hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 05. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Válka jako pokračování globalizace jinými prostředky

Jan Keller

Loňská agrese Spojených států a jejich spojenců proti Iráku a pokračující okupace této země má jistě řadu aspektů. Jestliže se na ni podíváme z širší perspektivy, může nám pomoci pochopit povahu probíhající globalizace. V zásadě globalizace znamená, že síly nadnárodního kapitálu se zbavily jakékoli kontroly ze strany státní moci, tedy že se prohloubila dříve latentní asymetrie mezi ekonomikou a politikou. Ti, kdo mají finanční moc, mohou diktovat své podmínky nejen pracovní síle (říkáme tomu flexibilizace práce), ale mohou diktovat své podmínky celým státům (např. v podobě investičních pobídek, či tlaku na snižování daní a na pokles vedlejších nákladů práce).

(06. 05. 2004)



Linka na dnes



International Solidarity Movement (ISM)

Mladí i starší ľudia z celého sveta, ktorí sa po vypuknutí druhej intifády začali vydávať na palestínske územia, aby tam v praxi prejavili svoju solidaritu s okupovaným národom. „Internacionáli" pomáhajú chrániť domovy či polia miestnych obyvateľov pred buldozérmi izraelskej armády, sprevádzajú sanitky a vôbec sa snažia účinkovať ako ľudské štíty. Ozajstní hrdinovia našich čias - i keď pravda nezabúdajme, že riskujú veľmi málo v porovnaní s Palestínčanmi samotnými. Napriek tomu však už dvaja z dobrovoľníkov - Američanka Rachel Corrieová a Angličan Tom Hurndall, obaja študenti - za svoju statočnosť zaplatili najvyššiu cenu.



Sociálny štát, dôchodkový systém a dôchodková „reforma“


Michal Polák

vydané 12. 05. 2005 • prečítané 12323x
formát na tlač



Esej sa zaoberá jednak dôchodkovým systémom ako jedným z dôležitých prvkov sociálneho štátu, a jednak neoliberálnym útokom naň v podobe tzv. dôchodkovej „reformy“. Opisuje „štylizované fakty“ historického vývoja starobného zabezpečenia od najjednoduchších ľudských spoločností cez predkapitalistickú vývojovú fázu až po vývoj systému dôchodkového zabezpečenia v pravom slova zmysle, ktorý vzniká v modernom kapitalizme ako výsledok antikapitalistických zápasov organizovaného hnutia práce. Esej ďalej rozoberá hlavné charakteristiky priebežného (pay-as-you-go, PAYG alebo PAYGO) štátneho dôchodkového systému a jeho najrozvinutejšej formy. Pokračuje analýzou návrhov „reformy“, teda privatizácie dôchodkového zabezpečenia, presadzovaného najmä Svetovou bankou, a podrobne rozoberá hlavný argument „reformátorov“, že privatizácia je nevyhnutná v dôsledku tzv. demografického problému. Kritickou analýzou tohto argumentu sa dospieva k záveru, že „reforma“ ako taká sa v skutočnosti „demografického problému“ nedotýka; identické výsledky by bolo možné dosiahnuť aj v štátnom priebežnom systéme. Na záver dokumentuje, že skutočné problémy systému dôchodkového zabezpečenia nie sú ekonomické, ale politické, týkajúce sa pomeru síl v spoločnosti, a že podoba riešenia prípadných ťažkostí systému nutne závisí od toho, aké práve je toto rozloženie síl.




Michal Polák je doktorand na London School of Economics (Londýnskej vysokej škole ekonomickej) a člen Združenia sociálnej sebaobrany.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.