej vysokej škole ekonomickej) a člen Združenia sociálnej sebaobrany.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.