hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

08. 07. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Od revolúcie ku kompromisu a zase naspäť

Michal Polák

„Zomrel jeden zo zakladateľov Solidarity,” hlásali prednedávnom titulky novín. K tomu pár povrchných slov, povinná úlitba panujúcemu antikomunizmu, a dosť. No Jacek Kuroń je príliš veľká a zložitá postava, než aby sa vtesnala do dnes zaužívaných koľají. Bola by škoda, keby zostalo len pri tom, čo má slovenský čitateľ možnosť dozvedieť sa z médií stredného prúdu. Pretože – kto to bol v skutočnosti Jacek Kuroń? Mladý idealista, ktorý vstúpil do komunistickej strany, pretože chcel pomôcť ľuďom naučiť sa, ako si majú sami vládnuť. Prísny marxista, ktorý z nej bol vylúčený za kritiku ostrú až na samú dreň. Revolucionár, ktorý sa už ako chlapec pripravoval na väzenie – i keď sa mu nesnívalo, že ho nakoniec dokopy na deväť rokov dá uväzniť strana, ktorú považoval za „svoju“. Stúpenec kompromisu, ktorý tak dlho presadzoval „sebaobmedzujúcu revolúciu“, až ho napokon nemožnosť kompromisného riešenia priviedla k rúcaniu „komunizmu“. Skeptik, ktorý v krajine „reálneho socializmu“ radil radšej nežiadať legalizáciu nezávislých odborov. Nadšenec, ktorý sa stal jedným z najvytrvalejších vodcov tých istých odborov. Sociálny demokrat, ktorý považoval za svoju povinnosť pomôcť pri budovaní kapitalizmu. A napokon fanúšik alterglobalistického hnutia, ktorý sám seba za svoju úlohu pri budovaní kapitalizmu odsúdil.

(06. 07. 2004)



Linka na dnes



Post-Autistic Economics Network

Hnutie za „post-autistickú" ekonómiu sa začalo petíciou francúzskych študentov, podľa ktorých je moderná neoklasická ekonómia odtrhnutá od reality, posadnutá matematikou, ktorú nepokladá za nástroj, ale cieľ sám o sebe a bráni pokroku poznania tým, že vytláča alternatívne prístupy. Hnutie za pluralistickú a nedogmatickú ekonómiu odvtedy prilákalo viaceré zvučné mená (James K. Galbraith, Sheila Dow, Geoffrey Hodgson) a rozhodne sa ho oplatí sledovať.



O gazdoch, dlhoch a lektoroch večerných univerzít


Gabriela Rothmayerová

vydané 27. 01. 2005 • prečítané 9734x
formát na tlač



Keď gazdovi uhynulo zviera, bola to škoda nenávratná. Mohol si hlavu búchať, mohol hromžiť a viniť paholkov, nepomohlo mu nič iné, iba peniaze na novú kravu. A keďže peniaze sa nerodia na poli, niekto si musel utiahnuť opasok.


Gazdov Slovenskej republiky od jej vzniku bolo už niekoľko, a tak teraz, keď im ,,uhynulo zviera“ v ČSOB, tiež si predhadzujú, kto je vinný. Jano alebo Jožo? Tento dramatický kus je nestráviteľný a dlho sa na scéne iste neohreje. Vec je jednoduchá - treba cálovať. Sekera zaťatá hlboko, zaplatiť treba niekoľko desiatok miliárd. Koľko to vlastne je? Pre babičku, roky odkladajúcu korunky z penzie, sa končia čísla niekde pri desiatkach tisíc. Aby mala na pohreb. Miliarda je číslo z Marsu. A keď jej ešte lektori z večerných univerzít televízií povedia, že ten dlh, ktorý štát musí akejsi banke zaplatiť, ona vlastne ani nepocíti, tak je všetko v najlepšom poriadku. (Lebo čo je podľa lektorov pre takú babičku päť tisíc, ktorými bude aj jej peňaženka zaťažená?) To sa urobí podľa nich šikovne, na to sú múdri ľudia, ktorí dokážu tak čarovať, aby stratu nikto ani nezbadal. Ale urobiť sa to musí! Dlh je dlh, a azda nechceme žiť nečestne, v zadĺžení?

Nechcem pátrať, ako dlh vznikol (aj to by niekto mal!), iba si hovorím, že nie nadarmo sa hovorí: nebezpečné je ukradnúť malú čiastku – tie veľké sú nepostihnuteľné.

Chcem však o inom. Zakaždým, keď sledujem konškolákov, ktorí sa z vysokých škôl rozišli do rozličných významných inštitúcií a médií, a teraz pred televíznymi kamerami ako experti ,,vzdelávajú“ celý národ, spomeniem si na svojho kolegu poslanca Federálneho zhromaždenia Jiřího Rumla. Stretli sme sa v roku 1990, bol to už svetaskúsený muž, ktorý v tom čase bojoval za novú demokraciu. No býval to bojovník aj v iných šíkoch. V budove parlamentu som si vtedy kúpila jeho knižku Daň z blbosti. A dočítala som sa, ako v päťdesiatych rokoch, súc redaktorom Československého rozhlasu, sledoval hrdelné procesy. Bol to vtedy mladý talentovaný a o svojej pravde presvedčený človek. Dôrazne žiadal smrť obesením pre všetkých, ktorí boli obžalovaní v zinscenovaných procesoch. Myslel si, že žiada spravodlivosť. Kde sa vzalo v tom mladom talentovanom človeku takéto hlboké presvedčenie? Iný v päťdesiatych rokoch pomýlený - Zdeněk Mlynář vo svojej knihe Mráz přichází z Kremlu poctivo píše: ideológia dáva človeku, ktorý v skutočnosti vie veľmi málo alebo nič, sebavedomie človeka, ktorý spoznal zákonitosti vývoja ľudstva a sveta. Vyžaduje za to jediné – aby sa jej verilo. Jeho vnútorný svet sa zmení, získa orientáciu – síce naďalej nič nevie, ale už vie všetko hodnotiť. Vie, čo je dobré a čo zlé pre perspektívu ľudstva. A vie, čo je vedecké a čo nevedecké bez toho, aby sa zaťažoval konkrétnym, vedeckým skúmaním.

Premýšľam - keď umrela ideológia marx-leninizmu, je azda tá iná – neoliberálna, konzervatívna – už vedecká? Veď kto má oči a uši, vidí a počuje - áno, aj ozvenu nezmeniteľných klimatických zmien, aj tieň chudobných sveta, ktorí sú ,,nadbytoční“. Nie sú vykorisťovaní, ,,iba“ zabudnutí, napísal maďarský filozof Gábor Tamás.

Možno aj naši lektori vo svojom múdrom veku napíšu knihy, kde priznajú, aká bola daň z ich blbosti. A že niet takej straty, ktorú by zaplatil deus ex machina, lebo vždy to bude aj tá babička, čo si po korunke odkladá do kasičky, aby príbuzní mali na jej pohreb. Je možné, aby lektori televíznych večerných univerzít tú nespravodlivosť necítili?



Gabriela Rothmayerová je novinárka a spisovateľka.





Vaše komentáre:

nahodny citatel  (01.02.2005 16:26:28)     
re
to je jasne ze tu nespravodlivost necitia, ved su
to ludia , ktorych neucily mysliet ,14rokov musely len
reprodukovat ako papagaj co niekto iny vymyslel,
14 rokov ich ucily ze obrad inych je ta
najspravnejsia strategia ,maju na to
dokonca aj papier a su na to pyšny.


Reagovať

PZV  (13.08.2005 00:52:32)     
Dve ideologie a čo to spôsobuje
Až TERAZ znova cez internet čítam a tak som sa vrátil i na stránku Hejrup-u. Gabika Rothmayerová to vystihla : nie je tu bezhraničné demokratické ovzdušie, akési občianske "prázdno", ktoré sa vypĺňa "ad hoc" skúsenosťami a novými precedensami: je tu tvrdý ideologický DIKTÁT - a na malom Slovensku sa bijú hneď dve ideologicky nezmieriteľné DIKTATÚRY - liberálna ( ano, aj sdku dS-kaník tam patria) a klerikálna ( ako kádehá tak i esemká). Oprávnene nepíšem o kresťanskej ale o klerikálnej ideológii - tá kresťanská je už azda iba v múzeách a občas v úprimných spovediach v spovedniciach kostolov.
Je to horor, ako sa či mladí, či starí, chytia viery v "libértum" alebo v "klérum" a sebavedomo kosia okolo seba ostatné myšlienky - žil som za socializmu už ako dospelý v Československu od šesťdesiatych rokov, ale až tak tupý prejav viery som už nezažil - ako keby tu taraz práškovali tie nezmysly z lietadiel.

Reagovať

Pokus  (31.05.2007 18:24:57)     
pokus
[img]http://hejrup.sk/image/hejrup/HlavickaStredna.gif[/img]

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.