hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Poznajte svoje práva

kolektív Streetparty

V súvislosti s Parlamentným zhromaždením NATO v Bratislave sa niektorí ľudia chystajú vyjadriť svoj názor na pôsobenie a existenciu NATO. Toto právo vyplýva z platnej legislatívy SR ako aj z medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Verejné vyjadrovanie názorov formou demonštrácií má po roku 1989 len veľmi malú tradíciu a preto býva často považované za niečo neadekvátne, neslušné alebo v rozpore so zákonom. Napriek tomu však médiá a ani polícia ľudí neinformujú, aké práva ľudia môžu počas zasadania PZ NATO uplatňovať a neustále zaznievajú len informácie o rôznych zákazoch. Je úplne samozrejmé a legitímne, že je potrebné zabezpečiť určitú úroveň bezpečnosti v súvislosti s PZ NATO, avšak zároveň je potrebné priznať a brániť právo ľudí vyjadrovať svoje názory.

(29. 05. 2004)



Linka na dnes



Green Socialist Network

Drobná britská skupinka s veľkou myšlienkou: spojiť to najlepšie z „červenej a zelenej" do jedného politického prúdu. Jej nevýhodou je malý dosah; výhodou pomerne mohutné intelektuálne zdroje, medzi ktoré patrí v neposlednom rade Pat Devine z Manchesterskej univerzity, tvorca jedného z modelov demokratického „nesovietskeho socializmu".



McDonald's má smolu - v Európe sa cenzurovať nebude


Miroslav Spišák

vydané 18. 02. 2005 • prečítané 11228x
formát na tlač



Európsky súd pre ľudské práva v utorok rozhodol v prospech dvoch britských občanov, ktorých pred niekoľkými rokmi zažalovala mamutia firma McDonald´s za nactiutŕhanie. Mali sa ho dopustiť tým, že si dovolili na verejnosti rozdávať letáky, v ktorých ho obviňovali z poškodzovania životného prostredia, krutosti k zvieratám, vyplácania nízkych miezd a podobne. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sa však obžalovaným nedostalo spravodlivého súdneho procesu – kým obrovská firma mala k dispozícii milióny dolárov, Daveovi Morrisovi a Helen Steelovej britská vláda uprela právo na finančnú pomoc pri procese. Tento výsledok je zhodou okolností nesmierne významný aj pre Slovensko. Len pred dvoma týždňami zažalovalo vedenie ružomberských papierní (Mondi Business Paper SCP) skupinu nových odborárov za „nemajetkovú újmu“ - za to, že o nej šírili údajne falošné informácie.


Ponechajme bokom, že údaje nových odborárov o platoch vo fabrike SCP sú podľa všetkého úplne správne. Povšimnime si však, že žaloba, ktorá od nich žiada 20 miliónov korún, je zrejmou zastrašovacou taktikou.

Preto je prípad McLibel („libel“ znamená v angličtine nactiutŕhanie) a jeho vyvrcholenie až na európskej úrovni nesmierne dôležitým precedensom. Ak si v Mondi svoju žalobu nerozmyslia, poľahky by tiež mohli skončiť až v Štrasburgu – a ako dokazuje tento precedens, prehrať.

Vec sa začala tým, že Dave Morris a Helen Steelová, členovia skupinky London Greenpeace, rozdávali verejnosti letáky, v ktorých McDonald´s obviňovali z nepríjemných skutočností. Okrem iného, že jedlo v McDonald´s škodí zdraviu, že spoločnosť vykorisťuje svojich zamestnancov a zabraňuje im v organizovaní sa v odboroch, a že jej činnosť má za následok ničenie životného prostredia. (London Greenpeace, mimochodom, nemá nič spoločného so svetoznámou environmentálnou organizáciou – je iba drobnou niekoľkočlennou skupinkou, ktorá sama o sebe sotva mala šancu McDonaldu vážne poškodiť. O to sa musela postarať až spoločnosť samotná.)

McDonald´s zareagoval tak, ako už častokrát predtým – zažaloval rozdávačov letákov za nactiutŕhanie. Je to osvedčená taktika veľkých spoločností, ktoré sú si isté, že drobné občianske skupinky nemajú ani financie, ani schopnosti na to, aby riskovali súdnu zrážku s miliardárskymi korporáciami. Napríklad americkí obhajcovia ľudských práv dávno nad britským zákonodárstvom o nactiutŕhaní krútia hlavami, keďže predstavuje podľa nich jasnú hrozbu pre slobodu slova, presne v dôsledku podobných procesov. (Čo by si asi pomysleli o slovenskom zákonodárstve?)

Podľa anglických zákonov totiž musí žalovaná strana dokázať pravdivosť svojich tvrdení – inak súd prehrá. To je samozrejme často nesmierne zložité a najmä výrazne nákladné. Väčšina zažalovaných v dôsledku hrozby žaloby v minulosti preto svoje tvrdenia radšej stiahla.

Dave Morris a Helen Steelová však odmietli držať ústa a pustili sa do hrdinského boja proti nadnárodnému kolosu. On – nezamestnaný poštár, ktorý sám vychováva svojho jediného syna; ona, zamestnaná na čiastočný úväzok v bare. Na jednotlivé pojednávania sa často pripravovali cestou v preplnenom, hlučnom londýnskom metre. Štastím bolo, že sa ich zastupovania čiastočne ujal známy radikálny advokát, zástanca ľudských práv, ktorí za to odmietol zobrať peniaze. Často sa však na krížový výsluch svedkov podujala aj dvojica samotná.

Ako sme už spomenuli, prípad sa stal slávnym pod menom „McLibel“. Naozaj slávnym. Trval dva roky, stal sa najdlhším súdnym procesom v dejinách anglického občianskeho práva, a pre McDonald´s predstavoval absolútnu katastrofu. Jednotlivé obvinenia z letáku, ktorých šíreniu chcel zabrániť, sa totiž prepierali na verejnosti dva roky a vyjadrovali sa k nim fundovaní odborníci. Samotní funkcionári McDonaldu sa počas procesu dopúšťali výrokov, ktoré patria medzi skutočné perly. Jeden z riaditeľov sa napríklad pokúsil zdôvodniť, že Coca-Cola je súčasťou „vyváženej stravy“, slovami: „No je v nej voda – a voda predsa do vyváženej stravy patrí“.

McDonald’s si svoje nepríjemné postavenie uvedomoval a uprostred procesu dokonca obom obžalovaným tajne ponúkol, že svoju žalobu stiahne a zaplatí nejakej nimi určenej organizácii vysokú sumu – ak prisľúbia, že už nikdy ho nebudú verejne kritizovať. Helen a Dave však žiadali, aby sa spoločnosť zaviazala už nikdy nikoho takto nežalovať a ospravedlniť sa všetkým, ktorým sa to stalo v minulosti. To firma odmietla – a tak proces pokračoval.

Napriek obrovskej nevyváženosti síl dal súd nakoniec vo viacerých bodoch za pravdu obžalovaným. V ďalších však zvíťazil nadnárodný gigant. „Dvojka z McLibelu“ nemala totiž napríklad peniaze na to, aby zaplatila letenku svedkom z Brazílie, ktorí by mohli vypovedať o dôsledkoch činnosti McDonald´s na tamojšie dažďové pralesy. A tak ich súd ich odsúdil na pokutu 60 000 libier.

Obaja aktivisti okamžite vyhlásili, že nemajú ani najmenej v úmysle tieto peniaze zaplatiť – už preto, že ich nemajú – a hneď po odchode zo súdnej siene začali letáky rozdávať nanovo. McDonald´s však už na pokračovanie súdnej frašky chuť nemal.

Utorňajšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva je historické. Britská vláda už oznámila, že ho skúma a dopad bude mať nepochybne aj na prax britských súdov. Znamená totiž, že v budúcnosti už obrovské spoločnosti nebudú môcť automaticky predpokladať, že v súdnej praxi môžu využívať (či zneužívať) svoju drvivú finančnú prevahu, aby fakticky uplatňovali cenzúru na vyhlásenia, ktoré sa im nepáčia.

Dvaja celkom normálni, obyčajní ľudia, ktorí neboli ochotní skloniť hlavu, tak dokázali, že pustiť sa do boja sa niekedy naozaj vyplatí. Dúfajme, že výsledok zápasu si všimnú aj v Mondi Business Paper SCP. Zo Slovenska do Štrasburgu zase nie je tak ďaleko...




Informácie o utorňajšom rozsudku na stránke BBC

Mnoho ďalších informácií o prípade „McLibel“ na stránke McSpotlight





Miroslav Spišák je správcom stránky hej rup! a členom Združenia sociálnej sebaobrany.





Vaše komentáre:

Gabriela  (27.02.2005 16:49:07)     
K veci
Vdaka, ze som sa mohla dozvediet, ze pravo zije. Este viac by ma potesilo, keby sa to mohli dozvediet aj pocetnejsi citatelia. Redakcia Slovo tuto stranku neotvara? G. Rothmayerova

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.