hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

05. 07. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Postavenie ženy v 19. storočí

Zuzana Pinčíková

Až do začiatku 20. storočia bola žena nesvojprávna a nesamostatná bytosť. Do sobáša za ňu zodpovedal otec, potom manžel. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža. Bola vnímaná ako jeho dcéra, manželka, matka. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. Predstavy o jedinom prirodzenom povolaní žien – materstve sa snažili limitovať jej pole pôsobenia na rodinu.

(28. 11. 2004)



Linka na dnes



Amnesty International Slovensko

Najznámejšia organizácia ochrancov ľudských práv je dobrým príkladom toho, že keď ide o správnu vec, netreba sa báť začínať aj z ničoho. Myšlienka na čosi ako Amnesty skrsla v mozgu jej zakladateľa na základe jednej drobnej novinovej správy; dnes je celosvetovou organizáciou s tisícami členov. AI nestranne bije do každého štátu, ktorý nespravodlivo väzní, mučí, zabíja alebo inak ubližuje vlastným občanom. Preto ju nemá v láske žiadny režim... a preto sa na ňu odvolávajú všetci, ktorým ležia viac na srdci ľudia, ako režimy.



Riport z petičnej akcie nových odborov v Ružomberku


rotten/REVO Bratislava

vydané 18. 02. 2005 • prečítané 11400x
formát na tlač



O nových odboroch, ktoré vznikli v ružomberských papierňach (dnes už nie Neusiedler SCP, ale SCP Mondi Business Paper), sa na Indymedia už písalo. Aj "oficiálne" médiá priniesli zopár -- v lepšom prípade strohých, v horšom prípade vyslovene tendenčných -- správ. No radšej zažiť, ako si len prečítať. Za písmenami totiž nevidno ľudské osudy - často také dojemné, ba tragické, že človeku, ktorý v sebe ešte má kúsok citu, vrie krv.


V nedeľu (6. februára) som zažil poradu nových odborov. Žiadni byrokrati v kravatách, s aktovkami v rukách -- na miesto toho chlapi v texaskách a ťažkých topánkach, s rukami takými, že by sa v nich bežná aktovka takmer stratila. Pomery v závode poznajú lepšie ako ktorýkoľvek manažér. Každý stroj ovládajú lepšie ako inžinieri, ktorí ho projektovali. Keď počúvam ich rozhovory o technických detailoch výroby papiera, začínam mať pocit, že som neprišiel na odborársku schôdzu, ale na inžiniersky kongres. Každý problém rozoberajú zo všetkých strán, no nehádajú sa. Všetci vedia, že v diskusii dostanú priestor.

Pripravuje sa petičná akcia: treba dohodnúť text a adresáta petície, zohnať ľudí do petičného výboru, vyriešiť organizáciu. Postupne sa rôzne názory pretavia do štyroch požiadaviek: 1. Okamžitá akceptácia Základnej odborovej organizácie Papier, 2. Stiahnutie žaloby za "poškodenie dobrého mena firmy" (pripomínam, že Mondi žiada "symbolických" 20 miliónov korún), 3. Znovuzamestnanie prepustených v súvislosti so vznikom nových odborov, 4. Realizácia požiadaviek ZOOP. Schôdza sa však nekončí, naopak. Pokračujeme do deviatej večer; spolu asi sedem hodín. Pripravuje sa text letákov, vypytujem sa na osudy prepustených.

Jeden z nich patril k špičkovým pracovníkom vo svojom odbore - operátor papierenskej výroby. Používa pojmy, ktoré som nikdy nepočul, no preňho sú abecedou, donedávna každodenným chlebom. V zahraničí získal na školení certifikát, bol druhým najlepším v skupine. Mal sa stať majstrom či strojvedúcim. Tesne po návrate zo školenia ho prepustili - no to celkom určite nesúvisí s tým, že ozvučoval akcie ZOOP, a jeho meno figurovalo v zápisnici zo stretnutia ZOOP... Hovorí, že má doma tri deti, ani jedno z nich ešte nemá tri roky. Ako ho mohli prepustiť?

V pondelok ráno na izbe internátu, v ktorom mne a ďalším dvom bratislavským aktivistom p. Daniš zariadil lacné ubytovanie, vyrábame z posteľnej bielizne transparent a raňajkujeme rohlíky s treskou. Onedlho už stojíme kdesi v centre Ružomberka, na pešej zóne, a zbierame podpisy. Mnohí ľudia nevedia, čo presne petícia je. Dôchodcovia sa často pýtajú, či vlastne aj oni sa môžu pod petíciu podpísať -- akoby sa cítili nesvojprávni. Páni v obleku na naše oslovenie zväčša nereagujú. Zato pani v kožuchu je až príliš zhovorčivá -- pýta sa, či si nechceme privyrobiť, a neodradí ju, ani keď jej poviem, že bývam v Bratislave. Mladí sú zvláštni. Väčšina z nich nás obchádza, transparent ich nezaujíma. Dve asi sedemnásťročné punkerky sa však pristavia a podpisujú, potom prichádza hlúčik gymnazistov. Chvíľu po nich vidím po ulici prechádzať vystrihaného chalana v čiernej bombere a kanadách -- na moje prekvapenie sa pristavuje a podpisuje: "Robí mi tam otec." Ďalšia pani mi hovorí: "Podpisovať nebudem, veď synovca mi aj tak už prepustili." Vysvetľujem jej, že jednou z požiadaviek je znovuzamestnanie tých, ktorí boli prepustení v súvislosti so vznikom nových odborov. Nakoniec podpíše.

Pri petičnom stolíku sa často striedame - po hodine je dvojici zima, a tak sa chodievame zohriať čajom. O tretej s akciou končíme a počítame hárky. Za prvý deň okolo 270 podpisov. Jozef Daniš, podpredseda ZOOP, je optimista. Do konca februára chce 5000 podpisov, aj keby mal na ulici zamrznúť. Tesne po uzavretí prvého dňa petície ho žiadam o rozhovor. Odpovede som si musel zapisovať, a tak sú o niečo kratšie, ako v skutočnosti, za čo sa ospravedlňujem.

Aká nálada v súčasnosti vládne v závode a medzi prepustenými?

Veľa zamestnancov nám drží palce. Sú však aj takí, ktorí "vyčkávajú", ako sa boj skončí. Mondi sa pokúša žalobou zastrašiť robotníkov. Mnohí sa boja, že prídu o miesta. Zatiaľ však nestrácame optimizmus a veríme, že náš boj je na dobrej ceste.

V súčasnosti žiadate predovšetkým akceptáciu ZOOP zo strany zamestnávateľa. Predpokladám však, že tým sa pre vás boj neskončí. Ako ďalej?

Máme pripravenú víziu kolektívnej zmluvy, ktorú na našej konferencii odsúhlasili samotní robotníci. Sami povedali, čo chcú - aké sú minimálne požiadavky, aký by mal byť ich strop. Všetko, čo budeme robiť, urobíme len, ak budeme mať mandát pracujúcich.

Ako vám možno pomôcť "z vonka"?

Veľký účinok má najmä podpora od zahraničných organizácií; mnohí posielajú aj listy manažmentu Mondi SCP. Hovorcovia sa snažia na všetko odpovedať, no treba pamätať na to, že klamú, tvária sa, akoby mali "patent na pravdu" (Adresa zamestnávateľa je SCP Mondi Business Paper, Bystrická cesta 13, 034 17 Ružomberok, pozn. JH). Veľmi potrebujeme aj finančnú podporu - tú nám môže ktokoľvek zaslať na č. ú. 10006-132/9052/4900 (Istrobanka, pobočka Ružomberok).

Minulý rok ste sa zúčastnili na Európskom sociálnom fóre v Londýne. Aký máte z neho dojem?

Bolo pre mňa veľkým povzbudením. Vyberal som si predovšetkým prednášky a diskusie o radikálnych odboroch, ktoré na mňa urobili obrovský dojem. Odborári v zahraničí dokážu v priebehu dvoch hodín zorganizovať štrajk prostredníctvom internetu...

25. februára 2005 sa uskutoční sociálne fórum v Aténach. Plánujete účasť?

Veľmi by sme chceli ísť. Treba informovať zahraničie o robotníckom hnutí na Slovensku. Aj pre ostatných aktivistov ZOOP by bola účasť veľkým prínosom.

Ďakujem za rozhovor.









Vaše komentáre:

 (24.03.2005 15:23:56)     
bez nazvu

Este verite v demo(n)kraciu? Potom pochybujem o vasom zdravom rozume.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.