hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 10. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Shell naďalej škodí obyvateľom Nigérie

Amnesty International/Priatelia Zeme

Pred desiatimi rokmi bol v Nigérii popravený spisovateľ a aktivista Ken Saro-Wiwa a ďalší ôsmi ľudia, ktorí upozorňovali, že ťažba ropy firmou Shell v delte rieky Niger ničí život jej obyvateľom. Prípad výrazne poškodil meno tejto ropnej spoločnosti, ktorá bola podozrievaná z tichej podpory popráv nepohodlných osôb. Výročím udalosti, proti ktorej protestovali predstavitelia štátov, medzinárodné organizácie aj jednotlivci z celého sveta, je 10. november.

(10. 11. 2005)



Linka na dnes



Aspekt

Veľmi kvalitný feministický mesačník, ktorý možno dokonca na svoju vysokú úroveň na Slovensku dopláca. Napriek rozšírenému nepochopeniu feminizmu (alebo skôr feminizmov) sa nebojí a vytrvalo otvára otázky týkajúce sa ženského hnutia.



Ako porozumieť svojmu susedovi


Rómska tlačová agentúra (RPA)

vydané 03. 03. 2005 • prečítané 9147x
formát na tlač



Predsudok, že Rómovia sú špinaví, vyplýva často z odlišného vnímania čistoty. Hoci si to len málo Rómov uvedomuje a vie to nejako zdôvodniť, má ich vnímanie čistoty veľa spoločných prvkov s tým, ako sú tieto pojmy a veci vnímané v ich pravlasti.


Čo je čisté? Najlepšie sa to dá dokumentovať na starostlivosti o šatstvo.

V prostredí Indie je nevyhnutné z hygienických dôvodov často a dôkladne prať. Obyčajne sa perie denne, aby sa prostredníctvom odevu neprenášali nakázy. To je dôvod, prečo sa nekladie veľký dôraz na to, aby sa odev nezašpinil. Večer sa aj tak operie a pri praní sa zbaví všetkých nečistôt a choroboplodných zárodkov.

Aj v rómskych domácnostiach je pranie denným rituálom. Ak to ekonomické podmienky nedovolia, tak hoci len v čistej vode. Denné pranie je základom čistoty odevov.

Pre tých, ktorí sa trošku orientujú v rómskej komunite, nie je ťažké zistiť aj v cudzom prostredí, kde bývajú Rómovia. Väčšinou podľa toho, že všade okolo ich obydlí je povešaná bielizeň. Neraz na prvý pohľad veľmi chaoticky. Bielizeň totiž Rómovia vešajú všade. Najčastejšie rovno pod okná, pred domy, na okraj osady. Hoci podvedome tak robia preto, aby zdôraznili svoju poriadkumilovnosť a čistotu, efekt v tejto bezslovnej komunikácii s Nerómami je však opačný.

Pýtali sa nás Rómovia pri jednej návšteve, prečo Nerómovia neprídu nikdy do osady. „Lebo si o vás myslia, že ste špinaví," odpovedali sme im. „Ako to môžu vedieť, keď tu nikdy neboli?" rozčúlil sa jeden starší pán. „Pozrite sa," vysvetľovali sme im. „Prali ste včera? Kde ste povešali bielizeň? Na ploty, pred chatrče, pred bytovku… všade je povešaná. Ale od cesty to vyzerá, akoby tu bolo porozhadzované. Videli ste, kde vešajú bielizeň Nerómovia u vás v dedine?" Vtedy sa zamysleli a povedali: „Nad tým sme nikdy nepremýšľali." „Nikdy nie pred domom, ale za ním, Tak, aby bolo čo najviac skryté. Vidíte, a stačilo by iba urobiť priestory na vešanie nie hneď pri ceste, ale za barákom, kde to tak nebije do očí…"

Hoci je prístup v rómskych komunitách k čistiacim prostriedkom ťažší, krásne opraté a vybielené košele, v ktorých vychádzajú Rómovia zo svojich domčekov, sa zdá niekeďy ako malý zázrak. Ale je to tak. Ako zo škatuľky sú ráno aj rómske deti. Na rozdiel od našich nerómskych ich však počas dňa nikto neokrikuje, aby sa neušpinili. Nikto ich neobmedzuje v pohybe. Lebo oni neslúžia svojmu odevu, ale odev im. Večer sa to aj tak operie…

***

Keď minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodol o príspevku na stravu pre rómske deti, objavili sa v niektorých médiách články o tom, že rómske deti odmietajú jedlo, dokonca ho aj vyhadzujú. Vo verejnosti to vzbudilo dojem, že si Rómovia nevedia vážiť pomoc. Naozaj je to tak?

Bohužiaľ, aj v tomto prípade sa stalo len to, čoho sme väčšinou svedkami. Nikto sa totiž nezaujímal o stravovacie návyky komunity. Jednoducho sme im doniesli to, čo jedávame aj my.

V rómskej komunite je však vzťah k jedlu odlišný a tradičné vnímanie potravy, hoci z dnešného pohľadu nie celkom zdravej, pretrváva. Teda neraz rozhoduje nie hlad, ale tradícia. V čom spočíva?

* Uchovávanie potravín

V indickom teple a vlhku sa rýchlo prenášajú nákazlivé choroby. Tie šíri aj veľké množstvo hmyzu, takže potraviny, pokiaľ sa hneď neskonzumujú, sa stávajú zdrojom nákazy. Preto, hoci tam ľudia hladujú, neskonzumované potraviny vyhadzujú. Tento zvyk v rómskych komunitách trvá dodnes a to predovšetkým v tých najchudobnejších a najsegregovanejších. Ani dnes tu Rómovia, hoci majú chladničku, potraviny neskladujú. Čo sa nespotrebuje v ten deň, ide do koša. Je to v podstate dodnes, v osadách, kde je len veľmi nízka úroveň hygieny, jeden zo spôsobov ako zabrániť väčším epidémiám. Dokonca aj v integrovaných rodinách, kde je chladnička bežnou súčasťou výbavy kuchyne, sa jedlo neskladuje a zásadne sa nekonzumuje na druhý deň. Rómovia považujú Nerómov za špinavých práve preto, že dokážu skladovať potraviny v chladničke a v mrazničke aj niekoľko dní a potom ich skonzumovať.

* Skladba potravín

Odlišná je aj skladba konzumovanej potravy. Občas, keď chceme zažartovať, hovoríme, že Róm, keď nemá mäso, je nervózny. Mäso, hoci málo kvalitné, alebo dokonca v subštandardných komunitách odpadové, je základom každodennej stravy. Pripravuje sa však veľmi jednotvárne. Zelenina sa takmer vôbec nepoužíva. Tam, kde je nedostatok peňazí, prevládajú múčne jedlá a hlavne chlieb. Zákusky sa pečú málokedy.

Stretli sme sa v praxi s prípadmi, keď vypukli takmer neriešiteľné konflikty medzi Rómami a nerómskymi pracovníkmi v treťom sektore (myslíme ľudí riadiacich rôzne projekty v teréne) práve kvôli nepochopeným odlišnostiam v stravovacích návykoch.

Volali nás napríklad veľmi nástojčivo do komunity, kde Rómovia obviňovali organizáciu poverenú dodávať stravu starším ľudom, že ich jej pracovníci okrádajú. Pri návšteve v komunite, ktorá bola síce segregovaná, ale životným štandardom na bežnej vidieckej úrovni - pekné murované domy, infraštruktúra ap. - nám ukazovali balíčky hrachu, o ktorom tvrdili, že je nepoužiteľný. Preto sme skontrolovali dátum expirácie. Ten bol o dva roky. Až v ďalšom rozhovore vysvitlo, že sušené strukoviny sa v komunite nikdy nekonzumovali a nikto im nevysvetlil, že hrach je potrebné pred použitím namočiť. Keďže to nevedeli, boli nahnevaní a cítili sa podvedení. Pritom stačilo tak málo: päť minút, ktoré im ľudia z mimovládky mohli venovať. Konflikt, ktorý vtedy vznikol, sa ťahá dodnes…a nedôvera k mimovládke trvá.

Podobne je to aj s cestovinou. Ani tá sa hlavne v segregovaných komunitách takmer nepoužíva (okrem rezancov). Preto, keď deti v jednej osade na východe republiky dostali v škole špagety, odmietli ich jesť, ale hamburger s tou najlacnejšou salámou bol pre nich lahôdkou. Učitelia a pracovníci obecného úradu sa hnevali, Rómovia nechápali, prečo. Aj tu stačilo päť minút.

***

Keď sa v rómskej komunite narodí dieťa, prvé, na čo sa príbuzní, ale aj široké okolie spýtajú, je: "A je biele?" Ak je biele (svetlej pleti), považujú to za požehnanie a prináša to radosť do rodiny. Biely totiž znamená, že bude mať ľahší život, že jeho stigmatizácia a odmietanie majoritou nemusí byť až také citeľné a, nakoniec, bude môcť svoju identitu ľahšie zatajiť. Pre okolie nebude Cigánom, ale jednoducho človekom. Ak sa dieťa narodí tmavé, rodina posmutnie. Až vtedy počujete: "Aj tak dobre, hlavná vec, že je zdravé…"

Rovnako je to aj v prípade hodnotenia krásy u detí. Pekné je dieťa, o ktorom je možné povedať, že je biele. Väčšinou sa aj hovorí: Pekná ako gádžika. V slovesnosti sa to napríklad prejavuje inou konotáciou prirovnaní. Napríklad, zatiaľ čo v slovenčine je prirovnanie dievčiny, ženy k husi hanlivé, v rómčine je to pochvala, pretože to znamená, že je biela. Ak chce Róm prejaviť neúctu k príslušníkovi vlastnej komunity, povedať, že si niekoho neváži, povie o ňom, že je čierny (ako symbol špiny). Sčasti to pravdepodobne súvisí aj s náboženským cítením Rómov, pretože biela je v kresťanstve symbolom svätosti, nevinnosti a čistoty, ale v rómskej komunite má aj iný - sociálny a etnický rozmer.

Úcta, ktorú Rómovia prejavujú voči bielej farbe, je napríklad prítomná aj v oblečení, keď si mladí ľudia často obliekajú biele odevy (a tie sú neraz aj vo veľmi ťažkých podmienkach žiarivo biele). Vzťah k bielej farbe ako prejavu hodnoty jedinca je viditeľný od detstva.

Jeden príklad: usilovali sme sa ako dary do škôl a materských škôl zháňať učebnice biológie pre deti, kde by boli na obrázkoch aj tmavé, nielen biele deti. Naším cieľom bolo ukázať, že všetci majú svoju hodnotu a rovnako môžu byť zobrazení v knihách. Cieľom bolo posilniť ich identitu a sebavedomie. Raz sa nám podarilo zohnať krásnu čiernu bábiku, ktorú sme darovali deťom v materskej škole. Očakávali sme, že si ju obľúbia, pretože im bude pripomínať ich samých a navyše - bude jediná v škôlke. Aké bolo naše prekvapenie, keď si rozchytali aj poškodené hračky, len naša černoška zostala ležať na mieste. Keď sme im bábiku ponúkli, reagovali veľmi spontánne: Nechcem ju, lebo je čierna, je škaredá.

Dôležitosť bielej farby a tým podvedome aj akceptovania vlastnej identity sa prejavuje aj v rôznych vtipoch založených na pokusoch Rómov stať sa bielym, resp. napríklad v úvahách.

**********************************************************

"Ježiš Kristus, keď chodil po púšťi a žil vlastne v Jeruzalímje, kde je štyricet stupňú, nemohél byt Ježiš takej farby jak si ty. On mosel byt takýto, jak sem já. Len Kvúli temu usudzujem, že tam byľi tí strašné stupňe. Tak podľa mňa byl vyformuvaný takto. Aj tí Židé majú ňejak blízko k nám, lebo aj oňi sú tak posmáhnutí… Keby Pán Boh vybral Máriu tu na Slovensku, tak bude bílá… Lenže moseli být takí posmahnutí, čokoládoví. A tí vlasy také kučeravé, rabínske…"

(citované podľa: Kováč,M.-Mann,A. Boh všetko vidí, Bva 2003)

**********************************************************

Možno nám to pripadá zvláštne, ale biela farba pokožky a porovnávanie sa s "bielymi" je v rómskej komunite veľmi dôležitým fenoménom, ktorý majorita podceňuje a nedokáže pochopiť jeho naliehavosť a dôležitosť pre život a ocenenie príslušníka komunity.

Možno to na pohľad vyznieva zvláštne, ale je to súčasť procesu hľadania vlastnej identity a súčasne dôsledok dlhoročného prenasledovania a diskriminácie iba kvôli farbe pleti.

Príklad z praxe, ako farba pleti u dieťaťa ovplyvňuje myslenie Nerómov: "Do školy prišla zdravotná sestra, ktorá v rámci programu očkovania rómskych detí proti žltačke chcela zaočkovať rómske deti (necháme teraz bokom, že nešlo o ohrozenú komunitu a že sa tak dialo bez vedomia rodičov).

Učiteľka vyzvala rómske deti, aby sa prišli pred triedu dať zaočkovať. Menovite ich označila pred celou triedou. Paradoxne ku blízkym príbuzným (bratrancom) zaujala odlišný postoj a to len v dôsledku pleti. Chlapca s tmavšou pleťou vyzvala ísť dopredu, pritom jeho bratranca, ktorý bol biely, zaočkovať nedala. Obaja bývali v tom istom dome. Takáto životná skúsenosť má pre dieťa veľmi traumatické následky.

Možno by sme si mohli dať otázku, čo všetko ovplyvňuje formovanie identity jedinca v rómskej komunite. Pre rómske dieťa je proces budovania identity o to ťažší, že príslušníci majority v dôsledku hlboko vžitých predsudkov častokrát stigmatizujú už dieťa označovaním za Cigána. Negatívne konotácie už v rannom veku, očakávanie problémov, osočovanie, vysmievanie sa - to všetko deti vnímajú veľmi citlivo a otázky typu: prečo sme Cigáni sú nezodpovedateľné. Pokiaľ nemajú silnú oporu v rodine (a tu si treba povedať, že niekedy ide o nadľudské úsilie rodiny zachovať si v takto silnom rasistickom prostredí ľudskú dôstojnosť a týka sa to aj integrovaných rodín resp. práve ich), je tlak prostredia, ktorý ich identifikuje ako "zlých" tým určujúcim a oni sa mu často prispôsobia. Majorita ich akoby presviedčala, že musia byť takí, ako ich ona vníma. Ešte tragickejšie následky má takáto "výchova" v školstve, pretože si budeme zbytočne klamať, že učitelia na školách netrpia rasovými predsudkami. Deti už v skorom veku pochopia, že napriek akémukoľvek úsiliu budú hodení "do jedného vreca" a že snažiť sa dokázať, že som iný, častokrát nikam nevedie. Tento fakt, ktorý má na svedomí majorita, Je v mnohom určujúci.

Nemalý podiel na problémoch pri budovaní identity majú aj rozdiely, ktoré sú v samotnej komunite a moment, ked dieťa obajvuje tieto spory a rozdiely, je častokrát stresujúci. Pre mnohých je to bezvýchodisková životná situácia. Otrasy osobnosti, ktoré každý Róm prekonáva, vedú k úplnej asimilácii s majoritou (pokiaľ mu to jeho vonkajšia identifikácia dovolí) a odmietaniu príslušnosti ku komunite resp. posun do pozície, ktorú mu majorita prisudzuje. V ostatných rokoch je možné sledovať, že hlavne mladí rómski intelektuáli, ktorí sa nedokážu v dôsledku svojej etnicity presadiť premieňajú svoju frustráciu do podoby tzv. čierneho rasizmu, t.j. odmietania akejkoľvek spolupráce s majoritou. Je dôležité povedať, že aj to, koľko takýchto frustrovaných jedincov bude v konečnom dôsledku manipulovať komunitou, je v rukách majority.



Úryvok je z pripravovanej publikácie So vakeras? alebo Ako porozumieť svojmu susedovi, ktorá vyjde v Rómskej tlačovej agentúre RPA v marci 2005. Texty do knihy pripravujú Kristína Magdolenová, Etela Matová, Jarmila Vaňová a Ivan Hriczko.







Vaše komentáre:

LYDA zo Spišs.Štvrtku  (17.06.2005 20:19:23)     
ˇURYVOK k téme
Rómovia sú ľudia srdeční a hrdí ,temperamentní a hlavne milijú svoje deti.pre nich urobia všetko a nepozerajú na seba.Sú veľmi pobožní a poverčiví.Prechovavajú nesmiernu úctu ,k starím ľuďom a rešpektujú ich.Ak sa chcú presadiť v dnešnej spoločnosti ,musia vynaložiť dvakrát viac úsilia ako ostatní spoluobčania.Príklad:ak sa chcem zamestnať musím dobre vyzerať,dobre sa vyjadrovať,a ak sa vyžaduje stredoškolské vzdelanie musím ja mať vysokoškolské ,aby ma prijali.Viac nabudúce

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.