hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Ako Monica Lewinská zachránila dôchodkový systém

Robin Blackburn

Keby nebolo bývalo Monicinho očarujúceho úsmevu a prvého letmého záblesku tých slávnych nohavičiek, prezident Clinton by bol dospel k vyvrcholeniu politiky triangulácie, poslúchnuc tak radu tajného tímu Bieleho domu a Larryho Summersa, námestníka ministra financií. Koncom roka 1998, či v prejave O stave únie roku 1999 by Clinton kongresu a národu s ponurým výrazom v tvári povedal, že tak ako predtým sociálny systém, aj ten dôchodkový (Social Security) stojí na pokraji krachu, treba ho „reformovať“ a jeho obrovskú zásobu kapitálu čiastočne odovzdať priemyslu finančných fondov. Cesta, ktorú Clintonovi vyznačila Rada demokratického vodcovstva (Democratic Leadership Council), by sa bola zavŕšila.

(01. 11. 2004)



Linka na dnes



Paradigma

"Knihy, ktoré pomáhajú meniť svet." Košické vydavateľstvo, ktoré sa kriticky vyslovuje ku korporačnej globalizácii, k peniazom a ich úlohe v ekonomike - a zároveň hľadá z prírodného hľadiska udržateľné a z ľudského hľadiska akceptovateľné alternatívy. Okrem ponuky kníh nájdete na stránke aj rôzne články na spomínané témy. Vďaka za existenciu vydavateľstva patrí najmä Mikulášovi Hučkovi, ktorý ho upriadol z vlastného nadšenia a energie.



Nositeľ Nobelovej ceny o privatizácii penzií

Prečo Amerika nechce dôchodkovú „reformu“


Joseph Stiglitz

vydané 22. 04. 2005 • prečítané 11045x
formát na tlač



V dôsledku štátnej i súkromnej propagandy sa dnes mnohí ľudia na Slovensku domnievajú, že dôchodková „reforma“ je nevyhnutná na riešenie problémov doterajšieho systému penzijného zabezpečenia. Ba veria, že sa vďaka nej približujeme Západnej Európe a Amerike. Opak je pravdou. Dôchodkovú „reformu“ na slovenský spôsob neprijala doteraz nijaká krajina Západnej Európy a v Spojených štátoch sa o ňu zasadzuje iba súčasný prezident George Bush a jeho krajne pravicoví republikáni. V nasledujúcom článku profesor Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, vysvetľuje, prečo „reforma“ v skutočnosti žiadne problémy dôchodkového systému nerieši a naopak, ešte ich zhoršuje.


Je to takmer zrakový klam: na obzore Japonska, i Európy a Ameriky, visí ťažký mrak dôchodkovej krízy. Problém je to reálny, i keď sa preháňa. Klam sa však nachádza v mnohých z plánov, ktoré sa vymýšľajú na jeho riešenie.

Hlavnou otázkou je, či privatizácia dôchodkového systému, akú navrhuje George Bush v Spojených štátoch [a akú zrealizovala slovenská vláda a parlament, pozn. hr!], problém vyrieši, alebo situáciu ešte zhorší. Keďže mnohé krajiny uvažujú o osvojení jednej z podôb Bushovho plánu, táto otázka si vyžaduje starostlivé preskúmanie.

Privatizácia sama o sebe zjavne riešením nie je. Ťažko skúšaný americký súkromný penzijný systém, ktorý má dnes dlhy v hodnote niekoľko sto miliárd dolárov, už teraz pôsobí dojmom, že si bude vyžadovať záchranu zo strany štátu. Boli však časy, keď sa zdalo, že privatizácia, ktorá by jednotlivcom umožňovala sporiť na súkromných účtoch, by bola lepšia, ako verejný dôchodkový systém, ktorý investuje do nízkovýnosových štátnych dlhopisov. Stúpenci privatizácie tvrdili, že fondy by na tom boli oveľa lepšie, keby investovali do akcií, a predpovedali výnosy vo výške 9%.

Trh s akciami však výnosy nezaručuje; nezaručuje dokonca ani to, že ceny akcií budú držať krok s infláciou – a obdobia, keď ho držať nedokázali, v minulosti skutočne boli. Americký verejný dôchodkový systém ochraňuje jednotlivcov pred nestálosťou trhov a pred infláciou, poskytujúc tak formu poistenia, akú súkromné trhy neponúkajú.

Postupuje pritom pozoruhodne efektívne. Náklady na správu dôchodkového systému sú oveľa nižšie, ako pravdepodobné náklady spojené so súkromnými účtami. Je to pochopiteľné: súkromné investičné spoločnosti vynakladajú obrovské prostriedky na reklamu a svoje platy.

Je možné, že v záujme obmedzenia týchto transakčných nákladov Bush navrhne obmedziť voľný výber – ktorý pritom bol hlavným argumentom v prospech privatizácie. No takáto obmedzená voľba – napríklad fond, ktorého majetok spočíva z 90% zo štátnych dlhopisov a z 10% vložených do indexového fondu akcií – by sa poľahky dala zaviesť aj do verejného dôchodkového systému.

Bush tvrdí, že reforma je naliehavo nutná, pretože asi o štvrť storočia nebude vo verejnom systéme dosť peňazí. Celý problém však závisí od amerického tempa rastu: ak by sa vrátil rast konca deväťdesiatych rokov, žiadny problém neexistuje. A aj keby existoval, dal by sa poľahky vyriešiť: za zlomok peňazí, ktoré financovali Bushovo dvojnásobné zníženie daní, by sa budúcnosť systému zabezpečila na 75 rokov. Drobné zníženie dôchodkov, posunutie veku odchodu do penzie, alebo drobná úprava výšky odvodov by mohli systém zabezpečiť navždy.

Bushove návrhy navyše dôchodkový systém nezachránia – ak ich nebude sprevádzať drastické zníženie dôchodkov. Ako by aj mohli? Bush navrhuje presunutie takmer tretiny odvodov na súkromné účty. To znamená, že do systému poputuje menej peňazí. Ak sa dôchodky neznížia, medzera medzi príjmami a výdavkami sa tým iba zvýši. Človek nepotrebuje byť nositeľom Nobelovej ceny, aby to pochopil.

Privatizácia by teda neochránila penzistov pred nesolventnosťou dôchodkového systému, iba by pridala obrovskú čiastku k dnešnému rozpočtovému deficitu, keďže čiastočná privatizácia znamená, že peniaze, ktoré by sa boli použili na naplnenie medzery medzi vládnymi výdavkami a príjmami, poputujú namiesto toho do súkromných fondov.

Očakávané zvýšenie rozpočtového deficitu je ohromujúce. Hlavný plán, o ktorom diskutuje Bushova rada ekonomických poradcov, by podľa jej vlastných odhadov zvýšila v priebehu budúcich desiatich rokov americký rozpočtový deficit o dva bilióny (dvetisíc miliárd) dolárov. Stúpenci privatizácie tvrdia, že veria v trh, no navrhujú pritom, aby sa tieto straty zakryli účtovníckymi trikmi – ako keby sa trhy nechali tak ľahko oklamať.

Amerika i svet by mali mať na pamäti, že privatizácia dôchodkového systému bola jednou z hlavných príčin nedávnych rozpočtových bolestí Argentíny. Pritom keby nebola táto krajina systém sprivatizovala, jej rozpočet by bol viac-menej vyrovnaný. Spojené štáty začínajú svoj privatizačný podnik s rozpočtovým deficitom vo výške 4% HDP.

Stúpenci privatizácie však tvrdia, že investície do akcií by priniesli dostatočne veľké výnosy, aby jednotlivcom poskytli rovnako veľký príjem na dôchodku, ako predtým, keďže dodatočný príjem by vykryl stratu. Ale ak trhy fungujú efektívne, potom výnosy budú vyššie iba preto, lebo väčšie je aj riziko. V ekonómii naďalej platí, že nič nie je zadarmo.

V dôsledku zvýšeného rizika je možné, že o 40 rokov zrazu mnohí ľudia zistia, že im ich nasporené peniaze na dôchodok nestačia. Ale aj keby sme si mysleli, že niečo naozaj zadarmo je, stále to nie je dôvod na privatizáciu: štát by mohol získať dodatočné výnosy tým, že by na burze investoval sám. A prezident Clinton aj presne toto navrhoval.

Ak budú medzi dôsledkami privatizácie zvýšené transakčné náklady, zhoršená solventnosť systému, zvýšené rozpočtové deficity, znížené dôchodky a menšia istota pre dôchodcov, prečo sa na ňu tak tlačí? Jedným z dôvodov je, že finančné trhy majú veľký záujem si zo spomínaných transakčných nákladov niečo pre seba ukrojiť. Ďalším dôvodom je ideologická zaujatosť Bushovej administratívy proti miernemu prerozdeľovaniu bohatstva, ktoré je dôsledkom existencie verejného systému. Americký dôchodkový systém zaznamenal úspech pri znižovaní chudoby vďaka tomu, že chudobní z neho dostávajú o niečo viac, ako prispeli, a bohatí zase o niečo menej.

No aj napriek miernemu prerozdeľovaciemu dopadu dôchodkového systému chudoba a nerovnosť v Amerike narastajú. Privatizácia situáciu iba zhorší.

Bush sa pokúsil Ameriku nastrašiť veľkosťou problému a pokúsil sa ju oklamať rečami o tom, že privatizácia ho vyrieši. Lenže deficity dôchodkového systému sú mizivé v porovnaní s tými, ktoré vznikli v dôsledku Bushovho obrovského znižovania daní pre vysokopríjmových Američanov, alebo v porovnaní s deficitmi v programe Medicare, ktorý poskytuje zdravotné zabezpečenie pre zostarnutých ľudí. Prečo Bush ignoruje tieto problémy? Nejde mu náhodou o niečo iné?



Joseph Stiglitz je profesor ekonómie na Columbijskej univerzite. V rokoch 1997 - 2000 pracoval ako hlavný ekonóm Svetovej banky. Z tejto funkcie bol podľa mnohých pozorovateľov donútený odísť za svoju otvorenú kritiku sesterskej inštitúcie, Medzinárodného menového fondu, a takzvaného „washingtonského konsenzu“ (neoliberalizmu). V roku 2001 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu.





Vaše komentáre:

Slavo  (27.04.2005 08:38:01)     
trosku inak
Nezda sa Vam to trosku prekrutene? Porovnavat americku reformu s tou nasou?

Reagovať

  
Peter Gürtler  (27.04.2005 10:28:18)     
Re: trosku inak
Nie, preco ? Princip je totozny.

Reagovať

Michal  (13.07.2005 13:09:02)     
???
A nezda sa Vam trosku cudne, vykradat The Guardian a na drzovku si prelozit a vydat clanok, ktory asi tie noviny stal pekny honorar?

Reagovať

  
M. Spisak  (13.07.2005 20:07:35)     
Re: ???
Mily Michal,

ci uz stal clanok noviny pekny honorar alebo nie, fakt je, ze je na stranke Guardianu verejne a zadarmo pristupny - ako sa mozete lahko presvedcit kliknutim na linku uvedenu v zahlavi prekladu.

Anglictinu ovladajuci citatelia zo Slovenska si ho teda mohli precitat aj bez hejrupu; preklad je urceny tym, ktori anglictinou nevladnu a predsa ich zaujal. Neviem, o co konkretne teda Guardian prekladom prisiel. Skor by som povedal, ze by sa to dalo povazovat za sice drobnu, ale predsa len reklamu. Nezda sa Vam?

Reagovať

starec  (10.03.2006 22:17:04)     
neviem o com ale skusim
kedze sa sam zaoberam dochodkovou reformou a so makler jednej renomovanej spolocnosti velmi ma potesilo precitat si nazori ludi na tuto skutocnost. co sa tyka D.R. je smutnou skutocnostou ze nasa NAMI volena vlada sa takto kludne a potichu zbavuje starosti co zo zabezpecenim dochodkov sistemom ,,ja dam a ty dostanes,, povedal by som ze ked by fungoval tento sistem dalej kazdodenna skutocnost dava za pravdu nutnosti konat.tak ako su skutocne odchody nladych ludi z nasej rodnej hrudy su realnou skutocnostou aj snazenia ludi prispievat do statnej kasi co najmenej pripadne vobec. ked sa pozrieme do minulosti mozno si spomeniete na rozpravky a jedna z nich vravi o troch grosoch tak o tom by mala d.r.byt asi tak nejako . . . peter

Reagovať

Mr. Ekonom  (08.12.2007 01:58:53)     
ale no
tento clanok je naozaj usmevny, fajn ze sa nezabudlo riadne zdoraznit kto je pan Stiglitz.. to hned odradi 90 percent mudrcov co by si chceli zafilozofovat.. potom uvedieme americku reformu.. teda pardonez moi.. len snahy a dohady o nu.. a nepriamo tym akoze umrtvujeme vynalozenu snahu byvalej vlady o dochodkovu reformu u nas.. co chyba tomuto clanku je vsak objektivita.. je jednostranny ... ale to je pri clankoch viac menej normalne.. takze sa pokusim aspon naznakom kontrovat..

za prve: v ekonomii je bezne ze na tu istu vec budu mat dvaja nositelia nobelovej ceny opacne nazory.. a este za nich aj dostanu nobelovu cenu.. tym chcem povedat.. ze ak by osadenstvo inak mysliacich patralo.. tak najde kopu porovnatelnych odbornikov ktori budu tvrdit opak..

za druhe: snahy o americku reformu z nasou sa nedaju tak pekne porovnavat.. lebo nestaci ze neaky vyssi princip je rovnaky.. americka ekonomika a nasa je neporovnatelna.. absolutne neporovnatelna.. socialny system a system odvodov a dani je tiez odlisny.. su to dve rozdielne veci.. a ani pripravovana reforma nie je uplne totozna s nasou...

za tretie: pan nositel nobelovej ceny.. pri vsetkej ucte k nemu a jeho znalostiam.. tvrdi ze novy system by nic neriesil.. a ze to pomaly ani nieje rozdiel.. .. no pri tomto.. chcem povedat...ze rozdiel medzi klasickym systemom a novym je asi ako medzi vianocnym stromcekom a palmou... v teoretickej rovine je to priam antagonisticky rozdiel..uznate predsa ze je rozdiel robit a sporit sam na seba a este aj investovat co multiplikacne pomaha ekonomike a trhu.. VS rozpravka ze zmensujuca sa produktivna trieda synov robi na svojich otcov.

zvysok argumentov je sitych na mieru amerike a nie nam.. je samozrejme ze realizacia reformy v USA je 100x narocnejsia ako u nas.. je samozrejme ze vlada sa penazi nechce vzdat ... a financne trhy citia prilezitost na svoje ozivenie.. je samozrejme ze loby funguje vsade a na oboch stranach.. skoda ze pan Stiglitz neprisiel okrem kritiky s lepsim riesenim ako je platanie dier stareho neudrzatelneho systemu .. a spoliehanie sa na "Ak" a "Keby"..

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.