hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



„Na všetko, čo už poznám, sa zrazu dalo pozerať nanovo”

Ľubica Lacinová

Mohlo by sa zdať, že feminizmus na Slovensku vznikal po roku 1989. Nie je to tak - feminizmus a feministky tu boli aj v druhej polovici devätnásteho storočia, aj v prvej polovici storočia dvadsiateho. Potom prišla polstoročná pauza a potom sme začínali temer na "zelenej lúke" – to, na čo sa dalo nadviazať, bolo dávno zabudnuté. Obnovený feminizmus na Slovensku má dve výrazné tváre – Janu Juráňovú a Janu Cvikovú. A má svoje neopomenuteľné fórum – Aspekt. Aspekt je feministický kultúrny projekt, ktorý začínal časopisom a vzdelávacími seminármi, pokračoval knižnou edíciou a celoštátnymi kampaňami, dnes smeruje do vzdelávacieho systému. Oboch Ján sme sa spýtali na to, ako to celé začalo a pokračovalo, ako feminizmus našli ony a ako feminizmus našiel ich, ako zmenil ich verejný i súkromný život. Dnes Jana Juráňová.

(26. 11. 2004)



Linka na dnes



Sedmá generace

Mesačník českého Hnutí Duha. Časopis zachováva primeranú rovnováhu medzi praktickými, každodennými problémami a hlbšími teoretickými otázkami. Asi to najkvalitnejšie, čo sa v česko-slovenskom priestore v rámci environmentalizmu a sociálnej ekológie vydáva.



V čom spočíva „dôchodková reforma"?

Privatizácia penzií: otázky a odpovede


Združenie sociálnej sebaobrany/Priatelia Zeme-CEPA

vydané 21. 04. 2005 • prečítané 10217x
formát na tlač



Dôchodková „reforma" je podľa prieskumov verejnej mienky najpopulárnejšou reformou slovenskej vlády. Nečudo. Kým dôsledky vládnych opatrení povedzme v zdravotníctve pociťujú občania bezprostredne na vlastnej koži, dopad privatizácie dôchodkového zabezpečenia je ešte ďaleko a nikoho sa zatiaľ osobne nedotýka. V skutočnosti však ide o možno najradikálnejší krok Dzurindovho neoliberálneho kabinetu. Združenie sociálnej sebaobrany a Priatelia Zeme-CEPA pripravili súbor otázok a odpovedí, aby upozornili na dopady „reformy", ktoré sa vo vládnych materiáloch ani reklamnej kampani dôchodkových správcovských spoločností nespomínajú.


Aký systém dôchodkového zabezpečenia existoval na Slovensku doteraz?

Doterajší systém bol priebežný a verejný. Fungoval podobne, ako v známej rozprávke o troch grošoch: okrem vlastnej spotreby (prvého groša) vynakladali pracujúce generácie peniaze na výchovu nastupujúcich ročníkov (druhý groš) a takisto odovzdávali dôchodcom svoje odvody (tretí groš). Každá koruna odvedená do systému na účely dôchodkového zabezpečenia teda prechádzala cez Sociálnu poisťovňu priamo do rúk dnešným dôchodcom (až na tri haliere, ktoré spotrebovala Sociálna poisťovňa na správu systému). Priebežný systém je teda založený na medzigeneračnej solidarite.
Zároveň to je systém verejný - Sociálnou poisťovňa je verejná inštitúcia, ktorá podlieha verejnej kontrole. Celý systém je neziskový, čo znamená, že po odrátaní nákladov na jeho správu patria všetky odvody priamo dôchodcom.

V čom bude nový systém iný?

Nový systém nebude priebežný ani verejný. Polovicu z celkovej sumy odvodov na dôchodkové zabezpečenie už budú spravovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti na osobných účtoch sporiteľov (tzv. druhý – kapitalizačný - pilier). Iba z polovice odvodov sa teda budú cez Sociálnu poisťovňu vyplácať priebežne dôchodky, zvyšok dôchodkov bude závisieť od toho, koľko si kto počas produktívneho veku odvedie na osobný účet a tiež od toho, ako bude s týmito prostriedkami súkromná firma hospodáriť. Iným režimom ako doteraz sa bude riadiť aj dôchodkové zabezpečenie v rámci okliešteného priebežného piliera. Napríklad, dôchodky v novom systéme už nebudú valorizované.

Prečo dôchodkovú reformu označujete za privatizáciu?

“Reforma“ znamená úpravu existujúceho systému. Zmeny, ktoré zaviedla vláda, však nie sú úpravou, ale zrušením polovice dôchodkového systému. Takýto radikálny zásah je privatizáciou v dvojakom slova zmysle. Po prvé, “reforma“ je privatizáciou rizika. Doteraz sa každý dôchodca mohol spoľahnúť na všetkých pracujúcich občanov a spoločnosť niesla riziko za vývoj ekonomiky solidárne ako celok. Odteraz sa riziko za vývoj makroekonomických ukazovateľov, od ktorých výška dôchodkov v skutočnosti závisí, prenesie individuálne na sporiteľov, pričom jednotlivci majú len mizivú možnosť vývoj makroekonomiky ovplyvniť. Po druhé, “reforma“ privatizuje správu dôchodkového systému. Namiesto verejnej Sociálnej poisťovne poputuje polovica odvodov občanov do súkromných penzijných fondov. Do júna 2006 sa ešte ľudia môžu rozhodnúť, či chcú prestúpiť do nového systému, no pre všetky nasledujúce generácie už bude odvádzanie súkromným spoločnostiam povinné. Dôchodky sa stanú predmetom ich podnikania a občania stratia možnosť zasahovať do činnosti ich správcov.

Odkiaľ Sociálna poisťovňa či štát získa financie na reformu?

Keďže doteraz existoval na Slovensku priebežný systém, štát bude terajším dôchodcom a osobám, ktoré do kapitalizačného piliera nevstúpia, naďalej vyplácať plné dôchodky zo Sociálnej poisťovne. V tej však budú chýbať prostriedky, odvedené na účty súkromných spoločností a štát ich bude musieť nahradiť. Bude to ale obrovská suma. Na základe údajov ministerstva financií budú náklady na privatizáciu (“reformu“) dôchodkového v priebehu budúcich päťdesiatich rokov až do výšky jedného bilióna (tisíc miliárd) korún. Štát bude musieť kryť túto sumu z rôznych zdrojov: z príjmov z privatizácie, zo štátnych dlhopisov, z pôžičiek Svetovej banky alebo iných veriteľov. V konečnom dôsledku však vždy pôjde o peniaze daňovníkov. Každá koruna vynaložená na „reformu“ je totiž korunou, ktorú štát nebude môcť minúť na iné dôležité funkcie – verejnú dopravu, školstvo, životné prostredie, zdravotníctvo, kultúru, atď. Buď sa teda zbaví časti týchto funkcií (a podobne ako v prípade dôchodkového zabezpečenia ich presunie na plecia občanov), alebo bude musieť na ich výkon rôznymi spôsobmi „vytiahnuť“ od občanov dodatočné prostriedky.

Reforma v Čile je však označovaná ako úspech. Prečo by sa nemal dostaviť aj u nás?

V Čile došlo k úplnej privatizácii dôchodkového systému. Túto “reformu” tam presadila Pinochetova diktatúra v roku 1980. Tamojší systém teda existuje iba necelých 25 rokov. To znamená, že väčšina dnešných čílskych dôchodcov ešte stále dostáva dôchodky zo starého systému, nie z nového. O úspešnosti privatizácie teda nemožno zatiaľ hovoriť, keďže nový systém ešte neprebral na svoje plecia hlavnú záťaž dôchodkovej starostlivosti. Pokiaľ sa však spoľahneme na čiastkové doterajšie údaje, potom z pohľadu čílskeho dôchodcu o úspešnosti tamojšej privatizácie hovoriť nemožno. K jej hlavným dôsledkom totiž patria nárast neistoty, nerovnosti, chudoby a objemu spoločenských prostriedkov pod kontrolou veľkých korporácií. Podľa údajov odborníkov až 40 % čílskeho obyvateľstva do systému pravidelne neprispieva, pretože ich príjmy na to jednoducho nepostačujú. V dôsledku toho budú mať nárok iba na minimálny dôchodok nezaručujúci ani jedno teplé jedlo denne. Čílska “reforma“ je varovným príkladom aj z hľadiska krátkodobého rozpočtového deficitu. Krátkodobý deficit verejného dôchodkového systému v Čile stúpol z 3,9 % HDP v roku 1980 na 8 % v roku 1981.

Je v druhom pilieri garantovaná výšku výnosu?

Nie. Nový systém stanovuje len výšku príspevku. Negarantuje však nijakú konkrétnu výšku výnosu. Po prestúpení do druhého piliera bude výška dôchodku závisieť od chronicky nestabilných finančných trhov.

V priemere by však malo sporenie priniesť vyššie dôchodky, či nie?

Je to nepravdepodobné. Vo vlastných odborných podkladoch vláda konštatuje, že očakáva “masívnu reklamnú kampaň dôchodkových správcovských spoločností najmä v rokoch 2005 – 2006 s cieľom prilákať maximálne množstvo klientov,” no dodáva, že pri objektívnom zhodnotení “22-roční sporitelia budú benefitovať zo systému vtedy, keď priemerný výnos aktív počas celého obdobia zhodnocovania dosiahne minimálne 7,5 %. Vyššie vekové skupiny musia dosiahnuť vyšší priemerný výnos aktív, aby dosiahli vyšší dôchodok, ako v prípade, že by do druhého piliera nevstúpili.” Pravdepodobnosť dlhodobého výnosu 7,5% je veľmi nízka. V súvislosti so zatiaľ neúspešnou snahou presadiť privatizáciu dôchodkového zabezpečenia v Spojených štátoch sa tamojší odborníci domnievajú, že v budúcnosti možno očakávať výnosy vo výške len 7 % (pri predpokladanej inflácii 2,5 %). Ak ani najrozvinutejší kapitálový trh na svete nedokáže zaručiť dostatočné výnosy, aby bol vstup do “druhého piliera” zaujímavý aspoň pre tie najmladšie ročníky, je nepravdepodobné, že dôchodky z neho u nás budú vyššie, ako v doterajšom priebežnom systéme.

Navrhujete teda ponechanie súčasného systému napriek nastávajúcej demografickej kríze?

Podľa tvorcov “reformy” by v budúcnosti mohlo dôjsť k tomu, že ľudia v produktívnom veku nebudú schopní “živiť” dôchodcov. Pribúdal by počet dôchodcov (teda poberateľov dôchodkov) a klesal by počet tých, čo pracujú (teda prispievateľov do Sociálnej poisťovne, ktorá priebežne vypláca penzie dôchodcom). Takáto argumentácia je vzhľadom na realitu úplne scestná, a to z dvoch dôvodov:
Po prvé, podľa tvorcov “reformy” demografická kríza nastane o niekoľko desaťročí. Predpovedať na takúto dlhú dobu budúci demografický vývoj je veľmi ošemetné. Ani dnešný vývoj nekorešponduje s demografickými prognózami, ktoré sa robili v priebehu 20. storočia. Ešte ošemetnejšie je opierať o takúto prognózu konkrétne politické rozhodnutia pohlcujúce stovky miliárd korún, z ktorých táto krajina v súčasnosti nemá k dispozícii ani nepatrný zlomok. To všetko v čase, keď tá istá krajina čelí reálnym celospoločenským problémom, ktorým sa nemôže vyhnúť a ktorých riešenie si vyžaduje nezanedbateľné finančné krytie. Po druhé, ak by aj demografický problém skutočne existoval, podiel klesajúceho počtu pracujúcich k rastúcemu počtu dôchodcov by sa pohyboval na úrovni zlomkov percent. Naproti tomu, miera nezamestnanosti na Slovensku sa dlhodobo pohybuje okolo 15 %. Problémom teda nie je nedostatok ľudí v produktívnom veku – tých je, aj bude dosť – problémom je nedostatok pracovných miest. Účinné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti (na ktoré štát nemá prostriedky práve vďaka pseudoreformám, ktoré zaviedol) by sa automaticky prejavili v zlepšenom výkone ekonomiky, raste objemu miezd, a tým aj na zvýšení celkového objemu odvodov, a teda aj na zvýšení dôchodkov. Privatizácia dôchodkového zabezpečenia nie je nijakým riešením demografického problému. Je iba účtovníckym trikom, ktorý prenáša ťarchu rizika zo spoločnosti na plecia občana-jednotlivca. Odvolávanie sa na demografickú krízu je pokusom o legitimizáciu “reformy” zdanlivo odbornými a objektívnymi argumentmi.

Nezamestnáva súčasný systém priveľa zbytočných úradníkov? Nie je zbytočne drahý?

Administratívne náklady spojené s fungovaním priebežného systému na Slovensku predstavujú 3 % z ročných odvodov. Aj verejné systémy v iných krajinách vynakladajú na správu podobnú drobnú čiastku (v Spojených štátoch je to okolo 1 %). Naproti tomu náklady sprivatizovaných systémov bývajú mnohonásobne vyššie, keďže zahŕňajú výdavky na správu miliónov jednotlivých účtov, na obrovské reklamné kampane dôchodkových spoločností a v neposlednom rade aj na zabezpečenie ziskov, ktoré uspokoja nároky akcionárov a manažérov súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Napríklad v Čile dosahujú tieto náklady 15 až 20 % a vo Veľkej Británii dokonca 40 až 45 %. Aj experti Svetovej banky, ktorá “reformu” u nás aktívne podporuje, priznávajú, že vysoká cena na administratívu privatizovaného systému predstavuje jeden z jej nedoriešených problémov.

Aké budú administratívne náklady DSS na Slovensku?

Dôchodkové správcovské spoločnosti môžu podľa zákona vyberať niekoľko druhov poplatkov. Najdôležitejší je ten, ktorý sa na prvý pohľad javí ako najmenší. Je to mesačný poplatok, ktorého výška je zákonom dlhodobo ohraničená na 0,07 % zo sumy nasporenej na dôchodkovom účte. Keďže táto čiastka sa každý mesiac ukrajuje zo všetkých peňazí, ktoré si budúci dôchodca dovtedy nasporil, v konečnom dôsledku narastá do veľkej výšky. V čase odchodu do dôchodku môže dosiahnuť až 15 % i viac z nasporených úspor. Potvrdzujú to výpočty nezávislých odborníkov aj samotného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Nehrozí však v štátnom systéme riziko politickej manipulácie a korupcie?

Napriek dogme “štátne = zlé, súkromné = dobré” vypláca štát dôchodky bez problémov už celé desaťročia. Na burze, od ktorej bude závisieť úspech alebo neúspech finančných operácií DSS, sa stav mení každým dňom a záruka výnosu v tomto prípade neexistuje. Politické riziko zmeny pravidiel sa zavedením nového “systému” nijako neodstráni. Parlament môže kedykoľvek zákon o dôchodkovom sporení zmeniť a napríklad ešte zvýšiť hranicu maximálnych poplatkov, ktoré si môžu dôchodkové správcovské spoločnosti vyberať. Riziko korupcie a klientelizmu sa dokonca zvyšuje – keďže súkromné spoločnosti budú disponovať obrovskými finančnými prostriedkami, ktoré im každý mesiac občania odvedú, bude narastať aj ich ekonomický a politický vplyv, ktorý budú môcť použiť na presadzovanie vlastných záujmov. Súkromné vlastníctvo prostriedkov v dôchodkových fondoch totiž ostáva fikciou – občania so “svojimi” peniazmi nemôžu urobiť vôbec nič, iba ich odvádzať do rúk súkromných spoločností.

Nie je nový systém spravodlivejší v tom, že v prípade úmrtia umožňuje dedenie nasporeného dôchodku?

Nový systém umožňuje dedenie v prípade, že sporiteľ zomrie ešte pred odchodom do dôchodku. Zo zostatku na jeho dôchodkovom účte sa v prípade, že zanechal vdovu (vdovca) a siroty vypláca vdovský resp. vdovecký a sirotský dôchodok. Zvyšok sumy je predmetom dedenia. Keď sa však sporiteľ dožije odchodu do dôchodku a u životnej poisťovne si zakúpi tzv. anuitu (doživotne vyplácaný mesačný dôchodok), stráca on i jeho blízki nárok na dedenie peňazí. Z jeho nasporených peňazí sa v prípade, že zanechal vdovu (vdovca) a siroty vypláca vdovský resp. vdovecký a sirotský dôchodok a zvyšok prepadne v prospech komerčnej životnej poisťovne.

Postihne reforma v zvýšenej miere konkrétne skupiny obyvateľstva?

Áno. Keďže dôchodok z kapitalizačného piliera je odvodený výhradne z výšky príjmov, ktoré občan získa počas svojho produktívneho života, nízkopríjmové skupiny budú mať aj veľmi nízke dôchodky. “Reforma” vytvára aj predpoklady na prehlbovanie rodových rozdielov vo výškach dôchodkov. Povedie k väčšiemu podielu žien medzi chudobnými (tzv. feminizácia chudoby). Túto skutočnosť zistili a potvrdili viaceré analýzy “reformovaných” dôchodkových systémov, najmä v Latinskej Amerike a Európe.

Prečo k takýmto rozdielom dochádza?

Napriek všetkým legislatívnym úpravám a opatreniam na zabezpečenie rovnosti príležitostí zarábajú ženy ešte vždy v priemere o 26 % menej ako muži. Pri rovnakom percentuálnom odvode zo svojho príjmu nasporia na svojom dôchodkovom účte nižšiu sumu. Očakávaná priemerná dĺžka života žien je u nás o sedem rokov vyššia ako u mužov. Pri určovaní predpokladanej dĺžky života príjemcu či príjemkyne dôchodku vychádzajú poisťovne z rodových tabuliek. Nasporené prostriedky teda u žien rozrátajú na dlhšiu dobu, čím sa ich mesačná výška dôchodku podstatne zníži.

Aká je situácia matiek v novom systéme?

Materská dovolenka či rodičovské voľno znamená výpadok zárobku. Pri nízkej podpore zo strany štátu nemajú matky možnosť odkladať si finančné prostriedky na dôchodkový účet. Za rodiča na rodičovskej dovolenke platí štát odvody vo výške 60 % priemernej mzdy. Vzhľadom na to, že v prevažnej väčšine prípadov sú rodičmi na rodičovskej dovolenke matky, budú odvody a tým pádom aj dôchodky žien výrazne nižšie, než ako keby ostali zapojené v pracovnom procese.

Ako bude nový systém chrániť ženy-matky v prípade rozvodu? Bude im nejakým spôsobom kompenzovaná “ujma” vyplývajúca z nižšieho príjmu počas materských dovoleniek?

Nie. Osobné dôchodkové účty sú formálne osobným vlastníctvom. Nie sú teda v zákone upravené ako súčasť bezpodielového vlastníctva manželov. V prípade rozvodu bude teda žena-matka, ktorá z dôvodu vychovávania detí “vypadla” na niekoľko rokov z pracovného procesu, znevýhodnená podstatne nižšou sumou na svojom dôchodkovom účte, hoci sa počas tzv. materskej dovolenky starala o spoločné deti a spoločnú domácnosť. Kým v zahraničí v prípade rozvodu zákon presne upravuje delenie dôchodkového účtu (tzv. splitting), u nás to bude závisieť od rozhodnutí súdov pri deľbe majetku.

Zaručuje nový systém dôchodok ženám či mužom v domácnosti?

Nie. A to aj napriek tomu, že podľa niektorých zahraničných odhadov je hodnota práce v domácnosti, prerátaná bežnou hodinovou plácou, porovnateľná s objemom HDP v danej krajine. Zohľadnenie tejto práce je možné pri modeloch dôchodkového poistenia založených na generačnej solidarite. V novom systéme však vyjdú ženy v domácnosti naprázdno. Zákon totiž neuvažuje s inštitútom minimálneho dôchodku, a tak človek, ktorý celý život pracuje v domácnosti, ale oficiálne je nezamestnaný, bude v dôchodkovom veku odkázaný na dávky sociálnej pomoci.


Otázky súvisiace s dôsledkami privatizácie dôchodkového systému na situáciu žien boli vypracované v spolupráci s Občianskym združením Možnosť voľby.



Združenie sociálnej sebaobrany je občianske zoskupenie, ktorého poslaním je kriticky sa vyjadrovať k šíreniu neoliberalizmu u nás i vo svete a podporovať schopnosť občanov obhajovať vlastné práva.

Priatelia Zeme-CEPA je občianske združenie, ktorého cieľom je chrániť prírodu a krajinu, presadzovať environmentálnu, sociálnu a ekonomickú spravodlivosť, rozvíjať demokraciu a otvorenú občiansku spoločnosť, podporovať vyvážený rozvoj regiónov a posilňovať efektívnu účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejného záujmu.







Vaše komentáre:

?+-  (21.04.2005 08:29:19)     
katastrofa
pohroma!

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.