hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

28. 03. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Emancipační strategie – hlas minulosti?

František Šamalík

J. Palas v deníku Právo z 8.1. 2005 vybízí ČSSD, aby se učila u britských labouristů „lidské řeči“ v komunikaci s občany – voliči. Zdůvodňuje to tím, že hlavním tématem příštích voleb a strategickou vizí SD bude „pozitivní evropanství a modernizace naší společnosti“. Jaká poučení můžeme čerpat z Blairova „nového labourismu“, který zvětšil tradiční odlišnost labouristů od „klasického“ sociáldemokratismu evropského a vydal se „třetí cestou“ po převzetí thacherovského restauračního dědictví, včetně důsledků drtivého vítězství Thatcherové nad odbory? A který, jako Británie vůbec, má sníženou socializační energii, takže v EU nejednou zaznělo znepokojení z možné dvouproudové, rozbíhavé sociální politiky?

(23. 02. 2005)



Linka na dnes



Slovo

Slovenský intelektuálny týždenník sociálnodemokratického zamerania, sem-tam korenený aj radikálnejšími článkami. Pokúša sa obrátiť slovenskú inteligenciu pre ňu prijateľnou formou na ľavicovú vieru.



Benedikt XVI. - strach, alebo nádej?


Leonardo Boff

vydané 26. 04. 2005 • prečítané 11899x
formát na tlač



Povýšenie kardinála Josepha Ratzingera na pápeža katolíckej cirkvi prinieslo niektorým spokojnosť, iných zase znepokojilo. Tieto obavy spôsobujú dva faktory: jedným je jeho štýl správy cirkvi, druhým jeho základný postoj k dnešnému pluralitnému svetu.


Počas svojich viac ako dvadsiatich rokoch vo funkcii prefekta Kongregácie doktríny viery a opäť počas svojej kázne kardinálom pred vstupom do konkláve dal Benedikt XVI. jasne najavo, že mieni pokračovať v línii svojho predchodcu.

Ak bude jeho štýl vlády naďalej taký centralistický, ako v minulosti, existuje nebezpečenstvo, že si ľudia začnú mýliť cirkev s pápežom. Ak zoči-voči pluralitnému svetu zostane jeho postojom jedine utvrdzovanie ortodoxie, v protiklade k tendenciám kultúrneho pluralizmu, cirkev riskuje, že si začne pliesť celý svet s Rímom, že sa zmení na pevnosť konzervativizmu a kresťanskej myšlienkovej priemernosti.

Ak naozaj zvíťazí centralizácia, obmedzí to tvorivosť miestnych cirkví, ktoré potrebujú svoju slobodu, aby mohli pre masy trpiacich veriacich vyjadrovať vieru a zároveň spravodlivosť, sociálne poslanie a zároveň oslobodenie, bez ktorých sa z evanjelizácie stáva odcudzenie. Takouto situáciou je poznačený celý Tretí svet, v ktorom žije viac ako polovica všetkých katolíkov.

Ak zvíťazí bojovný postoj k modernite a postmodernite, predvídam, že to bude mať pre cirkev katastrofálne následky. Čo akým veľkým tradicionalistom Benedikt XVI. je, musí vedieť, že táto stratégia cirkev hlboko poškodí. Oslobodenecké hnutia utláčaných pripravil Joseph Ratzinger o spoluprácu kresťanov, ktorí mohli do vznikajúcich spoločenských vzťahov vniesť kresťanské hodnoty. Nestalo sa a v dôsledku toho zostali tieto hnutia odcudzené a nevyvinuté. Samotná cirkev sa zase dostala ku všetkému príliš neskoro, ešte aj k podpisu Charty ľudských práv. Cirkev, ktorá sa pokúša navrátiť k vzorom správania z minulosti, sa stáva nehybnou skamenelinou. Chlácholením nenaplní svoje náboženské poslanie vzdelať kresťanov pre nové časy. Namiesto toho ich klerikalizuje, čím ich udržuje v nedospelej viere – ak z nich priam nerobí detinských zbožňovateľov pápeža, ktorých je dnes taká kopa.

Keď sa raz už tieto o týchto otázkach začalo uvažovať, nezmiznú, dokým sa s nimi nevyrovnáme. Druhý vatikánsky koncil sa o to aj pokúšal, no Ján Pavol II. a kardinál Ratzinger ho vykladali spôsobom, ktorý ho celkom vyprázdnil. Boj, ktorý nastal namiesto dialógu, je nielen chybou, ale aj teologickým omylom. Koncil učí, že v dialógu s inými filozofickými a ideologickými prúdmi treba predovšetkým nachádzať v nich priaznivé prvky svetla, pretože či už tieto prvky prichádzajú od Marxa, Freuda alebo Lyotarda, ak sú pravdivé, v konečnom dôsledku majú svoj pôvod u Boha. Ak tvrdíme, že jedine katolícka cirkev je cirkev Kristova a že ostatné cirkvi nie sú pravými cirkvami, iba obsahujú cirkevné prvky“ – tak, ako to tvrdí dokument Dominus Iesus kardinála Ratzingera – alebo ak o iných náboženstvách povieme, že „obsahujú hodnotné prvky“, ale že ich prívržencom hrozí hlboké nebezpečenstvo zatratenia, pretože stoja mimo jediného pravého náboženstva katolíckej cirkvi – ak takto hovoríme, hubíme tým budúcnosť. To nie je dialóg, ale urážky. Je to podvodné a nedôstojné. Srdečnosť tu má poslúžiť obráteniu na vieru.

Ja však verím na zázraky. Dal by Boh, aby sa z pápeža Benedikta XVI. opäť stal teológ, ktorého som mával kedysi v úcte, ktorý vyvolával nádej, a nie strach.



Leonardo Boff je brazílsky katolícky mysliteľ, bývalý kňaz a jeden zo zakladateľov „teológie oslobodenia“. Podľa tohto prevažne latinskoamerického prúdu prišiel Ježiš na svet s „preferenciou pre chudobných“ a preto by sa katolíci mali stavať za hlboké spoločenské zmeny v prospech najnižších vrstiev. Leonardo Boff študoval v Mníchove, kde mu bol v roku 1970 udelený doktorát, pričom jedným z dvoch jeho školiteľov bol vtedajší univerzitný profesor Joseph Ratzinger. V roku 1981 vydal Boff knihu esejí Cirkev, charizma a moc, ktorú Ratzinger už vo svojej funkcii prefekta Kongregácie doktríny viery ostro napadol. V roku 1985 udelil Vatikán Boffovi „príkaz mlčať“, t. j. nevyjadrovať sa k teologickým otázkam. Po vydaní druhého umlčiavacieho príkazu v roku 1992 opustil Leonardo Boff po dlhoročnom pôsobení kňazský stav i svoj františkánsky rád, keďže ako povedal, „budúcnosť ľudstva a planéty Zem” je dôležitejšia, ako budúcnosť inštitucionalizovanej cirkvi. Zostal však naďalej teológom i aktívnym katolíkom. Prakticky podporuje „komunity zdola“ (comunidades de base), brazílske kresťanské spoločenstvá, v ktorých žijú tisíce chudobných obyvateľov krajiny. Tieto spoločenstva sú podľa Boffa praktickým naplnením teológie oslobodenia. Leonardo Boff sa v roku 2001 stal nositeľom Ceny správneho žitia (Right Livelihood Award), nazývanej alternatívnou Nobelovou cenou.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.