hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

26. 05. 2016 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Po tretíkrát za iný svet I.

Miroslav Spišák

Na námestí stálo čudesné auto, celé žlté. A zelené. A trocha červené, a biele, a fialové. Auto, alebo skôr kočiar, obťažkané povykrúcanými rúrami, rúrkami, trúbami a trubičkami – auto, ktoré bolo zároveň pojazdným zosilňovacím systémom s reproduktormi v tvare kvetín, svetelnou šou a súdiac podľa počtu všelijakých fľaštičiek, flakónikov a kelímkov rozložených na jednom z jeho pultov, aj pojazdnou maskérňou. Na ohnutej „udici“ nad vehiklom viala dúhová vlajka s nápisom PEACE. Chlapík s tvárou prekliateho básnika, v ošumelom klobúku a saku akoby požičanom od Charlieho Chaplina, prekvapivo dobre hral na prekvapivo zachovanú gitaru, zatiaľ čo dve dobrovoľníčky v teplákových bundách a s palestínskymi šatkami okolo krku svojím šliapaním do pedálov poháňali zosilňovač.

(31. 10. 2004)



Linka na dnes



Green Socialist Network

Drobná britská skupinka s veľkou myšlienkou: spojiť to najlepšie z „červenej a zelenej" do jedného politického prúdu. Jej nevýhodou je malý dosah; výhodou pomerne mohutné intelektuálne zdroje, medzi ktoré patrí v neposlednom rade Pat Devine z Manchesterskej univerzity, tvorca jedného z modelov demokratického „nesovietskeho socializmu".



Pápež a globálny kapitalizmus


Mark Engler

vydané 06. 04. 2005 • prečítané 10352x
formát na tlač



Bežnou súčasťou nekrológov pápeža Jána Pavla II. sú zmienky o jeho neotrasiteľne konzervatívnom postoji v otázkach, ako sú interrupcie, kontrola pôrodnosti, práva gejov, či vysväcovanie žien. Hoci z takýchto postojov sa o amerických katolíkov pokúšajú mdloby, nejde ani zďaleka o celý obsah etických zásad Jána Pavla. Pápež zvlášť vo svojom učení o globálnej ekonomike presadzoval víziu sociálnej spravodlivosti, ktorá rozbíja úzku politickú diskusiu o „mravných hodnotách“.


Mnohí komentátori poukazujú na pápežove početné cesty po svete, i na to, ako na šírenie svojho posolstva využíval vyspelé telekomunikačné siete. Už menej sa spomína fakt, že vízia globalizácie Jána Pavla II. bola v ostrom protiklade k triumfalizmu biznisu šíreného stúpencami „voľného obchodu“.

Pri zamyslení nad procesom globalizácie počas svojej návštevy na Kube v roku 1998 pápež vyhlásil, že svet „je svedkom oživenia istého kapitalistického neoliberalizmu, ktorý podriaďuje ľudské bytosti slepým trhovým silám.“ Pápež povedal, že „z centier svojej moci tento neoliberalizmus často nakladá menej šťastným krajinám neznesiteľné bremená.“ A so znepokojením poznamenal, že „krajinám sveta sa občas ukladá prijať neudržateľné ekonomické programy ako podmienka na poskytnutie ďalšej pomoci“.

Keďže tieto odsudzujúce slová Jána Pavla II. sa objavili v čase, keď sa na titulné stránky začali dostávať protesty proti „štrukturálnym úpravám“ požadovaným Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom (obe inštitúcie v područí Američanov), nebolo nijakou záhadou, proti komu sú namierené. V dôsledku takejto ekonomickej politiky, tvrdil pápež, „sme svedkami toho, ako malý počet krajín nesmierne bohatne na úkor veľkého počtu iných krajín, kde sa situácia stále zhoršuje; výsledkom je, že bohatí ešte viac bohatnú a chudobní ešte viac chudobnejú.“

Ján Pavol II. rozvinul svoje argumenty vo svojej výzve z roku 1999, Ecclesia in America. Vyhlásil v nej, že čoraz väčšia globálna integrácia súčasnej éry predstavuje príležitosť na pokrok. Varoval však, že „ak budú globalizácii panovať iba zákony trhu, využívané na to, aby priniesli úžitok bohatým, výsledky nemôžu byť iné, ako negatívne“. Vyslovil sa proti „nespravodlivej konkurencii, ktorá dostáva chudobné štáty do čoraz podradnejšieho postavenia“.

Pápežove myšlienky odrážajú širšie cirkevné chápanie politickej ekonómie. Vo svojom prejave k Pontifikálnej akadémii spoločenských vied z roku 2001 Ján Pavol zopakoval cirkevné učenie, že „etika si vyžaduje, aby boli systémy prispôsobené potrebám človeka, nie aby bol človek obetovaný systému“. Rozvíjajúc túto myšlienku pápež zdôraznil „neodňateľnú hodnotu ľudskej bytosti“, ktorá „musí byť vždy cieľom a nie prostriedkom, subjektom, nie objektom, nie tovarom na predaj“.

Ján Pavol II. takisto poukázal na alternatívu voči vízii trhového fundamentalizmu, ktorý je „založený na čisto ekonomickej koncepcii človeka“ a „považuje zisk a zákon trhu za jediné ukazovatele“. Tvrdil, že „globalizovať treba aj solidaritu“.

Keď v roku 2001 prijal členov Európskeho zväzu výrobcov automobilov, vyzval na „etické rozlišovanie, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia a presadenie plného ľudského rozvoja miliónov mužov a žien, spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť každého jednotlivca a otvára na pracovisku priestor pre osobnú tvorivosť“.

A aby sme boli veľmi konkrétni, pápež silno podporoval výzvu koalície Jubileum 2000 na rozsiahle odpustenie dlhov rozvojových krajín. V roku 1998 povedal, že „ťažké bremeno zahraničného dlhu ... postihuje ekonomiky celých národov a brzdí ich spoločenský i politický pokrok.“

„Ak je cieľom globalizácia bez vytesňovania na okraj, nemôžeme ďalej tolerovať svet, v ktorom vedľa seba žijú neskutoční boháči a úbohá chudoba, nemajetní ľudia pripravení ešte aj o to najzákladnejšie a na druhej strane takí, ktorí bez rozmyslenia mrhajú zdrojmi, ktoré tak zúfalo potrebujú iní. Takéto protiklady sú urážkou dôstojnosti ľudskej bytosti.“

Pápežovo ekonomické učenie bolo v súlade s jeho názormi na politický život. Pamiatku Jána Pavla II. si oprávnene pripomíname v súvislosti s jeho obhajobou demokratických práv obyvateľov jeho rodného Poľska a iných krajín za „železnou oponou“. Niektorí americkí neokonzervatívci sa pokúšajú skresliť tento odkaz tým, že pápeža vydávajú za myšlienkového pomocníka Ronalda Reagana. Ale Ján Pavol si nepredstavoval demokraciu ako neobmedzené práva jednotlivca. Naopak, tvrdil, že slobodní občania musia mať „pevné a vytrvalé odhodlanie angažovať sa za spoločné záujmy.“

V tomto ohľade sa Ján Pavol II. držal mravného precedensu vytvoreného vyhlásením Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi v modernom svete. Cirkev v ňom tvrdila, že „patrí do kompetencie verejných vrchností urobiť opatrenia, aby nik súkromné vlastníctvo nezneužíval proti spoločným záujmom. No samo súkromné vlastníctvo má svojou povahou aj sociálny charakter, ktorý sa zakladá na zákone určenia bohatstiev. Ak sa zanedbáva tento sociálny charakter, vlastníctvo sa veľa ráz stáva príležitosťou baživosti a vážnych zmätkov“.

Mnohí pozorovatelia sa zaoberajú úvahami nad tým, že ďalší pápež by mohol byť prvým z globálneho Juhu. Viacerí z popredných kandidátov z rozvojového sveta (vrátane latinskoamerických biskupov Jorge Maria Bergoglia z argentínskeho Buenos Aires, Oscara Adrésa Rodrígueza Maradiagu z honduraskej Tegucigalpy a Claudia Hummesa z brazílskeho Sao Paula) síce majú s Jánom Pavlom spoločný jeho konzervativizmus v sociálnych otázkach, no rovnako sa so zosnulým pápežom delia aj o otvorený záujem o globálnu ekonomickú spravodlivosť.

Ani zďaleka nie je isté, že sa pápežom stane jeden z týchto kandidátov. Napriek tomu však ekonomická etika Jána Pavla II. predstavuje dedičstvo, ktoré bude v katolíckej cirkvi pretrvávať ako dôležitý prúd – a nad tým by sa mal zamyslieť každý, kto sa domnieva, že pravica má monopol na mravné hodnoty.



Mark Engler je spisovateľ a komentátor think-tanku Foreign Policy in Focus.





Vaše komentáre:

snowden;  (21.01.2006 08:51:11)     
Gut
Tento clanok sa mi zda ako celkom dobre zhodnotenie prinosu Jana Pavla II. do problematiky novodobeho otroctva peniazom a priam nezmernej honbe spolocnostou za nimi. Diky.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.