hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Milujem vás, pani knihovníčka

Kurt Vonnegut

Videl som, tak ako pravdepodobne väčšina z vás, Fahrenheit 9/11 Michaela Moora. Jeho názov je paródiou názvu veľkého sci-fi románu Raya Bradburyho, Fahrenheit 451. Táto teplota, 451° Fahrenheita, je mimochodom bodom, pri ktorom vzbĺkne papier, z ktorého sa knihy skladajú. Hrdinom Bradburyho románu je obecný zamestnanec, ktorého prácou je páliť knihy.

(20. 08. 2004)



Linka na dnes



Rifondazione comunista

Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.



Bľakot a bes

(Nenáhodná ponáška na Faulknera)


Gabriela Rothmayerová

vydané 16. 03. 2005 • prečítané 9094x
formát na tlač



Premýšľam občas, akú šancu by dnes mal povedzme Pablo Picasso – obstáli by jeho obrazy v rebríčkoch sledovanosti? Sotva. A akú šancu by mal v rebríčkoch sledovanosti (keby ich bol niekto robil) vo svojom tvorivom čase? Obávam sa, že pomer by bol približne rovnaký. Pestré púťové obrázky, ,,čierne kroniky, ,,ružové romány“ a diskotékové odrhovačky budú mať asi vždy najviac záujemcov. Tak bolo za Picassa, a tak je aj dnes a bude po veky vekov. Otvorené komunikačné diaľnice, kde sa na desiatkach kanálov preháňajú ako vajce vajcu podobné bla-bla-bla formáty, majú svoje armády divákov a poslucháčov.


Má to však zároveň znamenať, že už nám netreba – pars pro toto - Picassa?

Majte si ho, ale nechcite, aby sme sa vám na vaše fajnovosti skladali - počujem v duchu tých, ktorí vo svätom zápale tvrdia, že verejnoprávne médiá, zakladajúce si na umení, sú dinosaure, hodné vyhynutia. Akéže umenie, pre koho, keď neláme krivky sledovanosti?! Nemôžeme predsa urobiť ľudí šťastnými proti ich vôli...(!)

Žánre rozhlasovej tvorby, ktoré vyžadujú sústredené vnímanie, nielen prísluchové počúvanie – rozhlasová hra, rozhlasová rozprávka, rozhlasová poviedka, rozhlasový fíčer, rozhlasové pásmo, kvalifikovaná recenzia, opera či koncert – budú vždy v menšine. Veď v akejkoľvek spoločenskej komunite je menšia skupina tých, ktorí si denne brúsia vkus štúdiom, či prostým zušľachťovaním vlastného prežívania. Nikomu to nie je podozrivé – takí sme. No ak by nebolo práve tých niekoľkých jedincov, nepodliehajúcich stádu, nikdy by sme nemali žiadneho Picassa. A bez neho skončíme všetci najprv v košiari, a potom, bečiac rovnakú nenáročnú pesničku a ani netušiac, čo sa s nami robí, na bitúnku.

Na to sú nám verejnoprávne médiá – aby nepodľahli slaboduchému vkusu a nepodliezali poslucháčom, (divákom). Civilizovaná spoločnosť vie, prečo oceňuje fajnšmekra, ktorý odhalí krásu Picassových Avignonských slečien, hoci nemajú ideálne miery...

P.s. : Slovenský rozhlas so svojou umeleckou tvorbou je tak potichu už dlho tŕňom v oku diskdžokejom, ktorí sú dnes zhodou okolností tancmajstrami, rozdávajúcimi tanečné poriadky. A už nie potichu, ale veľmi nahlas sa diskdžokeji pýtajú, prečo sa Slovenský rozhlas nechce poučiť zo Slovenskej televízie? Že v STV niet pôvodnej slovenskej tvorby? No a čo? Komu slovenské umenie chýba? Hlavné je, že sa dobre bavíme. A televízia láme rekordy a v každom ohľade sa dá porovnať s ktoroukoľvek komerčnou televíziou. Že sme ju vlastne tak potichu sprivatizovali? To svedčí iba o šikovnosti manažmentu - Bože, a koľkokrát a koľkí sa o to pokúšali netušiac, že netreba vec lámať cez koleno zákonom v parlamente, stačí zmeniť obsah, a je to! (Ktovie, dokedy Slovenskému rozhlasu vydrží dych v tomto nerovnom boji. No ak sa tak stane, malo by aspoň kultivované ucho začuť v radostnom bľačaní tichý žalostný vzdych roky pilne budovanej slovesnej i hudobnej dramaturgie, ktorá urobila Slovensku také dobré meno, že v Európskej vysielacej únii si ho nikto nepomýli napríklad so Slovinskom...)



Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka. Je bývalou šéfredaktorkou Rádia Devín. Článok bol napísaný pre časopis Slovenského syndikátu novinárov Fórum.







Vaše komentáre:

Viliam Búr  (17.03.2005 09:40:46)     
Picasso
Súhlasím s tým, že v dnešných médiách by Picasso veľkú šancu nemal. Nerozumiem však, odkiaľ beriete istotu, že by ju mal vo verejnoprávnych. Nebolo by naopak jeho dielo odbornou kritikou odsúdené ako moderný brak?

Reagovať

  
Peter Gürtler  (18.03.2005 13:30:19)     
Re: Picasso
Vo verejnopravnych mediach (ak takymi naozaj su) sancu mat musi (z primarnej povahy takehoto komunikacneho kanalu), kedze za posledne desatrocia sa v kulturnej Europe do praxe ujal velmi dobry uzus: verejnopravne masovokomunikacne medium (alebo medium verejnej sluzby) ma za prvoradu ulohu co najvacsi pocet ludi vychovavat, vzdelavat, kultivovat, co je vacsinou v podstatnom rozpore so snahou dosahovat zisky ci popredne priecky sledovanosti.

Reagovať

     
Viliam Búr  (21.03.2005 11:07:57)     
Re: Re: Picasso
Vychádzal som z predstavy, že by verejnoprávne médiá existovali v čase, keď bol Picasso novým autorom. Inými slovami, keď bol ešte začínajúcim neuznávaným autorom.

Verejnoprávne médium môže mať za úlohu vychovávať, vzdelávať a kultivovať, ale moja výhrada sa týkala toho, či by práve takéhoto Picassa považovali za súčasť "výchovy, vzdelávania a kultivácie", alebo naopak za brak, ktorý je s výchovou atď skôr v rozpore, a preto by malo byť poslaním verejnoprávnej televízie takéto veci nevysielať.

Dnes nevieme odhadnúť (myslím si), aké veci budú o sto-dvesto rokov považované za najvýznamnejšie kultúrne činy našej doby. Možno je to niečo, čím dnes pohŕdame - a teraz nemyslím len, čím pohŕda biznis, ale čím pohŕdajú literárni kritici a iní ľudia v tejto oblasti sa hlasno vyjadrujúci. Možno by teda takéto veci verejnoprávna televízia odmietla práve s argumentom, že nemajú nič spoločné s výchovou a vzdelávaním, a teda by nemali zaberať miesto vo verejnoprávnom éteri.

Reagovať

        
Peter Gürtler  (21.03.2005 14:34:58)     
Re: Re: Re: Picasso
Ano, taketo riziko je i podla mna permanentne, i ked o kom budu vysielane napr. dokumenty vo verejnopravnych mediach (VPM), nerozhoduju umelecki kritici, ale v podstate rady, gen. riaditelia, riaditelia jednot. okruhov a veduci jednotlivych vysielani.

Avsak uz i v nasej kratkej novodobej slovenskej historii VPM (najma v pripade STV) sme boli svedkami daleko horsieho porusovania snahy o objektivnost...
Takze, nielen v nasich podmienkach, asi najvacsie riziko pre VPM hrozi zo strany toho, kto ma v state moc.

Ale, trocha cynicky no asi realne povedane, to je uz problem obcanov, co si so sebou nechaju robit, resp. co im vadi, a co nie.

A kedze VPM dostava peniaze na fungovanie nielen zo statneho rozpoctu, ale i priamo od obcanov a jeho gen. riaditel je schvalovany NR SR, obcan ma daleko efektivnejsie pravo (pardon, mal by mat !) zasahovat do celkovej koncepcie vysielania, ako v sukromnom mediu.
Iste, na oplatku mozno povedat napr.: kedze ma Super star vo vysielani taky ohromny uspech, je uplne v poriadku, ze sa to vo VPM vysiela.
Avsak problem je v tom, ze co sa ludom paci (ma pacit) vacsinou neurcuju oni (divaci, posluchaci), ale niekto uplne iny... No a teraz nam uz iba ostava vybrat si, ci ten niekto iny bude "neviditelna" ruka globalizovaneho trhu, cirkevna autorita, alebo niekto, kto bude mat s clovekom a so svetom troska uslachtilejsie ciele.

Reagovať

Michal Polák  (21.03.2005 16:12:19)     
Viliamovi Búrovi
Myslím, že ten komentár je mierne od veci, aspoň pokiaľ sa týka hlavnej témy článku. Picasso je tam ako príklad nie totálneho novátorstva, ktorému nerozumie nikto vrátane kritiky, ale ako umenia, ktoré bolo rozpoznané ako hodnotné, napriek tomu, že nebolo v masovej obľube. Medzi masy sa chápanie Picassovho umenia šírilo oveľa pomalšie. VPM by pri takom niečom mali hrať nezastupiteľnú úlohu, a nie orientovať sa podľa píplmetrov, ktoré odrážajú iba existujúci vkus, ale nikdy ho nedokážu meniť.

K tomu, ako to poňal Viliam, len jedna poznámka. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa skutočne uznania za života nedočkali, povedzme takého van Gogha, tak treba iste uznať, že skutočne na sto percent nedokáže také niečo odhadnúť nikto. ALE. To neznamená, že verejná podpora nedokáže poskytovať oporu oveľa väčšmi, ako nejaký súkromný sektor, ak je správne inštitucionálne nastavená. V Británii existuje popri verejnoprávnej BBC, ktorej úlohou je "vychovávať, informovať a zabávať" (v tomto poradí) aj verejnoprávny Channel 4, ktorého poslaním je orientovať sa na menšinové a experimentálne záležitosti - teda práve na to, z čoho môžu (aj keď nemusia) byť budúci van Goghovia (v tomto prípade televízni). Vždy je subjektívnym hodnotením, nakoľko sa mu to darí, ale ako správne podotkol Peter Gűrtler, je už na občanoch, aby si také niečo ustrážili. Ale odnož C4, Channel 4 Films, má okrem iného na svedomí filmy ako Plytký hrob (Shallow Grave) alebo Trainspotting, takže to myslím nebude také zlé.

Reagovať

P.Fabian  (21.03.2005 21:52:29)     

Ono to celé nebolo o Pablovi Picassovi, dokonca to nebolo ani o nejakom novodobom "Picassovi" a o objaviteľnosti jeho génia verejnoprávnym médiom ako sa nazdáva p. Búr, ale o trendoch. O trendoch mojsejovštín na ceste do pekla alebo o trendoch, ktoré sa ešte stále (takmer donkichotsky) pokúša presadzovať napr. SRo. Lebo to, že z B. Mojseja Picasso ani Eric Clapton nebude ani keď do veci investuje všetky svoje milióny sa dá so stopercentnou istotou bez veľkej námahy rozpoznať už teraz. Na takýto objav nemusíme čakať storočie a dúfať v objaviteľskú schopnosť budúcich generácií.
Tak som to pochopil ja.

Reagovať

G.R.  (22.03.2005 22:05:27)     
tesim sa!
Je vecer, ale ja mam radost ako ked zasvieti ranne (hoci aj zimne) slnko. Pan Fabian - presne! Dakujem - presne o tom to je! Ale dakujem aj za debatu vsetkym zucastnenym.

Reagovať

Maja  (05.04.2005 13:27:38)     
Konecne niekto
Casto mam pocit, ze inteligentni ludia TV nesleduju, inak by sa uz nieco muselo stat a nic sa nedeje. Ale ak nechame, aby bol narod takto ohlupovany, bude to aj nasa zodpovednost ked sa strati "v prepadlisku dejin".
Rada by som sa tych v STV opytala ci si myslia ze za toto (co oni produkuju narodu v telke) bojoval napr. Bjornson?

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.