hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Príliš široká definícia extrémizmu môže ohroziť občianske práva

Združenie sociálnej sebaobrany

Združenie sociálnej sebaobrany sa obáva, že vládna definícia extrémizmu by mohla ohroziť základné občianske práva, a preto vyzýva neschváliť materiály, ktoré ju obsahujú. Definícia pojmu „extrémizmus“ vo vládnej Správe o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v SR, ako aj v Koncepcii boja proti extrémizmu je totiž taká nejasná a taká široká, že umožňuje štátu, aby v budúcnosti zasahoval do súkromia a monitoroval občanov, ktorých zmýšľanie podľa vlády nezodpovedá všeobecne zdieľaným normám. Takýto prístup odporujúci myšlienkovej slobode sa v oboch vládnych materiáloch prejavil už dnes, a to neprijateľným nálepkovaním celkom legitímnych názorov.

(17. 01. 2006)



Linka na dnes



Egon Matzner

Nedávno predčasne zosnulý profesor Matzner (manžel bývalej rakúskej veľvyslankyne na Slovensku) sa vo svojej práci zaoberal dôsledkami monopolárneho svetového poriadku, globalizáciou kapitálových trhov a privatizáciou. Bol jedným z mála predstaviteľov „oficiálnej ľavice", ktorí nepodľahli presvedčeniu, že vyhrať sa dá len opustením princípov.



Benedikt XVI. - strach, alebo nádej?


Leonardo Boff

vydané 26. 04. 2005 • prečítané 12051x
formát na tlač



Povýšenie kardinála Josepha Ratzingera na pápeža katolíckej cirkvi prinieslo niektorým spokojnosť, iných zase znepokojilo. Tieto obavy spôsobujú dva faktory: jedným je jeho štýl správy cirkvi, druhým jeho základný postoj k dnešnému pluralitnému svetu.


Počas svojich viac ako dvadsiatich rokoch vo funkcii prefekta Kongregácie doktríny viery a opäť počas svojej kázne kardinálom pred vstupom do konkláve dal Benedikt XVI. jasne najavo, že mieni pokračovať v línii svojho predchodcu.

Ak bude jeho štýl vlády naďalej taký centralistický, ako v minulosti, existuje nebezpečenstvo, že si ľudia začnú mýliť cirkev s pápežom. Ak zoči-voči pluralitnému svetu zostane jeho postojom jedine utvrdzovanie ortodoxie, v protiklade k tendenciám kultúrneho pluralizmu, cirkev riskuje, že si začne pliesť celý svet s Rímom, že sa zmení na pevnosť konzervativizmu a kresťanskej myšlienkovej priemernosti.

Ak naozaj zvíťazí centralizácia, obmedzí to tvorivosť miestnych cirkví, ktoré potrebujú svoju slobodu, aby mohli pre masy trpiacich veriacich vyjadrovať vieru a zároveň spravodlivosť, sociálne poslanie a zároveň oslobodenie, bez ktorých sa z evanjelizácie stáva odcudzenie. Takouto situáciou je poznačený celý Tretí svet, v ktorom žije viac ako polovica všetkých katolíkov.

Ak zvíťazí bojovný postoj k modernite a postmodernite, predvídam, že to bude mať pre cirkev katastrofálne následky. Čo akým veľkým tradicionalistom Benedikt XVI. je, musí vedieť, že táto stratégia cirkev hlboko poškodí. Oslobodenecké hnutia utláčaných pripravil Joseph Ratzinger o spoluprácu kresťanov, ktorí mohli do vznikajúcich spoločenských vzťahov vniesť kresťanské hodnoty. Nestalo sa a v dôsledku toho zostali tieto hnutia odcudzené a nevyvinuté. Samotná cirkev sa zase dostala ku všetkému príliš neskoro, ešte aj k podpisu Charty ľudských práv. Cirkev, ktorá sa pokúša navrátiť k vzorom správania z minulosti, sa stáva nehybnou skamenelinou. Chlácholením nenaplní svoje náboženské poslanie vzdelať kresťanov pre nové časy. Namiesto toho ich klerikalizuje, čím ich udržuje v nedospelej viere – ak z nich priam nerobí detinských zbožňovateľov pápeža, ktorých je dnes taká kopa.

Keď sa raz už tieto o týchto otázkach začalo uvažovať, nezmiznú, dokým sa s nimi nevyrovnáme. Druhý vatikánsky koncil sa o to aj pokúšal, no Ján Pavol II. a kardinál Ratzinger ho vykladali spôsobom, ktorý ho celkom vyprázdnil. Boj, ktorý nastal namiesto dialógu, je nielen chybou, ale aj teologickým omylom. Koncil učí, že v dialógu s inými filozofickými a ideologickými prúdmi treba predovšetkým nachádzať v nich priaznivé prvky svetla, pretože či už tieto prvky prichádzajú od Marxa, Freuda alebo Lyotarda, ak sú pravdivé, v konečnom dôsledku majú svoj pôvod u Boha. Ak tvrdíme, že jedine katolícka cirkev je cirkev Kristova a že ostatné cirkvi nie sú pravými cirkvami, iba obsahujú cirkevné prvky“ – tak, ako to tvrdí dokument Dominus Iesus kardinála Ratzingera – alebo ak o iných náboženstvách povieme, že „obsahujú hodnotné prvky“, ale že ich prívržencom hrozí hlboké nebezpečenstvo zatratenia, pretože stoja mimo jediného pravého náboženstva katolíckej cirkvi – ak takto hovoríme, hubíme tým budúcnosť. To nie je dialóg, ale urážky. Je to podvodné a nedôstojné. Srdečnosť tu má poslúžiť obráteniu na vieru.

Ja však verím na zázraky. Dal by Boh, aby sa z pápeža Benedikta XVI. opäť stal teológ, ktorého som mával kedysi v úcte, ktorý vyvolával nádej, a nie strach.



Leonardo Boff je brazílsky katolícky mysliteľ, bývalý kňaz a jeden zo zakladateľov „teológie oslobodenia“. Podľa tohto prevažne latinskoamerického prúdu prišiel Ježiš na svet s „preferenciou pre chudobných“ a preto by sa katolíci mali stavať za hlboké spoločenské zmeny v prospech najnižších vrstiev. Leonardo Boff študoval v Mníchove, kde mu bol v roku 1970 udelený doktorát, pričom jedným z dvoch jeho školiteľov bol vtedajší univerzitný profesor Joseph Ratzinger. V roku 1981 vydal Boff knihu esejí Cirkev, charizma a moc, ktorú Ratzinger už vo svojej funkcii prefekta Kongregácie doktríny viery ostro napadol. V roku 1985 udelil Vatikán Boffovi „príkaz mlčať“, t. j. nevyjadrovať sa k teologickým otázkam. Po vydaní druhého umlčiavacieho príkazu v roku 1992 opustil Leonardo Boff po dlhoročnom pôsobení kňazský stav i svoj františkánsky rád, keďže ako povedal, „budúcnosť ľudstva a planéty Zem” je dôležitejšia, ako budúcnosť inštitucionalizovanej cirkvi. Zostal však naďalej teológom i aktívnym katolíkom. Prakticky podporuje „komunity zdola“ (comunidades de base), brazílske kresťanské spoločenstvá, v ktorých žijú tisíce chudobných obyvateľov krajiny. Tieto spoločenstva sú podľa Boffa praktickým naplnením teológie oslobodenia. Leonardo Boff sa v roku 2001 stal nositeľom Ceny správneho žitia (Right Livelihood Award), nazývanej alternatívnou Nobelovou cenou.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.