hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

08. 07. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Osamělý bojovník František Kriegel

Leoš Kyša

Desátého dubna uplynulo 95 let od narození bezesporu jednoho z nejstatečnějších a nejzásadovějších českých politiků. Člověka, který pro svou myšlenku dokázal nesčetněkrát nasadit nejen svou materiální existenci, ale i holý život. Paradoxem doby zůstává, že ke konci života, kdy byl ve světě oslavován a připomínán, byla na něj doma házena špína a proti jeho osobě vyvolávána nenávist. Dnes už jméno a život tohoto muže pomalu, a jistě nespravedlivě, odchází do zapomnění. Tímto člověkem nebyl nikdo jiný než lékař, politik a odvážný bojovník František Kriegel.

(24. 08. 2004)



Linka na dnes



Ejército Zapatista de Liberacion Nacional (EZLN)

...čiže Zapatova armáda národného oslobodenia. Keď v sedemdesiatych rokoch dorazili do Chiapas - najchudobnejšej oblasti Mexika - marxistickí aktivisti, sotva čakali, že nielenže neobrátia miestnych Indiánov na svoju vieru, ale že to dopadne akosi naopak... Zapatisti dali svoju existenciu svetu na známosť v roku 1994 povstaním, ktorým sa začala „prvá postmoderná revolúcia" - revolúcia, ktorá síce chce zmeniť svet, ale nesnaží sa pritom uchopiť moc. Do pozornosti treba odporúčať ešte skvostné zbierky vyhlásení EZLN a spisby Subcomandante Marcosa, hovorcu zapatistov. Viac o zapatistoch v kyberpriestore hovorí táto stránka.



Hlas pre kultúru



vydané 19. 12. 2004 • prečítané 9737x
formát na tlač



Výzva Hlas pre kultúru je občianskou iniciatívou, ktorá sa obracia na všetkých občanov Slovenskej republiky. Text výzvy vychádza z predpokladu, že nejde výlučne o budovu Slovenského národného divadla, ale o precedens v rámci kultúry, o princíp. Kauzu „Novostavba SND“ treba chápať ako poslednú kvapku, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti. Ako vidno, ľahostajnosť verejných činiteľov Slovenskej republiky k problémom kultúry a k jej postaveniu v spoločnosti ale aj pasivita kultúrnej verejnosti môže mať fatálne dôsledky.


Výzva „hlas pre kultúru“

Vážení spoluobčania!

Po takmer dvadsiatich rokoch výstavby novej budovy Slovenského národného divadla Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že budova nebude patriť divadlu, dokonca ani rezortu kultúry. Toto rozhodnutie, vykonané bez predchádzajúceho auditu či verejnej súťaže, odhaľuje vzťah reprezentantov tohto štátu ku kultúre. Tu už nejde o budovu národného divadla, ale o každý kultúrny stánok, o každú dotáciu pre kultúru kdekoľvek na Slovensku. Ak sa vezme jednej z najvýznamnejších národných kultúrnych inštitúcií, potom sa môže vziať komukoľvek. Kultúra sa prepadla na dno hierarchie hodnôt v tejto krajine – jej problémy a tragický nedostatok financií zaujímajú málokoho. Takýto signál vysiela Slovensko do spoločenstva, ktorého členom sme sa stali iba prednedávnom, toto je dedičstvo, ktoré chystáme pre nasledujúce generácie. V mene zachovania podmienok pre rozvoj kultúry, ktorá tvorí zdroj identity i duchovnej kvality národa, vás vyzývame, aby ste zdvihli svoj hlas a pripojili svoj podpis za prehodnotenie rozhodnutia Vlády SR. Chceme, aby sa novostavba SND vrátila rezortu kultúry, aby sa zaviedla nová, ekonomicky fundovaná a verejná diskusia, aby sa hľadali riešenia výhodné predovšetkým pre kultúru a pre občanov Slovenska. Ďakujeme.

14. december 2004

Združenie divadelníkov na Slovensku a podpísaní

» » » » » » » »

Vysvetlenie k výzve Hlas pre kultúru

Výzva Hlas pre kultúru je občianskou iniciatívou, ktorá sa obracia na všetkých občanov Slovenskej republiky. Text výzvy vychádza z predpokladu, že nejde výlučne o budovu Slovenského národného divadla, ale o precedens v rámci kultúry, o princíp. Kauzu „Novostavba SND“ treba chápať ako poslednú kvapku, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti. Ako vidno, ľahostajnosť verejných činiteľov Slovenskej republiky k problémom kultúry a k jej postaveniu v spoločnosti ale aj pasivita kultúrnej verejnosti môže mať fatálne dôsledky.

Bolo by dobre, keby si občania Slovenska uvedomili, že po likvidácii slovenskej kinematografie, po okyptení podmienok pre rozvoj výtvarného umenia, po znížení nákupu nových kníh do knižníc na minimum, po zvýšení dane na kultúrne tovary a služby zavedením jednotnej DPH, po poloprivatizácii novej budovy pôvodne určenej pre SND, môže nasledovať čokoľvek - výpredaj iných nehnuteľností v oblasti kultúry, rušenie kultúrnych organizácií aj fyzický rozpad kultúrnych pamiatok, z ktorých väčšina je dnes v havarijnom stave.

Kultúrna verejnosť by mala urobiť to, čo sa robí vo všetkých rozvinutých krajinách – brániť podmienky pre rozvoj kultúry. Zrejme to nikto iný za ňu neurobí. A v prípade výzvy Hlas pre kultúru nielen kultúrna verejnosť, ale všetci, ktorí si uvedomujú, akú nenahraditeľnú hodnotu pre spoločnosť predstavuje kultúra – vedci, technická inteligencia, pedagógovia, kňazi, lekári, sudcovia, ochrancovia prírody, športovci, administratívni pracovníci, podnikatelia ...

Výzva Hlas pre kultúru nie je petícia. Podpisy, ktoré sa zbierajú, slúžia ako argumentácia pre dosiahnutie označeného cieľa. Prostriedkom na zhromažďovanie podpisov (v tomto prípade meno, priezvisko a povolanie a/alebo funkcia) a hlavným médiom ich zverejňovania je internetová stránka vytvorená pre tento účel pod rovnomenným názvom.









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.