hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Odkliať skamenenú krajinu

Michal Polák

Všimli ste si? Žijeme dnes v stave myšlienkovej neslobody, nie nepodobnom normalizácii. Ani v súkromí nemožno mimo dôverný okruh vysloviť bez obáv svoj názor. Mechanizmus sociálnej kontroly sa líši. Nejde o priamu politickú hrozbu. No napriek tomu vládne v spoločnosti predstava jedinej správnej cesty, v dôsledku čoho je napríklad podpora SMERu považovaná za niečo ako duševnú poruchu. Takýto stav je sám chorý. Má ďaleko od predstáv z Novembra ´89 o politickom pluralizme a slobode myslenia.

(13. 06. 2006)



Linka na dnes



Sociálne diskusné fórum

Zaujímavá, informatívna webstránka - fórum o témach sociálnej politiky. Oficiálne nestranná a nestranícka, ale určite užitočná pre tých, ktorí sa o tieto témy zaujímajú skôr zo sociálneho, ako "antisociálneho" uhla. Sponzorované nadáciou nemeckej sociálnej demokracie Friedrich Ebert Stiftung.



Naše výhrady k návrhu ministra Fronca

Postoj k návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov


Štrajkový výbor študentov

vydané 26. 02. 2005 • prečítané 9473x
formát na tlač



Členovia Štrajkového výboru študentov (ŠVŠ) z principiálnych dôvodov nesúhlasia s platením školného na vysokých školách. Toto opatrenie je základným prvkom návrhu zákona o študentských pôžičkách, ktorý je na verejnosti prezentovaný ako „reforma vysokého školstva“, preto sme nútení sa k nemu vyjadriť. Zároveň týmto chceme upozorniť aj na závažné nedostatky, ktoré tento návrh obsahuje, spôsobené jednak nekompetentnou prácou ministerstva školstva, jednak nepriaznivým vplyvom zasahovania ministerstva financií do celého procesu. Celkovo sa dá povedať, že „reforma“ sa zameriava takmer výlučne na ekonomické stránky fungovania vysokého školstva a nijako alebo takmer nijako nepostihuje zásady jeho fungovania. Zámerne sa tu pritom ignoruje fakt, že slovenské vysoké školstvo je výrazne podfinancované a disponuje zrejme najmenšími prostriedkami v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie alebo krajinami OECD.


Tento stav pretrváva napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky sa sama zaviazala zvýšiť objem financovania vysokých škôl až na úroveň krajín OECD.(1)

Najzásadnejšie výhrady k predkladanému návrhu zákona o študentských pôžičkách:

• Predovšetkým táto „reforma“ sa v zdrvujúcej väčšine nariadení týka iba spoplatnenia štúdia a na tom závislých programov ako je zriadenie pôžičkového fondu a sociálnych štipendií. Minimálnu pozornosť tento návrh venuje skutočným problémom, ktorými sa v súčasnosti borí vysoké školstvo.

• Štipendijný systém je až príliš flexibilný, pretože človek, ktorý pochádza z rodiny: 1 Rodič s dvoma deťmi s celkovým príjmom 14 000 korún tak môže dostavať štipendium od 0- cca 3000sk, čo vlastne je pri celej rodine od 0 – 6000sk. A to podľa výšky koeficientu, ktorý je určovaný ministerským opatrením, ktoré môže minister meniť samovoľne každý semester.

• V dôvodovej správe je písané, že cieľom zákona je zabezpečenie prístupu ku vzdelaniu každému, kto preukáže schopnosť študovať bez ohľadu na finančnú situáciu. Dosiahnutie takéhoto cieľa si vyžaduje zmenu financovania škôl, čo sa môže negatívne odraziť na výške školného závislého na nákladoch na štúdium na jedného študenta. Preto je viazanie školného na podiel nákladov na vzdelanie do budúcna nebezpečné pre kolísanie výšky školného.

• Podľa návrhu zákona bude spravovať pôžičkový fond „právnická osoba založená štátom“. Toto vágne ustanovenie nie je zárukou transparentného nakladania s financiami a navyše tu nie je zaručená priama politická zodpovednosť ministra školstva. Dozorná rada určená na kontrolu fondu je nedostatočnou zárukou, pretože je to iba presunutie zodpovednosti z ministra na dozornú radu.

• Pôžičkový fond na svoj vznik potrebuje počiatočný kapitál v značnom objeme. Jeho pravdepodobnú výšku ani pôvod zatiaľ nikto neobjasnil a o týchto peniazoch, ktoré pôjdu zjavne od daňových poplatníkov, sa nikde nehovorí.

• Správcovi fondu vyplývajú zo zákona určité povinnosti, nie sú tam však vyvodené sankcie v prípade ich nedodržania. V prípade zlého fungovania fondu môžu mať študenti značné problémy, no nikto nebude braný na zodpovednosť.

• Návrh zákona počíta so zrovnoprávnením financovania súkromných a verejných vysokých škôl, čo radikálne znevýhodňuje štátne školstvo. Návrh poskytnutý v pripomienkovom konaní však navyše predpokladá tri varianty (podľa toho, ako budú súkromné vysoké školy financované), a tak tento návrh zavádza verejnosť. Rovnoprávne financovanie je totiž natoľko závažná zmena, že takýto postup je prinajmenšom nekorektný.

Externé štúdium fakticky už je platené a v dôvodovej správe ministerstvo samo priznáva, že jeho kvalita je veľmi nízka. Vláda si zrejme neuvedomuje, že toto je vlastne exaktný dôkaz, že samo platenie za štúdium nezvyšuje jeho kvalitu, ako to predpokladá hneď na začiatku dôvodovej správy. Zároveň by sme radi upozornili, že ani po zavedení školného nebude jednotlivým fakultám nič brániť v tom, aby popri školnom nevyberali od študentov aj „dary“. Externí študenti tak možno budú platiť dva krát.

• Myšlienka zákona vychádza z predpokladu, že platené školstvo vytvorí tlak na zvýšenie kvality. Už dnes na základe skúseností (porovn. predchádzajúci bod) vieme, že tento predpoklad neplatí. Navyše návrh sa ani nenamáha vytvoriť pre študentov na školách také predpoklady, aby mohli skutočne nejakým spôsobom na kvalitu výučby vplývať.

• Podľa dôvodovej správy je cieľom novely zabezpečiť prístup k vzdelaniu každému bez ohľadu na jeho finančnú situáciu. Už teraz sa podľa výskumu každý tretí stredoškolák sa obáva, či bude môcť študovať a viac ako tretina z nich sa pokúsi ísť študovať do zahraničia. Minister školstva M. Fronc tieto výsledky považuje za dobré. (2)

• Ďalším zámerom je zvýšenie počtu študentov na vysokých školách (čomu samozrejme zavedenie školného odporuje). Ak však chceme dosiahnuť, aby neklesala kvalita vysokoškolského vzdelávania, musí tento zámer vychádzať s jasnou koncepciou politiky pre stredné a základné školstvo, čo sa však nedeje.

• Dôvodová správa vypočítava možnú výšku splátok podľa návrhu zákona, demagogicky však nevypočítava najvyššiu možnú výšku splátok, hoci tie prichádzajú najmä pri právnických, lekárskych, príp. ekonomických škôl tiež do úvahy.

• Dnešný systém je údajne neefektívny čo do poskytovania ubytovania (okolo 1000 Sk/mesiac!), čo sa má po „reforme“ zmeniť, čím sa vraj „vybuduje motivácia k zvyšovaniu efektívnosti a kvality poskytovania ubytovacích služieb študentskými domovmi.“ V praxi budú študenti nútení za nedôstojné podmienky ubytovania platiť zhruba dvojnásobok oproti dnešnému stavu, no v systéme sa ohľadom „motivácie“ internátov nezmení nič. Študenti len budú za nedôstojné ubytovacie podmienky platiť takmer dvojnásobok.

• Predkladané návrhy síce zlepšia možnosti študovať pre sociálne slabých, citeľne sa však dotknú študentov pochádzajúcich zo stredných vrstiev, ktorých postavenie je na Slovensku stále žalostné. Týchto študentov bude na vysokých školách vždy veľká väčšina. Navyše sociálne postavenie rodičov nemusí vždy odrážať sociálne postavenie študenta. Dá sa predpokladať, že zavedenie školného privedie minimálne tretinu študentov do veľkých finančných ťažkostí.

• Návrh z akýchsi záhadných dôvodov predpokladá, že zvýšením platových podmienok pre mladých učiteľov na vysokých školách sa univerzity „omladia“. Pozabudlo sa pritom na detail, že na „omladenie“ treba predovšetkým vytvoriť na univerzitách pracovné miesta, bez ktorých ťažko niekoho zamestnať. Navyše je potrebné vytvoriť tlak na rýchlejšie akademické postupy a stransparentniť pravidlá získavania akademických titulov. Opäť s tým ale „reforma“ nepočíta, pretože to nikoho nezaujíma.

Návrh zavádza školné aj pre študentov doktorandského štúdia, ktorí sa aktívne zúčastňujú nielen na vedeckej činnosti škôl, ale aj pedagogickej, sú teda fakticky zamestnancami školy. Týmto krokom sa ešte zhorší postavenie doktorandov a odradí to mnohých ďalších adeptov na túto formu štúdia. Zároveň to aj bráni spomínanému „omladeniu“, pretože doktorandi sú vlastne akademickým dorastom.

• Správa priznáva, že hrubé rozšírenie kapacít bude o mnoho nižšie ako čisté, zredukujú sa o „počet miest, o ktoré sa zredukujú odbory s nízkym dopytom“. To znamená, že ministerstvo počíta so zánikom menej lukratívnych, ale pre štát užitočných odborov. Tento údaj je novinkou a radi by sme vedeli, o akých odboroch ministerstvo plánuje, že budú zrušené.

• Nulové školné umožňuje zákon len najbližšie dva roky, čo je samozrejme krok na upokojenie verejnej mienky. Po tejto dobe však tento dôležitý nástroj pre vysoké školy zanikne.

• Štipendijný systém je vymyslený tiež len na upokojenie verejnej mienky a je dôležitým krokom k tomu, aby mohlo byť zavedenie poplatkov politicky priechodné. V zásade však vôbec nie je závislý na školnom a ak by ministrovi išlo o sociálne zrovnoprávnenie študentov, tento návrh by tu mohol stáť samostatne aj bez zavedenia poplatkov.

Záver: uvedené pripomienky sú jasným dokladom, že zámerom vlády je len presunúť bremeno financovania na študentov. Zároveň sú v predkladanom návrhu závažné nedostatky takého charakteru, že spochybňujú kompetentnosť a odbornosť ľudí, ktorí pripravovali tento návrh zákona. Štrajkový výbor študentov preto apeluje na všetkých, aby sa s návrhom zákona oboznámili a aby prebehla na Slovensku skutočná celospoločenská verejná diskusia nielen k tomuto návrhu, ale ku koncepcii vysokého školstva vôbec.

(1)Porovn. Programové vyhlásenie vlády SR z 4. 11. 2004. (späť)

(2)Porovn. Pravda, 29. 1. 2005. (späť)



Štrajkový výbor študentov je nezávislou a apolitickou študentskou organizáciou, ktorá bojuje za študentské práva.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.