hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

21. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Svetové sociálne fórum: občiansky pohľad na globalizáciu

Priatelia Zeme-CEPA

V pondelok sa skončilo najväčšie stretnutie ľudí a organizácií z celého sveta, ktorí sú presvedčení, že ekonomická globalizácia prehlbuje chudobu a vedie k čoraz väčšej nespravodlivosti. Svetové sociálne fórum v brazílskom Porto Alegre tento rok navštívilo stotisíc ľudí. Účastníci fóra nevystupujú proti globalizácii ako takej. V oblasti výmeny informácií, ochrany prírody, medzinárodnej bezpečnosti či zabezpečenia ľudských a občianskych práv ju naopak vítajú.

(02. 02. 2005)



Linka na dnes



Jedlo miesto zbraní

Ľudia, ktorí kŕmia hladných. Nie, naozaj. Slovenská „pobočka" Food Not Bombs, organizácia, či skôr veľmi voľné združenie, ktorá vyvára vegánsku stravu pre ľudí žijúcich na ulici či inak postihnutých, aj ako výraz odporu voči vojne.



Ľudské práva, bieda a trosky


Jozef Spáčil

vydané 21. 03. 2005 • prečítané 12327x
formát na tlač



Hodí sa desať ľudí do hlbokej vody a zvolá sa: „Plávajte!“

Deviati sa utopia, jeden pláva. Naň sa ukáže prstom: „Vidíte, naučili sme ho plávať. Je živým dôkazom úspešnosti nášho postupu. Navyše sa to naučil sám – my sme mu len vytvorili vhodné podmienky pre plávanie. Nijako sme ho neobmedzovali v tom, čo má robiť.“ Ako evidentne nevhodné sa však ukázali podmienky pre deviatich utopených. Že sa nesťažovali? A veď sa mohli, slobodne – napríklad takto: „Prepáčte prosím, je sa momentálne topím, neviem si rady, som vo veľmi neistej situácii...“ (A napríklad s takouto odpoveďou: „Dajte nám to písomne, budeme sa vašou záležitosťou v blízkej dobe zaoberať...“) Nuž – topiaci sa nesťažuje. Topiaci volá o pomoc.


Zhromaždenie a strach

24. a 25. februára, paralelne s návštevou G.Busha a V.Putina v Bratislave sa v Moldave nad Bodvou uskutočnilo protestné zhromaždenie s názvom „Aj občan žijúci na Slovensku je človek. S.O.S“. Protest zorganizovala Zuzana Cingeľová, známa účasťou na pešom pochode cez Slovensko a následnou hladovkou pred Úradom vlády koncom leta minulého roku, v spolupráci s Výborom pre ľudské práva v Strednej Európe so sídlom v Bruseli. Zhromaždenie malo nečakaný priebeh.

Protest sa začal ráno o 8.30 pochodom na hlavné námestie. Tu sa účastníci zhromaždili, vyvesili transparenty a pomocou megafónu oboznamovali prítomných i okoloidúcich s problematikou, ktorá bola predmetom protestného zhromaždenia. Protest mal za cieľ poukázať na porušovanie ľudských práv na Slovensku, spôsobené presadzovaním neoliberálnej agendy súčasnou slovenskou vládou – najmä na pokračujúce zvyšovanie katastrofálnej miery chudoby, v ktorej sme už ďaleko predbehli mnohé „vyspelé“ krajiny. Pod hranicou chudoby žije každý piaty obyvateľ Slovenska a v rámci EU nám patrí 1. miesto. (Prednedávnom zverejnená správa o chudobe vypracovaná na žiadosť nemeckej vlády odhalila, že v Nemecku žije pod hranicou chudoby 11 miliónov obyvateľov, tj. jedna osmina. Toto číslo tam mnohí označili za hrozivé...)

Jadro protestujúcich tvorila skupina vyše dvadsiatich ľudí, členov i sympatizantov rôznych politických a občianskych zoskupení (Nezávislá iniciativa pracujících, Revo, Združenie sociálnej sebaobrany, Komunistický svaz mládeže, KSS, SMER, HZDS-ĽS a i.), ako aj účastníci zo zahraničia - pani Symoens Paulina Michelová a pán Thomas Roland, poverení generálnou tajomníčkou Výboru pre ľudské práva v Strednej Európe pani Máriou Nagy Tajnayovou, a tiež člen tohto výboru Miklós Krivánsky.

Občania mesta prejavili o zhromaždenie relatívne malý záujem. Mnohí len stáli opodiaľ a nezúčastnene pozorovali dianie na námestí. Súčasťou protestu bolo i rozdávanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, aby ľudia vedeli, čo to vôbec je. Pri osobnom kontakte s okolostojacimi vyšla najavo jedna z prekážok väčšieho záujmu o účasť. Za všetko hovorí odpoveď jednej pani na otázku, prečo sa napriek svojmu súhlasu s protestom k nemu nepridá: „Bojím sa... Mám syna na vysokej škole a nechcem mu spôsobiť problémy...“

O to väčší záujem bolo badať zo strany rómskych obyvateľov mesta, ktorí napokon tvorili v zhromaždení väčšinu. Tí už zrejme nemajú čo stratiť. Zdá sa však, že boli ďalším dôvodom toho, prečo sa nepridali ďalší účastníci. Pridať sa k Rómom je pre rovnako sociálne postihnutých nerómskych občanov stále ťažké. Raz darmo: rasizmus je rasizmus.

Rasizmus v teórii i v praxi

Keď sa hovorí o krádeži, je rasizmus užitočný, pretože obraz Róma ako zlodeja je bežný – Rómovia nás okrádajú a sú preto predmetom nenávisti, sú živení sociálnymi dávkami, ktorými ostatnú spoločnosť ukracujú o prepotrebné financie... Tie by vraj mohli byť využité užitočnejšie a tak Rómom treba ešte viac vziať. Zabúda sa na tých, čo kradnú v miliónoch či v miliardách a ktorým práve tento rasizmus veľmi vyhovuje (a aj ho mediálne podporujú). Takto sa obracia pozornosť na opačný – spodný koniec rebríčka spoločnosti. No nie tí, ktorí sú hladom donútení ku drobnej krádeži (i keď to samozrejme nie sú všetci, ktorí si prisvojujú cudzie), ale tí, ktorí kradnú vo veľkom a v kravatách, ktorých k tomu núti nie hlad, ale práve nenažranosť – tí musia byť považovaní za škodcov. Tí sú zodpovední za podmienky, v ktorých sú mnohí nútení v záujme svojho prežitia kradnúť, v ktorých sú prostriedky pre život odčerpávané do celkom iných sfér, než kde sú naozaj potrebné. Oblasť ľudských práv a odstraňovanie ich nespočetných evidentných porušení na Slovensku medzi tieto sféry nepatrí. Vláda sa veľmi selektívne, no o to horlivejšie zasadzuje za dodržiavanie ľudských práv vo vybraných krajinách, kde to podľa módy washingtonských návrhárov momentálne „letí“. Najmä kresťanom vo vláde preto treba neustále pripomínať onen biblický nepozametaný vlastný prah a brvná v ich očiach.

Protest by zrejme pokračoval relatívne pokojne ďalej celý deň, noc i doobedie nasledujúceho dňa tak, ako to bolo naplánované, nebyť udalosti, ktoré sa odohrala večer. Vtedy na námestie dobehli vydesení ľudia so správou, že sa stalo nešťastie: okolo 19:30h sa prepadli dve podlažia v bytovom dome na konci Tehelnej ulice. Ako prvá bola na mieste polícia. Pred ošarpanou trojpodlažnou budovou stála v mraze a blate vo svetle policajných áut skupina asi 100 ľudí – takmer všetko vydesení rómski obyvatelia inkriminovaného domu. Na veľké počudovanie na mieste nebola ani sanitka ani hasiči. Hasičské auto a následne sanitka dorazili až na základe telefonátov dvoch z účastníkov protestu, ktorí na miesto prišli z moldavského námestia o 19:45, hneď ako sa o nešťastí dozvedeli. Na námestí sa v tom čase pálili sviečky za mŕtve i ešte živé obete reformných krokov „našej“ pravicovej vlády. Paralelne sa tiež v jednej z budov na námestí konalo verejné zasadanie mestského zastupiteľstva.

Je naozaj otázne, či by sa veci po udalosti uberali tou cestou, akou sa nakoniec uberali, nebyť skutočnosti, že protestného zhromaždenia sa zúčastnili aj zahraniční hostia. Tí vzápätí na to, ako na miesto nešťastia prišli, rezolútne vyhlásili, že neodídu, pokým zodpovední nebudú vzniknutú situáciu náležito riešiť, t.j. že v prvom rade zabezpečia náhradné ubytovanie, stravu a nutné oblečenie poškodeným obyvateľom domu. (Napriek vážnej udalosti bolo veľmi humorné sledovať, aký rešpekt vyvoláva osoba hovoriaca cudzím jazykom, navyše keď je z Belgicka). Stále ešte nebolo jasné, koľkí sú poškodení. Oficiálne v dome bývalo 47 ľudí, podľa samotných obyvateľov to však bolo viac ako 100, keďže mnohí u seba prichýlili blízkych, ktorí už skôr prišli o strechu nad hlavou (*). Na nátlak protestujúcich mesto zabezpečilo provizórny nocľah pre 25 obyvateľov bloku v miestnom „kultúrnom centre“ rómskej komunity (dom s miestnosťou 7x7m), ktoré bolo vybudované sčasti z financií Európskej únie vyčlenených na rómsku problematiku. Niektorí Rómovia sa uchýlili k príbuzným, o ostatných nevedno.

Na miesto (ako) na zavolanie dorazil štáb Slovenskej televízie. Primátor mesta pán Štefan Zachariaš (SMK) sa ešte tej noci okolo 12. hodiny pre STV zreteľne vyslovil, že prelomenie a pád podlažia si spôsobili obyvatelia domu sami, a to tým, že vybrali tehly z priečky, ktorá strop niesla. Toto však mal vysloviť (ak už teda chcel) jedine ako domnienku, pretože oficiálne výsledky vyšetrovania príčin nešťastia v tom čase zďaleka ešte neexistovali. Primátor na dokreslenie nezabudol dodať (práve toto jeho vyjadrenie STV uverejnila), že obyvatelia domu neplatili za vodu (ktorú si v skutočnosti nosili z potoka, keďže v dome žiadna netiekla – okrem tej, čo pretekala cez deravú strechu), neodnášali smeti, ktoré sa v suteréne domu hromadili (keďže nedostali kontajnery na odpadky napriek niekoľkým žiadostiam o ne). Verziu o zrútení spôsobenom odstránením nosného muriva možno vážne spochybniť (zaznelo i vyjadrenie o odstránených nosných tyčiach – teda tyče alebo tehly? A ak tyče, tak aké? Tyčami sa predsa podopiera strop v prípade, keď je na spadnutie): v suteréne domu sa dlhodobo hromadili odpadky – najmä plastové fľaše, a prístup sťažovala i voda, ktorej hladina tam siahala po pás. Obyvatelia domu podľa vlastných slov niekoľkokrát žiadali o plynové masky(!), aby vôbec mohli do suterénu vstúpiť a vyčistiť ho. Z akého dôvodu by niekto vstupoval do zamoreného prostredia, aby rozobral nosnú stenu (čo sa nedá spraviť za hodinu či dve) a tým vystavil riziku spolubývajúcich v dome? Na tohto neznámeho páchateľa bolo vedením mesta podané trestné oznámenie za verejné ohrozenie.

Na miesto zrúcaniny – hotel?

Zuzana Cingeľová zasa spolu s ďalšími účastníkmi protestného zhromaždenia podala trestné oznámenie na STV a primátora za podnecovanie rasovej neznášanlivosti v súvislosti s príspevkom, ktorý v noci z 24. na 25.2. natočila a následne ho v piatok 25.2. odvysielala v hlavných večerných správach. Vyjadrenia prítomných pozorovateľov z Belgicka neboli vôbec zverejnené, ďalšej účastníčke protestu nebolo vôbec umožnené vyjadriť sa („S vami sa nemám o čom baviť...“, hovorí redaktorka), vyjadrenie primátora mesta o vine obyvateľov bolo priskoré a môže byť predmetom podozrenia z krivého obvinenia. Je možné, že situácia dospeje k tomu, že budú súdení ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou?

Skutočnosť je taká, že dom bol naozaj v zlom stave: strecha silne zatekala – na jednom rohu pod atikou bola stena vlhkosťou poškodená natoľko, že opadala omietka i samotné murivo. Prepadnutie podlažia mohlo byť tiež spôsobené vlhkosťou a agresívnym chemickým prostredím vytvoreným rozkladom odpadkov. Obyvatelia na opravu domu pochopiteľne nemali prostriedky a mesto opravu nezabezpečilo, pretože to nebolo v jeho právomoci a nenesie za to zodpovednosť (keďže sa zodpovednosti za údržbu objektu zbavilo tým, že ho predalo do vlastníctva samotných obyvateľov.) Najdôležitejší fakt vyšiel najavo až neskôr: dom bol už v roku 1998 statikom vyhlásený za nevhodný na bývanie. Teda už vtedy bolo jasné, že dom je poškodený a nebezpečný. Mesto položilo základy novej bytovky, do ktorej sa mali obyvatelia presťahovať. No to bolo všetko, keďže prišli voľby. Po nich už nebolo potrebné tváriť sa, že sa niečo vo veci koná. Nebezpečný dom ostal naďalej domovom niekoľkých desiatok ľudí.

Treba však spomenúť aj dve pozoruhodné zhody okolností: 1) Prvé reakcie okolostojacich na mieste nešťastia boli: „To je ten dom, kde má stáť ten hotel.“ 2) Účastníci protestného zhromaždenia mali v onen štvrtkový deň podľa pôvodného plánu, ktorý bol verejne známy, v úmysle navštíviť rómske príbytky - a to práve tie, ktoré boli v postihnutej budove. Túto zamýšľanú návštevu sa však rozhodli preložiť na piatok, keď bude na zhromaždení prítomných viac účastníkov.

Návšteva rómskych príbytkov sa napokon predsa len uskutočnila, ale v iných objektoch. Ne rozdiel od minuloročnej novembrovej návštevy týchto domov boli ich obyvatelia očividne odmeranejší a nechceli nás vôbec pustiť dnu. Na vine nebola hanblivosť či neochota, ale strach. Uvítať nás doma, ako sme sa dozvedeli od jedného z detí, mali primátorom zakázané(!).

Čo nám chýba

Pre tých, ktorí stále hovoria iba o „údajnom“ porušovaní ľudských práv na Slovensku a ktorí kritiku slovenských pomerov považujú za poškodzovanie jeho dobrého mena (veď to naše Slovensko sa predsa tak veľmi zasadzuje za demokraciu a dodržiavanie ľudských práv – aj sám pán americký prezident Bush to na Hviezdoslavovom námestí povedali a nás za to pochválili) uvediem z Deklarácie pár úryvkov:

Každý je oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanoví táto Deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, národnosti, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. ... (Článok 2)

Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby národným úsilím aj medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciami a s prostriedkami príslušného štátu mu boli zaručené hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti. (Článok 7)

(1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. (...) (3) Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samotnému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, ak by to bolo treba, inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia. (Článok 23)

A tak ďalej a tak podobne – o tom, že Deklarácia nezaručuje len život, slobodu a bezpečnosť, či ochranu pred mučením, ale aj právo zakladať odborové organizácie, či právo na životnú úroveň zaručujúcu zdravie a blahobyt každej rodiny, o tom sa u nás sotva niekedy hovorí.

Rómovia i nezamestnaní sú častým cieľom ponižovania i fyzických útokov a žijú často v horších podmienkach než ošípané. V očiach rasistu a nejedného ekonóma je to opodstatnené – ošípanú možno zabiť, vyúdiť a predať, ale čo s takým Rómom či nezamestnaným? – ten predsa žiaden zisk netvorí. Nečudo, že pani Cingeľová žiada, aby ľudia na Slovensku mali aspoň také práva, ako svine.

„Zbytočných ľudí“ však pribúda na celom svete. Pocit zbytočnosti, absurdity, nezmyselnosti života nie je len akousi existencialistickou módou, ale reflektovanou skutočnosťou života človeka vydeleného z účasti na ekonomickom, spoločenskom i kultúrnom živote spoločnosti. Neľudské zákony obehu a tvorby kapitálu dávajú týmto ľuďom pocítiť, že sa s nimi v budúcnosti neráta. Kapitalizmus v dnešnej podobe dospel do štádia, keď na to, aby sa produkoval zisk, už netreba rozširovať trhy. Najväčšie zisky sa tvoria pri prakticky virtuálnych finančných operáciách, ktoré sa odohrávajú najmä medzi USA, EU a Japonskom. To, čo by bolo kedysi možné nazvať zásobárňami potenciálnej lacnej pracovnej sily – tj. ekonomicky podvýživené krajiny, sa mení na zásobárne zbytočných ľudí. Z ekonomického hľadiska, ktoré dnes všeobecne prevláda, títo ľudia neprinášajú zisk (nemajú peniaze – nemožno ich z nich ani ťahať = nemôžu si nič kúpiť), neoplatí sa ich živiť („Pomoc Afrike je ekonomický zločin“) a pomôcť im k tomu, aby sa živili sami, to tiež niečo stojí (a okrem toho: „Nebudeme si vychovávať konkurenciu“). Takto sú odsúdení na pomalú smrť. Tam, kde za to nehrozí postih, sa dá ich umieranie najrôznejšími efektívnymi spôsobmi urýchliť: materiálnou podporou vojnových konfliktov („To sa oplatí“), riadenými hladomormi či odopieraním lekárskej starostlivosti ľuďom trpiacim liečiteľnými chorobami („lieky sú príliš drahé“). Alebo priamo vojenským zásahom.

Bezmocní si za všetko môžu sami – mocní nemôžu za nič. To je skrytá logika tohto uvažovania, ktoré dokonale kráča po vyšľapanej ceste šesťtisícročnej tradície ideológií triedneho vedomia. Dnes má podobu trhového ekonomického fundamentalizmu. Tento fundamentalizmus je o to nebezpečnejší, že sa opiera o najmocnejšiu armádu planéty.

Zuzana Cingeľová hovorí, že všetko, čo organizuje, sa vyvíja nepredvídateľne. Jej slová sa potvrdili. Viac, než by si bol ktokoľvek(?) prial. Všetko zlé je však na niečo dobré – skutočnosť, že nehoda sa udiala práve počas protestu urýchlila riešenie vzniknutej situácie, a ďalej, na mieste sa v tej najhrubšej praktickej podobe odhalili mnohé problémy, na ktoré mal protest poukázať: neľudské podmienky života nezamestnaných (nie len nezamestnaných Rómov), diskriminácia, arogancia mocných pri riešení zásadných otázok, zastrašovanie, rasizmus a cenzúra v médiách. Zrútený dom tak odhalil prehnitosť samotnej vládnucej ideológie – a veľmi neočakávaným spôsobom tým naplnil zmysel protestu.


(*) Mimochodom – v Belgicku podľa zákona nie je možné neplatiča vysťahovať z domu medzi 15. októbrom a 1. aprílom. Neplatič nesmie byť za žiadnych okolností odpojený od vody a prívod elektrického prúdu je mu znížený na minimálnu úroveň – nie však vypnutý. Na Slovensku a i v samotnej Moldave nad Bodvou sú prípady, že boli ľudia vyhodení na ulicu resp. odpojení od tepla v zime. Stálo by za to zistiť, koľko ľudí zamrzlo túto zimu na ulici a šplechnúť to do očí vláde a parlamentu. (späť)



Jozef Spáčil je študentom architektúry a členom Združenia sociálnej sebaobrany. Kratšia verzia článku vyšla aj v týždenníku Slovo.







Vaše komentáre:

 (14.03.2007 12:02:11)     

Ľudské práva, bieda a trosky


Jozef Spáčil

vydané 21. 03. 2005 • prečítané 1759x
formát na tlač



Hodí sa desať ľudí do hlbokej vody a zvolá sa: „Plávajte!“

Deviati sa utopia, jeden pláva. Naň sa ukáže prstom: „Vidíte, naučili sme ho plávať. Je živým dôkazom úspešnosti nášho postupu. Navyše sa to naučil sám – my sme mu len vytvorili vhodné podmienky pre plávanie. Nijako sme ho neobmedzovali v tom, čo má robiť.“ Ako evidentne nevhodné sa však ukázali podmienky pre deviatich utopených. Že sa nesťažovali? A veď sa mohli, slobodne – napríklad takto: „Prepáčte prosím, je sa momentálne topím, neviem si rady, som vo veľmi neistej situácii...“ (A napríklad s takouto odpoveďou: „Dajte nám to písomne, budeme sa vašou záležitosťou v blízkej dobe zaoberať...“) Nuž – topiaci sa nesťažuje. Topiaci volá o pomoc.



Zhromaždenie a strach


24. a 25. februára, paralelne s návštevou G.Busha a V.Putina v Bratislave sa v Moldave nad Bodvou uskutočnilo protestné zhromaždenie s názvom „Aj občan žijúci na Slovensku je človek. S.O.S“. Protest zorganizovala Zuzana Cingeľová, známa účasťou na pešom pochode cez Slovensko a následnou hladovkou pred Úradom vlády koncom leta minulého roku, v spolupráci s Výborom pre ľudské práva v Strednej Európe so sídlom v Bruseli. Zhromaždenie malo nečakaný priebeh.


Protest sa začal ráno o 8.30 pochodom na hlavné námestie. Tu sa účastníci zhromaždili, vyvesili transparenty a pomocou megafónu oboznamovali prítomných i okoloidúcich s problematikou, ktorá bola predmetom protestného zhromaždenia. Protest mal za cieľ poukázať na porušovanie ľudských práv na Slovensku, spôsobené presadzovaním neoliberálnej agendy súčasnou slovenskou vládou – najmä na pokračujúce zvyšovanie katastrofálnej miery chudoby, v ktorej sme už ďaleko predbehli mnohé „vyspelé“ krajiny. Pod hranicou chudoby žije každý piaty obyvateľ Slovenska a v rámci EU nám patrí 1. miesto. (Prednedávnom zverejnená správa o chudobe vypracovaná na žiadosť nemeckej vlády odhalila, že v Nemecku žije pod hranicou chudoby 11 miliónov obyvateľov, tj. jedna osmina. Toto číslo tam mnohí označili za hrozivé...)


Jadro protestujúcich tvorila skupina vyše dvadsiatich ľudí, členov i sympatizantov rôznych politických a občianskych zoskupení (Nezávislá iniciativa pracujících, Revo, Združenie sociálnej sebaobrany, Komunistický svaz mládeže, KSS, SMER, HZDS-ĽS a i.), ako aj účastníci zo zahraničia - pani Symoens Paulina Michelová a pán Thomas Roland, poverení generálnou tajomníčkou Výboru pre ľudské práva v Strednej Európe pani Máriou Nagy Tajnayovou, a tiež člen tohto výboru Miklós Krivánsky.


Občania mesta prejavili o zhromaždenie relatívne malý záujem. Mnohí len stáli opodiaľ a nezúčastnene pozorovali dianie na námestí. Súčasťou protestu bolo i rozdávanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, aby ľudia vedeli, čo to vôbec je. Pri osobnom kontakte s okolostojacimi vyšla najavo jedna z prekážok väčšieho záujmu o účasť. Za všetko hovorí odpoveď jednej pani na otázku, prečo sa napriek svojmu súhlasu s protestom k nemu nepridá: „Bojím sa... Mám syna na vysokej škole a nechcem mu spôsobiť problémy...“


O to väčší záujem bolo badať zo strany rómskych obyvateľov mesta, ktorí napokon tvorili v zhromaždení väčšinu. Tí už zrejme nemajú čo stratiť. Zdá sa však, že boli ďalším dôvodom toho, prečo sa nepridali ďalší účastníci. Pridať sa k Rómom je pre rovnako sociálne postihnutých nerómskych občanov stále ťažké. Raz darmo: rasizmus je rasizmus.




Rasizmus v teórii i v praxi


Keď sa hovorí o krádeži, je rasizmus užitočný, pretože obraz Róma ako zlodeja je bežný – Rómovia nás okrádajú a sú preto predmetom nenávisti, sú živení sociálnymi dávkami, ktorými ostatnú spoločnosť ukracujú o prepotrebné financie... Tie by vraj mohli byť využité užitočnejšie a tak Rómom treba ešte viac vziať. Zabúda sa na tých, čo kradnú v miliónoch či v miliardách a ktorým práve tento rasizmus veľmi vyhovuje (a aj ho mediálne podporujú). Takto sa obracia pozornosť na opačný – spodný koniec rebríčka spoločnosti. No nie tí, ktorí sú hladom donútení ku drobnej krádeži (i keď to samozrejme nie sú všetci, ktorí si prisvojujú cudzie), ale tí, ktorí kradnú vo veľkom a v kravatách, ktorých k tomu núti nie hlad, ale práve nenažranosť – tí musia byť považovaní za škodcov. Tí sú zodpovední za podmienky, v ktorých sú mnohí nútení v záujme svojho prežitia kradnúť, v ktorých sú prostriedky pre život odčerpávané do celkom iných sfér, než kde sú naozaj potrebné. Oblasť ľudských práv a odstraňovanie ich nespočetných evidentných porušení na Slovensku medzi tieto sféry nepatrí. Vláda sa veľmi selektívne, no o to horlivejšie zasadzuje za dodržiavanie ľudských práv vo vybraných krajinách, kde to podľa módy washingtonských návrhárov momentálne „letí“. Najmä kresťanom vo vláde preto treba neustále pripomínať onen biblický nepozametaný vlastný prah a brvná v ich očiach.


Protest by zrejme pokračoval relatívne pokojne ďalej celý deň, noc i doobedie nasledujúceho dňa tak, ako to bolo naplánované, nebyť udalosti, ktoré sa odohrala večer. Vtedy na námestie dobehli vydesení ľudia so správou, že sa stalo nešťastie: okolo 19:30h sa prepadli dve podlažia v bytovom dome na konci Tehelnej ulice. Ako prvá bola na mieste polícia. Pred ošarpanou trojpodlažnou budovou stála v mraze a blate vo svetle policajných áut skupina asi 100 ľudí – takmer všetko vydesení rómski obyvatelia inkriminovaného domu. Na veľké počudovanie na mieste nebola ani sanitka ani hasiči. Hasičské auto a následne sanitka dorazili až na základe telefonátov dvoch z účastníkov protestu, ktorí na miesto prišli z moldavského námestia o 19:45, hneď ako sa o nešťastí dozvedeli. Na námestí sa v tom čase pálili sviečky za mŕtve i ešte živé obete reformných krokov „našej“ pravicovej vlády. Paralelne sa tiež v jednej z budov na námestí konalo verejné zasadanie mestského zastupiteľstva.


Je naozaj otázne, či by sa veci po udalosti uberali tou cestou, akou sa nakoniec uberali, nebyť skutočnosti, že protestného zhromaždenia sa zúčastnili aj zahraniční hostia. Tí vzápätí na to, ako na miesto nešťastia prišli, rezolútne vyhlásili, že neodídu, pokým zodpovední nebudú vzniknutú situáciu náležito riešiť, t.j. že v prvom rade zabezpečia náhradné ubytovanie, stravu a nutné oblečenie poškodeným obyvateľom domu. (Napriek vážnej udalosti bolo veľmi humorné sledovať, aký rešpekt vyvoláva osoba hovoriaca cudzím jazykom, navyše keď je z Belgicka). Stále ešte nebolo jasné, koľkí sú poškodení. Oficiálne v dome bývalo 47 ľudí, podľa samotných obyvateľov to však bolo viac ako 100, keďže mnohí u seba prichýlili blízkych, ktorí už skôr prišli o strechu nad hlavou (*). Na nátlak protestujúcich mesto zabezpečilo provizórny nocľah pre 25 obyvateľov bloku v miestnom „kultúrnom centre“ rómskej komunity (dom s miestnosťou 7x7m), ktoré bolo vybudované sčasti z financií Európskej únie vyčlenených na rómsku problematiku. Niektorí Rómovia sa uchýlili k príbuzným, o ostatných nevedno.


Na miesto (ako) na zavolanie dorazil štáb Slovenskej televízie. Primátor mesta pán Štefan Zachariaš (SMK) sa ešte tej noci okolo 12. hodiny pre STV zreteľne vyslovil, že prelomenie a pád podlažia si spôsobili obyvatelia domu sami, a to tým, že vybrali tehly z priečky, ktorá strop niesla. Toto však mal vysloviť (ak už teda chcel) jedine ako domnienku, pretože oficiálne výsledky vyšetrovania príčin nešťastia v tom čase zďaleka ešte neexistovali. Primátor na dokreslenie nezabudol dodať (práve toto jeho vyjadrenie STV uverejnila), že obyvatelia domu neplatili za vodu (ktorú si v skutočnosti nosili z potoka, keďže v dome žiadna netiekla – okrem tej, čo pretekala cez deravú strechu), neodnášali smeti, ktoré sa v suteréne domu hromadili (keďže nedostali kontajnery na odpadky napriek niekoľkým žiadostiam o ne). Verziu o zrútení spôsobenom odstránením nosného muriva možno vážne spochybniť (zaznelo i vyjadrenie o odstránených nosných tyčiach – teda tyče alebo tehly? A ak tyče, tak aké? Tyčami sa predsa podopiera strop v prípade, keď je na spadnutie): v suteréne domu sa dlhodobo hromadili odpadky – najmä plastové fľaše, a prístup sťažovala i voda, ktorej hladina tam siahala po pás. Obyvatelia domu podľa vlastných slov niekoľkokrát žiadali o plynové masky(!), aby vôbec mohli do suterénu vstúpiť a vyčistiť ho. Z akého dôvodu by niekto vstupoval do zamoreného prostredia, aby rozobral nosnú stenu (čo sa nedá spraviť za hodinu či dve) a tým vystavil riziku spolubývajúcich v dome? Na tohto neznámeho páchateľa bolo vedením mesta podané trestné oznámenie za verejné ohrozenie.




Na miesto zrúcaniny – hotel?


Zuzana Cingeľová zasa spolu s ďalšími účastníkmi protestného zhromaždenia podala trestné oznámenie na STV a primátora za podnecovanie rasovej neznášanlivosti v súvislosti s príspevkom, ktorý v noci z 24. na 25.2. natočila a následne ho v piatok 25.2. odvysielala v hlavných večerných správach. Vyjadrenia prítomných pozorovateľov z Belgicka neboli vôbec zverejnené, ďalšej účastníčke protestu nebolo vôbec umožnené vyjadriť sa („S vami sa nemám o čom baviť...“, hovorí redaktorka), vyjadrenie primátora mesta o vine obyvateľov bolo priskoré a môže byť predmetom podozrenia z krivého obvinenia. Je možné, že situácia dospeje k tomu, že budú súdení ľudia, ktorí prišli o strechu nad hlavou?


Skutočnosť je taká, že dom bol naozaj v zlom stave: strecha silne zatekala – na jednom rohu pod atikou bola stena vlhkosťou poškodená natoľko, že opadala omietka i samotné murivo. Prepadnutie podlažia mohlo byť tiež spôsobené vlhkosťou a agresívnym chemickým prostredím vytvoreným rozkladom odpadkov. Obyvatelia na opravu domu pochopiteľne nemali prostriedky a mesto opravu nezabezpečilo, pretože to nebolo v jeho právomoci a nenesie za to zodpovednosť (keďže sa zodpovednosti za údržbu objektu zbavilo tým, že ho predalo do vlastníctva samotných obyvateľov.) Najdôležitejší fakt vyšiel najavo až neskôr: dom bol už v roku 1998 statikom vyhlásený za nevhodný na bývanie. Teda už vtedy bolo jasné, že dom je poškodený a nebezpečný. Mesto položilo základy novej bytovky, do ktorej sa mali obyvatelia presťahovať. No to bolo všetko, keďže prišli voľby. Po nich už nebolo potrebné tváriť sa, že sa niečo vo veci koná. Nebezpečný dom ostal naďalej domovom niekoľkých desiatok ľudí.


Treba však spomenúť aj dve pozoruhodné zhody okolností: 1) Prvé reakcie okolostojacich na mieste nešťastia boli: „To je ten dom, kde má stáť ten hotel.“ 2) Účastníci protestného zhromaždenia mali v onen štvrtkový deň podľa pôvodného plánu, ktorý bol verejne známy, v úmysle navštíviť rómske príbytky - a to práve tie, ktoré boli v postihnutej budove. Túto zamýšľanú návštevu sa však rozhodli preložiť na piatok, keď bude na zhromaždení prítomných viac účastníkov.


Návšteva rómskych príbytkov sa napokon predsa len uskutočnila, ale v iných objektoch. Ne rozdiel od minuloročnej novembrovej návštevy týchto domov boli ich obyvatelia očividne odmeranejší a nechceli nás vôbec pustiť dnu. Na vine nebola hanblivosť či neochota, ale strach. Uvítať nás doma, ako sme sa dozvedeli od jedného z detí, mali primátorom zakázané(!).




Čo nám chýba


Pre tých, ktorí stále hovoria iba o „údajnom“ porušovaní ľudských práv na Slovensku a ktorí kritiku slovenských pomerov považujú za poškodzovanie jeho dobrého mena (veď to naše Slovensko sa predsa tak veľmi zasadzuje za demokraciu a dodržiavanie ľudských práv – aj sám pán americký prezident Bush to na Hviezdoslavovom námestí povedali a nás za to pochválili) uvediem z Deklarácie pár úryvkov:


Každý je oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanoví táto Deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, národnosti, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. ... (Článok 2)


Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby národným úsilím aj medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciami a s prostriedkami príslušného štátu mu boli zaručené hospodárske, sociálne a kultúrne práva nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti. (Článok 7)


(1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. (...) (3) Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samotnému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, ak by to bolo treba, inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia. (Článok 23)


A tak ďalej a tak podobne – o tom, že Deklarácia nezaručuje len život, slobodu a bezpečnosť, či ochranu pred mučením, ale aj právo zakladať odborové organizácie, či právo na životnú úroveň zaručujúcu zdravie a blahobyt každej rodiny, o tom sa u nás sotva niekedy hovorí.


Rómovia i nezamestnaní sú častým cieľom ponižovania i fyzických útokov a žijú často v horších podmienkach než ošípané. V očiach rasistu a nejedného ekonóma je to opodstatnené – ošípanú možno zabiť, vyúdiť a predať, ale čo s takým Rómom či nezamestnaným? – ten predsa žiaden zisk netvorí. Nečudo, že pani Cingeľová žiada, aby ľudia na Slovensku mali aspoň také práva, ako svine.


„Zbytočných ľudí“ však pribúda na celom svete. Pocit zbytočnosti, absurdity, nezmyselnosti života nie je len akousi existencialistickou módou, ale reflektovanou skutočnosťou života človeka vydeleného z účasti na ekonomickom, spoločenskom i kultúrnom živote spoločnosti. Neľudské zákony obehu a tvorby kapitálu dávajú týmto ľuďom pocítiť, že sa s nimi v budúcnosti neráta. Kapitalizmus v dnešnej podobe dospel do štádia, keď na to, aby sa produkoval zisk, už netreba rozširovať trhy. Najväčšie zisky sa tvoria pri prakticky virtuálnych finančných operáciách, ktoré sa odohrávajú najmä medzi USA, EU a Japonskom. To, čo by bolo kedysi možné nazvať zásobárňami potenciálnej lacnej pracovnej sily – tj. ekonomicky podvýživené krajiny, sa mení na zásobárne zbytočných ľudí. Z ekonomického hľadiska, ktoré dnes všeobecne prevláda, títo ľudia neprinášajú zisk (nemajú peniaze – nemožno ich z nich ani ťahať = nemôžu si nič kúpiť), neoplatí sa ich živiť („Pomoc Afrike je ekonomický zločin“) a pomôcť im k tomu, aby sa živili sami, to tiež niečo stojí (a okrem toho: „Nebudeme si vychovávať konkurenciu“). Takto sú odsúdení na pomalú smrť. Tam, kde za to nehrozí postih, sa dá ich umieranie najrôznejšími efektívnymi spôsobmi urýchliť: materiálnou podporou vojnových konfliktov („To sa oplatí“), riadenými hladomormi či odopieraním lekárskej starostlivosti ľuďom trpiacim liečiteľnými chorobami („lieky sú príliš drahé“). Alebo priamo vojenským zásahom.


Bezmocní si za všetko môžu sami – mocní nemôžu za nič. To je skrytá logika tohto uvažovania, ktoré dokonale kráča po vyšľapanej ceste šesťtisícročnej tradície ideológií triedneho vedomia. Dnes má podobu trhového ekonomického fundamentalizmu. Tento fundamentalizmus je o to nebezpečnejší, že sa opiera o najmocnejšiu armádu planéty.


Zuzana Cingeľová hovorí, že všetko, čo organizuje, sa vyvíja nepredvídateľne. Jej slová sa potvrdili. Viac, než by si bol ktokoľvek(?) prial. Všetko zlé je však na niečo dobré – skutočnosť, že nehoda sa udiala práve počas protestu urýchlila riešenie vzniknutej situácie, a ďalej, na mieste sa v tej najhrubšej praktickej podobe odhalili mnohé problémy, na ktoré mal protest poukázať: neľudské podmienky života nezamestnaných (nie len nezamestnaných Rómov), diskriminácia, arogancia mocných pri riešení zásadných otázok, zastrašovanie, rasizmus a cenzúra v médiách. Zrútený dom tak odhalil prehnitosť samotnej vládnucej ideológie – a veľmi neočakávaným spôsobom tým naplnil zmysel protestu.




--------------------------------------------------------------------------------



(*) Mimochodom – v Belgicku podľa zákona nie je možné neplatiča vysťahovať z domu medzi 15. októbrom a 1. aprílom. Neplatič nesmie byť za žiadnych okolností odpojený od vody a prívod elektrického prúdu je mu znížený na minimálnu úroveň – nie však vypnutý. Na Slovensku a i v samotnej Moldave nad Bodvou sú prípady, že boli ľudia vyhodení na ulicu resp. odpojení od tepla v zime. Stálo by za to zistiť, koľko ľudí zamrzlo túto zimu na ulici a šplechnúť to do očí vláde a parlamentu. (späť)




Jozef Spáčil je študentom architektúry a členom Združenia sociálnej sebaobrany. Kratšia verzia článku vyšla aj v týždenníku Slovo.





--------------------------------------------------------------------------------



Vaše komentáre:


K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár


Reagovať

stelak  (02.01.2008 06:05:08)     
bojovníci za lucké práva-????????????
najprv zabijú a potom najdú vinníka.Zabijajú bez zábran.po celom svete vyvolávajú strach.
AMERICKA POLITIKA NA SLOVENSKU.
ZABIŤ A BYŤ HRDÍM BOJOVNÍKOM ZA LUCKÉ PRÁVA
ZUZKA CINGEĽOVÁ MÁŠ PRAVDU.
NESMIEME SA TVÁRIŤ,ŽE NÁM JE VŠETKO JEDNO.
ZASTAVME NÁSILNÍKOV.
NEVZDÁVAJME SA.

Reagovať

občan SR  (02.01.2008 06:19:32)     
Ľudské práva, bieda a trosky
SLOVENSKO NIE JE PRÁVNY ŠTÁT.
ŠTÁTNE ORGANY POMÁHAJÚ UTUTLAŤ TRESTNÉ ČINY PÁNOV.
NIE SME ROVNÝ V PRAVACH PRED ŠTÁTNÝM ORGANOM.
MOŽEME BYŤ ZAVRAŽDENÝ. POLICAJTI VEDIA,AKO VŠETKO UTUTLAŤ.
TAK DRŽ PAPULU A BUĎ OTROKOM.
BUDEŠ ŽIŤ O DVA DNI DLHŠIE.
ALE AKO?
POROZMYŠLAJ.
DVA DNI NAVIAC-OPLATÍ SA ?




Reagovať

občan SR  (02.01.2008 06:22:58)     
ROZMYŠLAJ
Takéto čísla ma naozaj nijak zvlášť nezaujímajú.

Generál Colin Powell v odpovedi na otázku, koľko Iračanov zahynulo počas vojny v Perzskom zálive v r. 1991 (bolo ich 200 000)

Reagovať

OBČAN?  (12.01.2008 12:07:59)     
ROZKAZ
PRACOVALA SOM AKO ŽERIAVNIČKA V U.S.Steel
v Košiciac,takto sa vybavuju podania-----Povodna sprava-----
Od: cingelova222 <cingelova222@azet.sk>
Prijata: 24.10.2007 17:55
Pre: generalna <prokuratura@gov.sk>
Predmet: Rozkaz splním zaplatím 500-Sk,


Dnes, to je dňa 24.10.2007 som prevzala dokument od OBVODNÉHO ÚRADU
ODBOR VŠEOBECNEJ VNÚTORNEJ SPRÁVY podpísaný JUDr. Eugen Longauer
vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy pod Č Pr
07951/2007/1347/Ku z dňa 15.10.2007

ROZKAZ

Obvinená : Zuzana Cingeľová nar. 18.07.1953 je vinná, že dňa
19.07.2007 okolo 9.10 hod.v budove Vojenskej obvodnej prokuratúry v
Prešove sa hrubo a vuľgarne vyjadrila na adresu prokurátora obodnej
prokurátúry - mjr.JUDr. Adriana Kandrača a to tak, že ho označila
za skorumpovaného čuráka.

Ďalej sa uvádza v Rozkaze, že som povinná zaplatiť 500-Sk na účet
Mestkého úradu v Prešove ,č.ú. 10022-44260/4900 do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozkazu.

Na záver je napísané

Rozkaz dostane:

- Zuzana Cingeľová

-MsÚ Prešov-po právoplatnosti

-spis

Ja som nikdy nebola zamestnaná u vojska.Dokonca mám také informácie,
že už ani nie je povinná vojenská služba. Ja sa obávam, že žijem
vo vojenskom štáte, keď aj starej žene zasielajú Rozkaz a to OÚ OVVS.
Zuzana Cingeľova



VUC-Prešov- Predstaviteľia štátnej správy

Mesto Prešov-Predstavitelia štátnej správy

Vec:

Odpoveď na ROZKAZ -vydané Obvodným úradom v Prešove ,Odbor
všeobecnej vnútornej správy. pod Č.j. Pr.07951/2007/1347/Ku
vzbavuje :Bc R.Kunrík z dňa 15.10.2007

Vážený páni.

Zaslala som Vám niekoľko dokumentov o tej skuťočnosti. že som
skúsila všetko za to,aby som zastavila násile spáchané na občanou
Slovenskej republiky. Ja som občanom Slovenskej republiky bez
kompetencie riešiť danú situáciu. Som presvečená o tom, že nie ja
som zodpovedná za smrť občanov,ani za vedomé oblížovanie na
zdraví. Ja som iba splniľa moju zákonom danú povinnosť. Je pravdou,
že som na vojenskej prokuratúre v Prešove dňa 19.07.2007 okolo
9.10hod. hovorola veci, ktoré boli vyprovokované práve organom
činným v trestnom konaní. Je možné,že ak by sa neignorovalo
všetko, čo som oznámovala,ľudia teraz už mrtví, by mohli byť
medzi namí. Vyčítam sebe iba to, že som nebola ešte vulgarnejšia.
Možné je, že by ma začali počúvať. Možno aj Vy. Bez toho,aby ste
mi dali priestor,ste mi zaslali ROZKAZ, v tom znení,že som vinná. Tak
nech. Ale som presvedčená o tej skutočnosti, že som skúsila
všetko,aby sa nepodpálilo obydlie v Kysuckom Novom Meste a aby ľudia
neboli spálení za živá.

Dúfam že mesto Prešov tých 500.Sk čo som zaplatila dňa
28.10.2007,chneď ako som si peniaze zohnala od kamarátov z Čiech
použije na podporenie základných ľudckých práv občanou Slovenskej
republiky.

Dňa 30.10.2007 V MOldave nad Bodvou

Cingeľová Zuzana

Reagovať

žigova petra  (23.01.2008 08:08:39)     
V násilnostiach sa pokračuje do dne-V vedomím štatných organou


Žigová Perla Moldava nad Bodvou bytom Moldava nad Bodvou ČSA 5


Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach

Úrad justičnej a kriminálnej polície

Odbor justičnej polície



ČVS:ORP-2452/1-OJP-KE-2007 21.01.2008



SŤAŽNOSŤ proti uznesenie ČVS:ORP-2452/1-OJP-KE-2007


Dneska ,t.j. 21.01.2008 som prevzala UZNESENIE pod ČVS:ORP-2452/1OJP-KE-2007 z dňa 08.11.2007 o tom, že policajt odstránenie maternice a časť hrubého čreva len za to, že som podpísala dokument p. Cingeľovej a p. ŠVABOVI nepovažuj za trestný čin a nie je dôvod na začatie trestného konania.

Teraz som sa dozvedela aj to hysterectómia( odstránenie maternice) a vykonané resekciu 20-25 cm z hrubého čreva počas narkózy len za to, že som sa nebála ako svedok podpísať dokument dňa 12.1.2006 .Dňa 29.12.2007 tieto úkony boli vykonané v nemocnici Košice Šaca 1.súkromná nemocnica.

Podpísala som dokument ako svedok dokument tohto znenia.


Bol som svedkom udalosti nasvedčujúce tomu, že došlo ku korupcii a to za účelom ututlania trestných činov spáchaných voči Cingeľovej v U.S.Steel v Košiciach. Tejto udalosti sme sa zúčastnili spolu s Ing. Bartolomejom Dorovom Inšpektor inšpektorátu prace Košice a obaja sme ochotný o tejto skutočnosti podať svedecké výpovede. Jedná sa o korupciu prokuratúry a sudcov. Žiadam o utajenie môjho mena


O tomto zázname budem informovať Cingeľovú.

Jedná sa o korupciu prokuratúry a sudcov. V Košiciach dňa 11.1.2006.

Na potvrdenie tohto záznamu ako svedok podpísaný Ing. Bartolomej Dorov

Július Švab ,nar.23.04.1955, bytom Čečejovce ul. Dúhova č. 36 Dal toto vyhlásenie .


Ja som svojim podpisom potvrdila, že som bola ako svedok prítomna ako p. Cingeľová preberá originál tohto vyhlásenia od p. Švaba dňa 12. 01..2006 v Moldave nad Bodvou.

Dňa 12. 01.2006 zomrel násilnou smrťou p. Július Švab v spoločnosti U.S.Steel.

Mne dňa 29.12.2006 v nemocnici Košice -Šaca 1.súkromna nemocnica predložili pred narkózou fotokópiu

tohto v dokumentu. Ja som potvrdila pravdivosť toho, že som ja bola prítomna pri odovzdaní tohto dokumentu .

Počas narkózy mi vybrali maternicu a zarezali do hrubého čreva.

Bolo to oznámené v prítomnosti svedka. Tak po operácii dňa 29.12.2006,ako aj dňa 30.07.2007,ked som sa mala dať opätovne operovať.


Vyšetrovateľ sa nezaoberal podaným trestným oznámením tak, ako som to ja podala.

Ignoroval skutočnosti ,nevypočul svedkov, ktorí môžu potvrdiť pravdivosť mojich tvrdení svedkovia: Cingeľovú Zuzanu, Horvátha Mareka Moju matku ako aj pán Pípa.

Nepreveril údaje oznámené v trestnom oznámení .Na základe tvrdení lekárov, ktoré tvrdenia sú polopravdy a nepravdy ,ku ktorým vyjadreniam som ja nemala možnosť sa vyjadriť a vyvrátiť tieto tvrdenia, odmietol vo veci trestného oznámenia z dňa 30. 7.2007 dňa 08.11.2007 konať.

Trvám na mojom trestnom oznámení v plnom znení ,tak ako som to podávala opakovane a do dnešného dňa sa ututláva.


Na základe hore uvedených skutočnosti trvám na začatí trestného stíhania.



Žigová Perla


Reagovať

žigova petra  (23.01.2008 08:13:35)     
S vedomím štatných organov-v násilnosťich sa pokračuje do dnes-Kto zástavý ?
S vedomím štatných organov-v násilnosťich sa pokračuje do dnes-Kto zástavý ?

Žigová Perla Moldava nad Bodvou bytom Moldava nad Bodvou ČSA 5


Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach

Úrad justičnej a kriminálnej polície

Odbor justičnej polície



ČVS:ORP-2452/1-OJP-KE-2007 21.01.2008



SŤAŽNOSŤ proti uznesenie ČVS:ORP-2452/1-OJP-KE-2007


Dneska ,t.j. 21.01.2008 som prevzala UZNESENIE pod ČVS:ORP-2452/1OJP-KE-2007 z dňa 08.11.2007 o tom, že policajt odstránenie maternice a časť hrubého čreva len za to, že som podpísala dokument p. Cingeľovej a p. ŠVABOVI nepovažuj za trestný čin a nie je dôvod na začatie trestného konania.

Teraz som sa dozvedela aj to hysterectómia( odstránenie maternice) a vykonané resekciu 20-25 cm z hrubého čreva počas narkózy len za to, že som sa nebála ako svedok podpísať dokument dňa 12.1.2006 .Dňa 29.12.2007 tieto úkony boli vykonané v nemocnici Košice Šaca 1.súkromná nemocnica.

Podpísala som dokument ako svedok dokument tohto znenia.


Bol som svedkom udalosti nasvedčujúce tomu, že došlo ku korupcii a to za účelom ututlania trestných činov spáchaných voči Cingeľovej v U.S.Steel v Košiciach. Tejto udalosti sme sa zúčastnili spolu s Ing. Bartolomejom Dorovom Inšpektor inšpektorátu prace Košice a obaja sme ochotný o tejto skutočnosti podať svedecké výpovede. Jedná sa o korupciu prokuratúry a sudcov. Žiadam o utajenie môjho mena


O tomto zázname budem informovať Cingeľovú.

Jedná sa o korupciu prokuratúry a sudcov. V Košiciach dňa 11.1.2006.

Na potvrdenie tohto záznamu ako svedok podpísaný Ing. Bartolomej Dorov

Július Švab ,nar.23.04.1955, bytom Čečejovce ul. Dúhova č. 36 Dal toto vyhlásenie .


Ja som svojim podpisom potvrdila, že som bola ako svedok prítomna ako p. Cingeľová preberá originál tohto vyhlásenia od p. Švaba dňa 12. 01..2006 v Moldave nad Bodvou.

Dňa 12. 01.2006 zomrel násilnou smrťou p. Július Švab v spoločnosti U.S.Steel.

Mne dňa 29.12.2006 v nemocnici Košice -Šaca 1.súkromna nemocnica predložili pred narkózou fotokópiu

tohto v dokumentu. Ja som potvrdila pravdivosť toho, že som ja bola prítomna pri odovzdaní tohto dokumentu .

Počas narkózy mi vybrali maternicu a zarezali do hrubého čreva.

Bolo to oznámené v prítomnosti svedka. Tak po operácii dňa 29.12.2006,ako aj dňa 30.07.2007,ked som sa mala dať opätovne operovať.


Vyšetrovateľ sa nezaoberal podaným trestným oznámením tak, ako som to ja podala.

Ignoroval skutočnosti ,nevypočul svedkov, ktorí môžu potvrdiť pravdivosť mojich tvrdení svedkovia: Cingeľovú Zuzanu, Horvátha Mareka Moju matku ako aj pán Pípa.

Nepreveril údaje oznámené v trestnom oznámení .Na základe tvrdení lekárov, ktoré tvrdenia sú polopravdy a nepravdy ,ku ktorým vyjadreniam som ja nemala možnosť sa vyjadriť a vyvrátiť tieto tvrdenia, odmietol vo veci trestného oznámenia z dňa 30. 7.2007 dňa 08.11.2007 konať.

Trvám na mojom trestnom oznámení v plnom znení ,tak ako som to podávala opakovane a do dnešného dňa sa ututláva.


Na základe hore uvedených skutočnosti trvám na začatí trestného stíhania.



Žigová Perla


Reagovať

Zuzana Cingeľová  (18.02.2008 09:00:09)     
Spravodlivosť po slovensky
Cingeľová Zuzana Tehelná 9 045 01 Moldava nad Bodvou 1/6


Okresný súd Košice II 29C/143/04
JUDr. Janka Mičkova


Na Vašu Urgenciu k právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod č.k. 29C/143/04
Je moja odpoveď nasledovná:

Trvám na mojich výpovediach, tak ako som vypovedala pred súdom Slovenskej republiky.
Takisto trvám na Odvolaní podané voči Rozsudku z dňa 25.6.2006 v plnom znení.

Lekári, ktorý bez toho, aby som ich ja zbavila mlčanlivosti o mojom údajnom zdravotnom stave, sa dlhodobo vyjadrovali a tejto môj súhlas nepotrebovali. Jedine ja som mala odňaté právo sa niečo dozvedieť ,o mojom údajnom zdravotnom stave ,čo sa prispôsobovalo k potrebám žalovaného dlhodobo.
Na základe listinných dôkazov, ako aj na základe svedeckých výpovedí svedkov pred súdom SR, sa domnievam, že tak konali opakovane.
K môjmu údajnému zdravotnému stavu sa vyjadrovali bez vyšetrenia mojej osoby.

Na základe výpovede svedkov pred súdom, na základe listinných dôkazov založené v spise v danej právnej veci sa domnievam že je preukázané, že o mojom zdravotnom stave lekári konzultovali výlučne so žalovaným .
Bez môjho súhlasu a bez mojej vedomosti.
Moju zdravotnú ambulantnú kartotéku zdravotné zariadenie odmietlo vydať dňa 10.6.2004
.Domnievam sa že dôkaz o tejto skutočnosti je listinným dôkazom preukázané a je súčasťou spisu. Do dnešného dňa moju osobnú ambulantnú kartotéku vlastní Nemocnica Košice Šaca. Táto dokumentácia nie je u ošetrujúcej lekárky v Moldave nad Bodvou, menom MUDr. Erika CSACHOVÁ. Tým nie je vylúčené, že o môj údajný zdravotný stav od r.2001 do dnešného dňa je vykonštruované a nezodpovedá skutočnému zdravotnému stavu do doby zadržania daného dokumentu.
Domnievam sa, že
diagnóza o mojom údajnom zdravotnom stave, bola objednaná žalovaným v nemocnici Košice Šaca 1 súkromná nemocnica a.s. a moja zdravotná dokumentácia o mojom údajnom zdravotnom stave prispôsobená k objednanej diagnóze.

Žiadam súd Slovenskej republiky, aby tento právny stav neignoroval.
Trvám na tom, že ja som mala odňatú možnosť žalovaným preukázať môj objektívny zdravotný stav, čo žalovaný potvrdil svojimi vyjadreniami tak listinnými ako aj svedeckými výpoveďami svedkov pred súdom.

Odmietam ,aby sa o mojom údajnom zdravotnom stave, vyjadrovali opätovne lekári z nemocnice Košice Šaca.


2/6

Po využití všetkých možnosti , ktoré možnosti sú dané na území Slovenskej republiky, a to konkrétne:
1.
Podala som trestné oznámenia organom činným v trestnom konaní Slovenskej republiky
2
.Žiadala som pomoc od Generálnej prokuratúry,
3.
Žiadala som pomoc od sekcie ľudských práv Slovenskej republiky,
4.
Žiadala som pomoc od Národného inšpektorátu práce Slovenskej republiky

o zastavenie násilnosti vyvíjané voči mojej osobe.

Tieto moje žiadosti o POMOC pri pretrvávaní dlhodobého mučenia žalovaným nikto nezastavil z hore uvedených štátnych organov .

Navyše som bola za tieto žiadosti o poskytnutie pomoci trestaná žalovaným.
Dokumenty o pravdivosti mojich tvrdení sú súčasťou spisu. Po využití všetkých zákonom daných možnosti k náprave nedošlo, ba naopak násilnosti sa stupňovali a naďalej som bola držaná v strachu, že žalovaný môže ma aj zavraždiť. Na zastavenie nápravy tohto právneho stavu som využila moju poslednú možnosť na ochranu a to:

Protest“ HLADOVKA“, od dňa 2.6.2004.Domnievala som sa , že ako občan a zamestnanec Slovenskej republiky, ako poslednú možnosť som mala právo využiť zákonom danú možnosť, postaviť sa na odpor za účelom zastaviť násilnosti

Žalovaný neodstránil porušovanie zákonom daných práv zamestnancov, na ktoré som dlhodobo upozorňovala žalovaného aj štátne organy Slovenskej republiky ,ale odstránili mňa a domnievam sa ,že aj svedkov a listinné dôkazy.

Listiny sú súčasťou spisu, ktoré listiny potvrdzujú moje podozrenia.

Trvám na tom, aby súd sa zaoberal s tým, či som mala právo počas môjho osobného voľna po využití všetkých zákonom daných možnosti o zastavenia násilia protestovať proti porušovaniu zákonom daných práv zamestnancov zamestnávateľom. Ako aj o tom, či žalovaný mal právo podľa zákona Slovenskej republiky dňa 5.6.2004 mňa nepustiť na pracovisko fyzicky a evidovať absencie. Navyše z výpovede svedkov, ktorí vypovedali vo veci samej pred súdom Slovenskej republiky je jasné, že ešte dňa 4. 6. 2004 žalovaný dal zablokovať vstupnú kartu žalobkyni. Tieto skutočnosti boli preukázané pred súdom Slovenskej republiky počas súdnych pojednávaní.

Trvám na tom, aby súd sa zaoberal s tým, či bolo konanie žalovaného v súlade zo zákony Slovenskej republiky.


3/6
Súd pozná zákon.

V prípade ak súd Slovenskej republiky trvá na svojom právnom názore, že slovenský robotník musí vykonávať prácu v nevytvorených podmienkach, ktoré podmienky sú zákonom dané a po využití všetkých zákonom daných možnosti sa nepodarí tento právny stav napraviť zákonnou formou ,nemá právo proti týmto praktikám sa postavy na odpor, ak súd Slovenskej republiky trvá na tom, že na Slovensku platia zákony, ktoré zákony zakazujú občanovi Slovenskej republiky sa postaviť na odpor a
občan Slovenskej republiky môže byť prenasledovaný, môže sa mu vyhrážať dokonaním nepodareného pokusu o vraždu a musí potichučky počkať, kým ho nezavraždia, ak takéto jednanie je v súlade zo Slovenskými zákonmi , tak nech sudca Slovenskej republiky takýto Rozsudok vynesie v mene Slovenskej republiky.

Sud Slovenskej republiky potvrdil , že som stratila právo vlastniť dokument o okamžitom skončení pracovného pomeru o zápočtu rokov a o charakteristike o mojej osobe.

Neviem nijakým spôsobom vysvetliť, prečo som stratila právo vlastniť dokument o okamžitom skončení pracovného pomeru o zápočtu rokov a o charakteristike o mojej osobe, ktoré dokumenty mi U.S.Steel odmietol vydať, a odôvodňoval tým, že ja som odmietla previať, tak na tieto dokumenty som stratila právo vlastniť.




Opakovane potvrdzujem moju viac krát opakovanú výpoveď, tak písomnú ako aj ústnu pred súdom Slovenskej republiky. Odvolávam sa na listinné dôkazy, ktoré by mali byť súčasťou spisu.
Bola som násilne prevezená zo vstupnej brány 2B stupni areál, pred ordináciu pohotovostnej služby v nemocnici 1.súkromnej nemocnice Košice -Šaca a po tejto dopredu naplánovanej akcii som nebola žiadnym lekárom vyšetrená a nevedela som iba toľko, že spoločnosť U.S.Steel potrebuje, aby lekári potvrdili aj úradnou formou diagnózu o mojom zdravotnom stave, ktorú diagnózu objednal žalovaný od 1.súkromnej nemocnice Košice -Šaca

Napriek tejto skutočnosti, viem preukázať s výpoveďami očitých svedkov, tú skutočnosť
že vyšetrovaná som nebola žiadaným lekárom 1.súkromnej nemocnice Košice –Šaca, po tej skutočnosti, že som odmietla názor lekára, že slovenský robotník je psychický narušený v prípade, ak chce prejsť cez bránu spoločnosti U.S.Steel po tom, čo poukazoval na porušovanie zákonom daných predpisov v tejto spoločnosti.
Vyšetrenie, ktoré vyšetrenie som absolvovala pre moje potreby o tom, či náhodou nemám znížený tlak následkom neprijímania stravy necelých tri dni, som absolvovala nie ako

preventívnu prehliadku, ale ako pre moju potrebu, čo aj bolo vyplatené z môjho osobného účtu zo zdravotnej poisťovne. Tento účet obsahuje aj vyplatené úkony, ktoré som ja neabsolvovala. MUDr Ján Tóth námestník 1. súkromnej nemocnice Košice –Šaca ma nevyšetroval takisto nikdy , napriek tejto skutočnosti konzultoval o mojom zdravotnom stave ako aj predložil žalovanému listinné dôkazy, ktorý listinné dôkazy žalovaný poskytol inšpektorátu práce Košice a polícii Slovenskej republiky opakovane.. Tieto listinné dôkazy boli predložené súdu Slovenskej republiky opakovane. Dňa 29. 11.2003 ma chcel neznámi páchate zavraždiť počas výkonu svojej práce.
4/6
Po tom, čo som podala trestné oznámenie na polícii Slovenskej republiky, som bola opätovne podrobovaná tak fyzickým ,ako aj psychickým útrapám počas výkonu mojej práce v spoločnosti U.S.Steel. V spolupráci zamestnávateľ , inšpektorát práce Košice a 1.súkromná nemocnica tento právny stav do dnešného dňa sa pokúšajú ututlať.

Tento právny stav do dnešného dňa je štátnymi organmi hodnotený tak ,že je v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky.
.
Na základe Rozsudku súdu Slovenskej republiky, spoločnosť U.S.Steel mál právo rozviazať pracovný pomer za hrubé porušenie pracovnej disciplíny z toho dôvodu, že ma nepustil fyzicky cez bránu spoločnosti . Žalovaný preukázal súdu SR skutočnosť, že vedel o tejto skutočnosti, že do spoločnosti ma fyzicky nepustí už dňa 4.6.2004,že vedel kde sa zdržujem a mňa o svojom rozhodnutí z dňa 4.6.2004 nepustiť ma do spoločnosti dňa 5.6.2004 neinformoval. Neoznámil mi, že v prípade ak sa rozhodnem prejsť cez vstupnú bránu do spoločnosti U.S.Steel dňa 5.6.2004, bude vyžadovať niečo, čím podmieňuje možnosť prejsť cez vstupnú bránu do spoločnosti U.S.Steel .Dňa 5. 6. 2004 ma do spoločnosti U.S.Steel fyzicky nepustil a moju neprítomnosť v spoločnosti U.S.Steel evidoval ako závažné porušovanie pracovného poriadku.

O tom, že som bola vedomá následkov takéhoto konania, preukazoval dokumentom podpísaným z dňa 08. 01. 2004, keď som fyzicky nebola v spoločnosti U.S.Steel
To znamená, že som tento dokument dňa 08.01.2004 nemohla podpísať. Navyše ma spoločnosť trestal za tu skutočnosť, že som prezradila utajené skutočnosti spoločnosti U.S.Steel polícii Slovenskej republiky, tým že so vyniesla zo spoločnosti prezenčné listiny, o školeniach, ktoré školenia sa neuskutočnili a som bola povinná podpísať prezenčne listiny o tom že som bola prítomna na školení bez školenia. Dňa 5.5.2004 ma potrestal a to tak, že mi odobral financie , na ktoré som mala právo zo zákona. U týchto skutočnostiach som takisto podala trestné oznámenie a štátnym orgánom je hodnotené tak, že takéto jednanie je v súlade zo zákonmi Slovenskej republiky.

Dňa 11. 01. 2006 bolo podané trestné oznámenie o tej skutočnosti, že je podozrenie z korupčného správania sa v tejto právnej veci. Dňa 12. 01. 2006 p. Švab Július pred svedkami odovzdal dokument o tej skutočnosti, že je ochotný svedčiť v tejto právnej veci. P. Švab Július zomrel násilnou smrťou dňa 12. 01. 2006 za podivných okolnosti. Svedkyňa, ktorá podpísala ako svedok , že je prítomná ako odovzdáva daný dokument nebohý p. Švab Július žalobkyni, mala odstránené dňa 29. 12. 2006 maternicu a 20-25 cm čreva v nemocnici 1 súkromná nemocnica Košice Šaca po tom, ako jej bol predložený dokument z dňa 12. 01. 2006 čo podpísala ako svedok tejto skutočnosti,


Svedkovia , ktorých označím aby boli vypočutý týmto súdom sa stanú občanmi Slovenskej republiky , ktorý nie sú nijakým spôsobom chránení v tejto právnej veci. Domnievam sa, že svedkovia pred tou skutočnosťou , že budú vypovedať, budú ovplyvňovaný násilnosťami alebo zomrú násilnou smrťou pred tým, ako by mohli vypovedať v tejto právnej veci.


Na základe hore uvedených skutočnosti navrhujem súdu, po zvážení tej skutočnosti, že nemám inú možnosť, iba označiť ďalších svedkov súdu , aby som mohla dokázať nekalé dopredu pripravené konanie žalovaného označím svedkov . Bezpečnosť označených svedkov

5/6
ja nemôžem zabezpečiť, tým všetko zodpovednosť za bezpečnosť označených svedkov bude právne zodpovedný súd Slovenskej republiky.
Dňa 12.02.2008 v Moldave nad Bodvouz
Cingeľová Zuzana


Reagovať

 (20.12.2016 11:17:51)     

It's a mammoth playground built of mountains, hills, lakes, rivers, valleys, woodlands,and beaches. dcgkceeedcgdeaab

Reagovať

 (21.12.2016 00:16:55)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">cialis online pharmacy</a>

Reagovať

 (21.12.2016 00:17:11)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]cialis online pharmacy[/url]

Reagovať

 (21.12.2016 00:17:25)     

Hello! cialis online pharmacy http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (21.12.2016 00:17:39)     

Hello!

Reagovať

 (22.12.2016 06:20:17)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">cialis online pharmacy</a>

Reagovať

 (22.12.2016 06:20:43)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]cialis online pharmacy[/url]

Reagovať

 (22.12.2016 06:21:10)     

Hello! cialis online pharmacy http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (22.12.2016 06:21:31)     

Hello!

Reagovať

 (23.12.2016 12:44:43)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">online pharmacy cialis</a>

Reagovať

 (23.12.2016 12:45:42)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]online pharmacy cialis[/url]

Reagovať

 (23.12.2016 12:46:29)     

Hello! online pharmacy cialis http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (23.12.2016 18:49:08)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">cialis online pharmacy</a>

Reagovať

 (23.12.2016 18:49:31)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]cialis online pharmacy[/url]

Reagovať

 (24.12.2016 00:53:52)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">online pharmacy cialis</a>

Reagovať

 (24.12.2016 00:55:34)     

Hello! online pharmacy cialis http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (24.12.2016 00:56:08)     

Hello!

Reagovať

 (25.12.2016 07:06:54)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">online pharmacy cialis</a>

Reagovať

 (25.12.2016 07:07:22)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]online pharmacy cialis[/url]

Reagovať

 (25.12.2016 07:07:46)     

Hello! online pharmacy cialis http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (25.12.2016 07:08:05)     

Hello!

Reagovať

 (26.12.2016 13:11:45)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">cialis online pharmacy</a>

Reagovať

 (26.12.2016 13:12:44)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]cialis online pharmacy[/url]

Reagovať

 (26.12.2016 13:13:04)     

Hello! cialis online pharmacy http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (26.12.2016 13:13:24)     

Hello!

Reagovať

 (27.12.2016 19:10:14)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">cialis online pharmacy</a>

Reagovať

 (27.12.2016 19:10:34)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]cialis online pharmacy[/url]

Reagovať

 (27.12.2016 19:11:29)     

Hello! cialis online pharmacy http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (27.12.2016 19:11:40)     

Hello!

Reagovať

 (29.12.2016 01:16:47)     

Hello!<a href="http://www.cia9online.com/#1.html">online pharmacy cialis</a>

Reagovať

 (29.12.2016 01:17:12)     

Hello! [url=http://www.cia9online.com/#2.html]online pharmacy cialis[/url]

Reagovať

 (29.12.2016 01:17:33)     

Hello! online pharmacy cialis http://www.cia9online.com/#4.html

Reagovať

 (29.12.2016 01:17:47)     

Hello!

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.