hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

12. 12. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Iracká intifáda

Naomi Kleinová

9. apríla 2003 bol deň, keď Bagdad padol, dobytý americkými silami. O rok neskôr voči nim znova povstáva. Americký minister obrany Donald Rumsfeld tvrdí, že hnutie odporu tvorí len pár „násilníkov, gangov a teroristov“. To sú však len jeho zbožné priania – a nebezpečné. Vojna proti okupácii je dnes už otvorená a bojujú v nej obyčajní ľudia, ktorí bránia svoje obydlia a mestá. Stala sa z nej iracká intifáda.

(03. 05. 2004)



Linka na dnes



Aspekt

Veľmi kvalitný feministický mesačník, ktorý možno dokonca na svoju vysokú úroveň na Slovensku dopláca. Napriek rozšírenému nepochopeniu feminizmu (alebo skôr feminizmov) sa nebojí a vytrvalo otvára otázky týkajúce sa ženského hnutia.



Problém sa nevolá Wolfowitz, ale Svetová banka


Mark Weisbrot

vydané 01. 04. 2005 • prečítané 8637x
formát na tlač



Rozhodnutie Bushovej administratívy nominovať na čelo Svetovej banky námestníka ministra obrany Paula Wolfowitza vyvolalo búrku medzinárodného odporu. Vybrať Wolfowitza, tesne po nominácii nepriateľa OSN Johna Boltona na veľvyslanca pri tejto organizácii, sa vo všeobecnosti chápe ako výrazné posolstvo zvyšku sveta.


A toto posolstvo rozhodne nie je ladené priateľsky. Wolfowitz je jedným z hlavných architektov a symbolov vojny Bushovej administratívy proti Iraku, symbolom jej pohŕdania medzinárodnými inštitúciami a celkového nezáujmu o svetovú verejnú mienku.

Čo to však bude znamenať pre budúcnosť Svetovej banky? Tu vo Washingtone vznikol medzi zamestnancami banky pocit hlbokého znepokojenia a znechutenia. Prirodzene, že nechcú, aby ich považovali len za ďalší nástroj americkej zahraničnej politiky.

Väčšina ľudí si však neuvedomuje, do akej miery Svetová banka už túto úlohu hrá. Po prvé, takmer všetky programové pôžičky sa podriaďujú Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Banka inými slovami dodáva svoju (väčšiu) pôžičkovú váhu makroekonomickej politike MMF, tým, že odmieta vo väčšine prípadov krajine požičať, ak ju predtým pozitívne neohodnotil MMF. V MMF zase takmer úplne dominuje americké ministerstvo financií. Hoci Európania a Japonci by teoreticky mohli spoločne Spojené štáty prehlasovať, za posledných 60 rokov sa to ešte nestalo.

To dáva americkému ministerstvu financií kontrolu nad mocným kartelom veriteľov, keďže Fond a Banka často dokážu ostatných nadnárodných pôžičkové inštitúcie, vlády bohatých krajín, ba dokonca aj súkromný sektor presvedčiť, aby krajine nepožičiavali, ak nespĺňa požiadavky MMF/ministerstva financií. V posledných rokoch táto ich moc trošička utrpela, keď sa Argentína – jeden z najväčších dlžníkov oboch inštitúcií – nezľakla blufu kartelu a dobre na tom zarobila. Po vyhlásení neschopnosti splácať dlh v hodnote 100 miliárd amerických dolárov Argentína dvakrát pohrozila, že nesplatí ani čiastku, ktorú dlžila MMF – čo bolo takmer bezpríkladnou ukážkou vzdoru – a prekvapila expertov prudkým začiatkom obnovy hospodárskeho rastu a nižším bremenom dlhov.

Kartel MMF/Svetová banka však stále má obrovský vplyv na politiku vo väčšine rozvojových krajín. Výsledky z posledných dvadsiatich piatich rokov dokazujú, že tento vplyv bol drvivo negatívny : mimo Ázie zakúsila veľká väčšina nízko- a strednopríjmových krajín prudké spomalenie ekonomického rastu. Nemožno sa odvolať na takmer nijaké úspechy – Svetová banka a MMF si sotva môžu pripísať čínsky rastový šprint začínajúci rokom 1980. Tam, kde sa obe inštitúcie výrazne angažovali, udiera do očí ekonomický neúspech: v Latinskej Amerike vzrástli za posledných 25 rokov príjmy na jednu osobe asi o dvanásť percent, pričom v predchádzajúcich dvoch desaťročiach (1960 – 1979) to bolo až osemdesiat percent. Afrike sa darilo ešte oveľa horšie. Svetová banka i MMF navyše postupujú len pomaly a žgrlošsky ešte aj pri rušení dlhov najchudobnejších krajín – čo by sa dalo docieliť jedným škrtom pera.

Wolfowitz teda preberie inštitúciu, ktorá z hľadiska akýchkoľvek bežných ekonomických meradiel prepadla. Banka však odmietla čo len uvažovať o tejto možnosti. Mnoho z jej ekonomických výskumov je totiž motivovaných politicky. V predvečer dôležitého hlasovania v americkom Kongrese o medzinárodnom obchode napríklad Banka zverejnila správu, ktorá dokazovala, že rast v Mexiku sa v dôsledku Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) zrýchlil. Jej hlavný výsledok však pramenil iba z chyby v ekonomickom modelovaní. Napriek tomu sa neopravená správa aj naďalej nachádza na jej internetovej stránke.

Skrátka, napriek liberálnemu založeniu mnohých jej zamestnancov Svetová banka nie je liberálnou inštitúciou [/hr!/Myslí sa liberalizmus v americkom slova zmysle, ktorý má najbližšie k európskej sociálnej demokracii/hr!/]. Ba dokonca je taká neliberálna, že niektoré zo sociálne najzodpovednejších investičných fondov v Spojených štátoch (napr. skupina Calvert), najväčších odborov (Medzinárodný zväz zamestnancov služieb), a desať veľkomestských samospráv sa zaviazalo, že bude bojkotovať jej dlhopisy – ktoré inštitucionálni investori bežne nakupujú – dokým nezreformuje niektoré z najškodlivejších opatrení uplatňovaných v rozvojových krajinách.

Nie je pravdepodobné, že by sa do týchto prepotrebných reforiem pustil Paul Wolfowitz. No Svetová banka sotva naplní svoje poslanie znižovať chudobu a zvyšovať životnú úroveň v rozvojových krajinách, dokým svoj hlas pri jej rozhodovaní nenadobudne ostatných 183, ktoré sú jej členmi. A vôbec pritom nezáleží na tom, ktorý Američan ju bude mať formálne pod palcom.



Mark Weisbrot je ekonóm a publicista. Je spoluriaditeľom Centra pre ekonomický a politický výskum vo Washingtone.





Vaše komentáre:

Jeffry  (14.02.2009 17:31:16)     
do čierneho
súhlasím že SB a MMF svojou politikou svetu skor ubližujú a polarizujú ho nez by mu pomáhali...

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.