hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Príďte hádzať hrach na stenu!

Bratislavské regionálne ochranárske združenie

Bratislavské regionálne ochranárske združenie spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami a občianskymi iniciatívami pozýva na

(25. 09. 2006)



Linka na dnes



Československá anarchistická federácia

Dnes už slovutná stará dáma medzi anarchistickými skupinami u nás (ani anarchisti samozrejme nie sú imúnni voči tradičnej chorobe odporcov panujúceho poriadku, t. j. rozdrobenosti). Pekná stránka so širokým obsahom, ktorý sa neobmedzuje sektársky len na „rýdzo anarchistické" témy.



Rozhovor s Janou Cvikovou

„Mala som pocit, že byť ženou je obmedzujúce”


Ľubica Lacinová

vydané 26. 11. 2004 • prečítané 9100x
formát na tlač



Ľuba Lacinová: Ako si objavila feminizmus?
Jana Cviková: Bola som už dlhšie nespokojná, mala som pocit, že byť ženou je obmedzujúce. Snažila som sa zistiť, prečo to tak pociťujem. Odpoveď som našla najmä cez knihy.


ĽL: Ale vtedy – na začiatku deväťdesiatych rokov - nebolo veľa českých a slovenských kníh, ktoré by ti to objasnili.

JC: Naozaj vtedy nebolo nič – existovali iba vydania zo šesťdesiatych rokov ako Druhé pohlavie od Simone de Beauvoir. Priznám sa, že i keď som ich prečítala, veľmi som im nerozumela. Chýbal mi istý raster na ich chápanie, istý spôsob vzdelávania. Na Filozofickej fakulte nám predkladali skôr pozitivistické súhrny – som vďačná tým učiteľom a učiteľkám, ktorí učili inak, ale tí boli skôr výnimkou. Dôležitým nástrojom na porozumenie feministickej literatúre pre mňa bol jednak jazyk, konkrétne nemčina, jednak vlastná skúsenosť, konkrétne skúsenosť materstva.

ĽL: Potom si sa rozhodla opustiť svoje povolanie a venovať sa feminizmu profesionálne. Umožnila ti to nemecká nadácia Frauenanstiftung. Ako ste sa navzájom objavili?

JC: Po otvorení hraníc hľadali feministky zo Západu kontakty so ženami z bývalých socialistických krajín. Nemecké ženy z Frauenanstiftung začali najprv v Čechách. Tam došlo aj k nášmu prvému kontaktu. Jiřina Šiklová napísala do redakcie Slovenských pohľadov, aby niekto prišiel na konferenciu a Jana Juráňová poslala mňa a ešte dve naše priateľky – to sú také náhody. Vtedy sme po prvýkrát verejne hovorili už aj o časopise. Ženy z Frauenanstiftung hľadali ďalej. Hľadali v Poľsku, hľadali aj v Bratislave. Aby si nás oťukli, ponúkli nám spoločnú konferenciu na tému Feminizmus a nacionalizmus. My sme si vtedy vedeli skôr predstaviť nacionalizmus než feminizmus, ale bola to možnosť povedať si navzájom, čo vieme. V júni 1993 sme zorganizovali prvú feministickú konferenciu na Slovensku, ktorá sa volala Feminizmus a nacionalizmus a vyšiel z nej zborník, ktorý je vlastne úplne prvou publikáciou Aspektu. Ženám z Frauenanstiftung sme predstavili projekt časopisu a vysvetlili, že sa chceme učiť o feminizme. Povedali nám, aby sme vypracovali projekt a požiadali o peniaze, a vo všetkom nás podporovali a sprvu tak trocha viedli za ruku.

ĽL: Kedy vyšlo prvé číslo Aspektu?

JC: Oficiálne prezentované bolo v októbri 1993, ale pripravovali sme ho dva roky predtým. Počas júnovej konferencie sme ho ukázali ako polotovar a Heidi Burmeister z Frauenastiftung, Alena Wágnerová z Heinrich Böll Stiftung a Susanna Roth z Pro Helvetie povedali, že peniaze na tlač tohoto časopisu treba zohnať a aj ich zohnali.

ĽL: Ako si našla Janu Juráňovú?

JC: Videla som ju ešte v osemdesiatych rokoch na Literárnovednom ústave, ale tam sme sa vlastne minuli, a potom som ju stretla ako zástupkyňu šéfredaktora Slovenských pohľadov, pre ktoré som písala. Jana mala najprv iné záujmy ako ja, ale našťastie sa to vyvinulo inak.

ĽL: Takže máš pocit, že si bola feministkou skôr, ako Jana J?

JC: Ja nemám pocit, ja si to pamätám, zatiaľ ešte (chichichi). Pamätám si, že som prišla za Janou a spýtala som sa jej, kde by tak mohla vyjsť nejaká kniha nemeckej radikálnej feministky Alice Schwarzer a Jana mi povedala: "skús to vo vydavateľstve Agres". To nebolo vôbec milé. Ale potom prišla chvíľa, keď sa aj ona chcela viac dozvedieť a stala sa tou "štrukturovanou iniciátorkou", ja som bola iba "osamotená bojovníčka". Jana prešla viacerými zamestnaniami, mala skúsenosti s fungovaním štruktúr. Ja som bola iba úplne naivná.

ĽL: Projekt Aspekt vznikol ako kultúrno-vzdelávací projekt. Financovaný bol ale nadáciou politickej strany – nemeckej Strany zelených. Nepokúšali sa vás vaši donori postrčiť do viac politickej polohy?

JC: Doteraz nie, tedy v zmysle straníckej politiky nie, lebo to, čo robíme, politické určite je. Teraz ale nadácia chce samú seba definovať viac ako politickú. Predtým bola ochotná brať aj kultúru ako politickú činnosť. Ako sa vyvinie ďalej, to ešte neviem. Doteraz nikdy priamo nerozhodovali o tom, čo robíme, vždy sa nám snažili prispôsobiť. Napríklad najprv povedali, že ako politická nadácia nemajú v náplni podporu časopisu, a napokon našli nejakú administratívno-nadačnú okľuku, ako ho podporiť, lebo pochopili, že sme tvrdohlavé a časopis vydávať chceme. Čiže aj my sme spoluvytvárali priestor, ktorý nám oni dávali.

ĽL: V posledných rokoch sa začínaš viac orientovať na školy, na učiteľky. Bude to v najbližších rokoch trvalejšie smerovanie Aspektu?

JC: Jednak absolvujem školu – teraz už kvintu – so svojou dcérou, rok som chodila do školy ako učiteľka na základnej škole a chvíľočku som učila aj na vysokej škole. Súčasne ma ale veľmi baví komunikovať s ľuďmi a snažiť sa pochopiť, ako sa dá to, čo ja považujem za dôležité, sprostredkovať iným tak, aby to aj oni považovali za dôležité. Ale nerobím na tom iba ja, robíme to spoločne. Vždy sa jedna z nás zaujíma o nejakú vec intenzívnejšie a tá druhá ju v tom podporuje, nedá sa povedať, že by na nejakom projekte pracovala iba jedna z nás.

ĽL: Chcete s učiteľmi pracovať priamo, alebo prostredníctvom tlačených materiálov?

JC: Vďaka iniciatíve združenia Občan a demokracia sme vydali knihu o rodových stereotypoch "Ružový a modrý svet", ktorú považujem za veľký prelom v tom, čo robíme. Bola to pre nás veľká škola publikovania veľmi presne zameraného na určitý účel. Túto knihu chceme rozpracovať na ďalšie materiály, ktoré chceme v spolupráci s Občanom a demokraciou využívať na seminároch a chceme ju dostať aj do praxe ďalšieho vzdelávania pedagogických profesií. Dúfam, že sa nám to podarí. Je o tom, že ak chceš pochopiť rodovú problematiku, najprv musíš pochopiť, čo je rod a pohlavie, o tom, že existujú nejaké rodové stereotypy a že je to problém.

ĽL: Tebe doma dorastá dcéra, ktorá sa vo svojom svete, vo svojej škole tiež stretáva s rodovými stereotypmi. Ako sa ti darí pri jej výchove?

JC: „Moja“ dcéra je samozrejme svoj človek, nie môj človek, i keď o nej hovorím ako o svojom človeku. Je podstatne menej exhibicionistická ako ja, ona nebojuje nahlas. Je rovnako ironická, ako ja, naučila sa používať zbrane irónie až cynizmu na zosmiešňovanie tých situácií, ktoré by mohli byť potenciálne zraňujúce – a nielen z rodového hľadiska. To je veľmi fajn, a myslím, že to je niečo, čo sme jej dali my doma. A ona sa aj snaží s tým niečo robiť. Minule mala na nemčinu napísať rozhovor na základe obrázku, na ktorom bol muž, ktorý kľačí, umýva strašnú kopu riadov a na nohách ešte dokonca drží vlnu, ktorú namotáva žena, rozvalená na nejakej stoličke s kávičkou vedľa seba. Ona bola podráždená, že čo profesorka od nej čaká, asi nejaké blabla bla – chudáčik muž pod papučou. Napísala si teda svoj rozhovor o tom, že ten muž by chcel síce umývačku riadu, ale len preto, aby mal viac času a mohol štrikovať.

Myslím, že to tie niektoré profesorky dosť znervózňuje, lebo očakávajú tradičnú stereotypnú odpoveď. Dcéry chodí na školu zameranú na nemčinu, to ma špeciálne trápi, že sa majú ešte aj v cudzom jazyku učiť stereotypy. Je to dosť absurdné, keď si uvedomíš, že jazykové vzdelávanie by malo smerovať k nejakému otváraniu sa a nie k zatváraniu.

ĽL: Tvoja dcéra má asi iný pohľad na vzťahy žien a mužov než je obvyklé v rámci našich stereotypov, keďže vyrastá v tvojej prítomnosti – ako na to reagujú spolužiačky a spolužiaci?

JC: Myslím, že to skôr zostáva na mne, ona ma berie tak že no dobre, som jej mama a som taká troška čudná, no ale čo, som jej mama. Rovesnícky tlak v mnohom prijíma, často nepovie, čo si myslí. Ale zase v mnohom tým rodovým stereotypom odoláva. Fakt je, že má mimoriadny odpor voči ružovej farbe a trblietkam. Nakoľko zostane mimo tých stereotypov a nakoľko sa im bude musieť vo svojom živote prispôsobiť sa uvidí až vo chvíli skutočného dospievania, o niekoľko rokov. Zatiaľ to rieši výsmechom. Napríklad keď spolu kupujeme topánky, vždy sa výborne zabávame. Skúšame si spolu také športové, ktoré by sme chceli, a okrem toho si pozeráme všelijaké tie štekle, na ktorých sa nedá chodiť, a strašne sa na nich smejeme.

ĽL: Ako sa vyrovnáva s mýtom krásy?

JC: Ako každá teenagerka sa začína pozorovať, ale zatiaľ je to v miere primeranej dospievaniu, proste tomu, že človek odhaľuje svoje telo, uvedomuje si, že to telo nejako vyzerá a mení sa. Snaží sa obliekať podľa svojich predstáv, zatiaľ je to skôr športové oblečenie, nie je nejako sexuálne vyzývavé, alebo vyslovene len na parádu a nie na pohodlie.

ĽL: Vstúpili sme do EÚ. Ty sa v Aspekte staráš o ekonomické záležitosti. Čo náš vstup pre teba znamená?

JC: Pre nás to bude veľký problém. Napriek tomu, že sme vytvorili zdanie neotrasiteľnej feministickej inštitúcie, v skutočnosti tá inštitúcia je otrasiteľná tým, že ja alebo Jana buď ochorieme alebo sa nám zmení životná situácia a nebudeme. Aspekt stojí na tom, že sa navzájom podporujeme. Fungujeme spontánne od začiatku až doteraz, reagujeme na podnety a to sa nám osvedčilo. Plánovaný život je pre mňa hrozné utrpenie. Nevychádzam z údivu nad formalizmom niektorých európskych procesov. Bojím sa, že toto nezvládneme. Bojím sa, že bude vyhrávať formalizmus nad skutočným obsahom. To, ako sú postavené modely žiadania o jednotlivé projekty, je veľmi nepriateľské tomu, ako my pracujeme. To, čo my robíme, je procesuálne, nie je to hotová konzerva – neuvažujeme v jednoduchých kategóriách typu "vydáme dve knihy a to osloví troch ľudí". Chápem všetky potreby evaluácie a podobne, ale takéto počítanie sveta mi ide na nervy.

ĽL: Myslíš, že raz budú na Slovensku aj domáce zdroje, ktoré by podporovali také projekty, ako je Aspekt?

JC: Neviem. My tento štát podporujeme svojim know-how, publikáciami, a neviem čím všetkým. Domáce prostredie to, čo robí Aspekt, veselo využíva, tak dúfam, že to tomu domácemu prostrediu raz dôjde a že sa nájdu aj tie zdroje.

ĽL: Dúfam, že ti dovtedy vydrží energia.

JC: No neviem, lebo už teraz som šedivá. Jedna jediná vec je možno dobrá v tom desivom plánovanom procese. To, čo robíme, je strašne široké, a to plánovanie nás bude držať v nejakých koľajách. Teraz sme si vytýčili dva hlavné projekty "Histórie žien" v zmysle historickom i príbehovom a "Rodovo citlivá pedagogika". Čiže máme dve hlavné oblasti, na ktoré sa chceme koncentrovať. Ale nebudeme celkom odmietať ani aktuálne veci, napríklad diskusiu na tému ženskej lobby na Slovensku, pretože to jednoducho nejde.

ĽL: Ďakujem za rozhovor.

JC: Ďakujem aj ja.









Vaše komentáre:

satan  (05.04.2006 20:21:41)     
ha ha ha
Nakoho sa hraš?Možno maš asi obmedzene myslenie,ked si mysliš že ženy mužu byt rovnopravne s mužom.Pozry sa okolo seba a zamysli sa a porovnaj budovanie sveta--lebo muži vytvorili svet v ktorom žiješ,cesty po ktorych kračaš,budovy v ktorych žiješ či pracuješ,veškere veci okolo teba su dielom mužuv.Ženy su pijavyce ktore sa pryživuju a zrazu vykrykuju o rovnopravnosty ked je večšina veci lahka-kde ste boli pred staročiami ked sa žilo tažko!!!A už viem,lebo keby si si otvoryla žgranu stakymi nazormi tak ta rovno popravia--ale neboj ešte par rokov budu taketo organizacie provokovat a doba brutality sa vrati a uvydiš kto je panom sveta!!!Pridu časy ked budeme pre ženy zriadovat rezervacie a predavat ako zver tie časy tu boli a vratia sa!!!Lebo my nato mame a ženy nikdy nemali!!!

Reagovať

 (14.04.2009 19:29:46)     
si ĂşplnĂ˝ magor???
Dalo by sa povedaĹĄ, Ĺľe ku komentu od satana vlastne ani niet komentu...., lebo evidentne ide o dákeho dementa s nĂ­zkou inteligenciou!!! napokon mi to však nedalo... Dá sa to usĂşdiĹĄ uĹľ len zo štylistiky pĂ­sania. Je uĹľ ÄŤo povedaĹĄ, ak ÄŤlovek (ak sa o Ĺ?om dá v tomto zmysle hovoriĹĄ) v texte, ktorĂ˝ pozostáva celkom z 10 riadkov urobĂ­ 15 hrĂşbok (ak by pojem hrĂşbka autor nepochopil, hovorĂ­m o pravopisnĂ˝ch chybách - usudzujem, Ĺľe vysvetlenie je potrebnĂ©...)
Mimochodom, ak tu hovoríš o mužoch ako tvorcov sveta, je to dosť zábavné, už len z toho hľadiska, že polovicu sveta tvoria ženy a tú druhú same porodili... to ťa asi nenapadlo, hm???
Odporúčam hlboké zamyslenie sa nad riadkami, ktoré si tu napísal... evidentne nie si zrelý jedinec, ale nejaké nevyzreté decko, ktoré za mlada v kolektíve nebolo veľmi obľúbené... pravdepodobne si bol asi dosť veľký outsider však? Skús, ak je to možné, a to myslím naozaj v dobrom, prehodnotiť svoj postoj nielen k diskutovanej problematike, ale celkový postoj k životu, pretože takí, ako si ty sú len chodiacou hanbou po svete a v konečnom dôsledku škodia nielen druhým, ale i sebe....
Rozhovor s Jankou Cvikovou sa mi páči a myslĂ­m, Ĺľe je potrebnĂ© diskutovaĹĄ tak o Ĺľenskej ako i muĹľskej diskriminácii. Po vstupe do EĂš sa sĂ­ce prijalo viac opatrenĂ­, ktorĂ© by mali chrániĹĄ Ĺľenu pred akĂ˝mkoÄľvek spoloÄŤenskĂ˝m znevĂ˝hodĹ?ovanĂ­m, realita však nasvedÄŤuje nieÄŤomu inĂ©mu. Ĺ˝iaÄľ ukazuje sa nám tu problĂ©m formalizmu, je len na nás a vládnych kruhoch, aby sme tento formalizmus uviedli aj do praxe....

Reagovať

 (14.04.2009 19:37:16)     
si ĂşplnĂ˝ magor???
Dalo by sa povedat, ze ku komentu od satana vlastne ani niet komentu...., lebo evidentne ide o dakeho dementa s nizkou inteligenciou!!! napokon mi to vsak nedalo... Da sa to usudit uz len zo stylistiky pisania. Je uz co povedat, ak clovek (ak sa o nom da v tomto zmysle hovorit) v texte, ktory pozostava celkom z 10 riadkov urobi 15 hrubok (ak by pojem hrubka autor nepochopil, hovorim o pravopisnych chybach - usudzujem, ze vysvetlenie je potrebne...)
Mimochodom, ak tu hovoris o muzoch ako tvorcov sveta, je to dost zabavne, uz len z toho hladiska, ze polovicu sveta tvoria zeny a tu druhu same porodili... to ta asi nenapadlo, hm???
Odporucam hlboke zamyslenie sa nad riadkami, ktore si tu napisal... evidentne nie si zrely jedinec, ale nejake nevyzrete decko, ktore za mlada v kolektive nebolo velmi oblĂşbene... pravdepodobne si bol asi dost velky outsider alebo clen nejakeho zvrateneho klanu? Skus, ak je to mozne, a to myslim naozaj v dobrom, prehodnotit svoj postoj nielen k diskutovanej problematike, ale celkovy postoj k zivotu, pretoze taki, ako si ty su len chodiacou hanbou po svete a v konecnom dosledku skodia nielen druhym, ale i sebe....
Rozhovor s Jankou Cvikovou sa mi paci a myslim, ze je potrebne diskutovat tak o zenskej ako i muzskej diskriminacii. Po vstupe do EU sa sice prijalo viac opatreni, ktore by mali chranit zenu pred akymkolvek spolocenskym znevyhodnovanim, realita vsak nasvedcuje niecomu inemu. Zial ukazuje sa nam tu problem formalizmu, je len na nas a predovsetkym na vladnych kruhoch, aby sme tento formalizmus uviedli aj do praxe....

Reagovať

  
 (29.08.2016 18:57:19)     
Re: si ĂşplnĂ˝ magor???
I will immediately grab your rss feed as I can not find your email subscription link or enewsletter service. Do you've any? Please let me know in order that I could subscribe. Thanks. fccfeabadkebaaee

Reagovať

  
 (30.08.2016 22:44:14)     
Re: si ĂşplnĂ˝ magor???
Some really quality content on this website , saved to fav. kekekekcceeefffa

Reagovať

  
 (03.09.2016 04:57:44)     
Re: si ĂşplnĂ˝ magor???
Thank you, I have just been searching for info about this subject for a long time and yours is the greatest I've found out so far. However, what about the bottom line? Are you positive concerning the supply? dcdadbeaabdeeebb

Reagovať

  
 (29.12.2016 12:22:31)     
Re: si ĂşplnĂ˝ magor???
Id forever want to be update on new articles on this internet site, bookmarked ! . bfeaaabeegdfgegd

Reagovať

  
 (29.12.2016 12:23:01)     
Re: si ĂşplnĂ˝ magor???
Nice site. On your blogs extremely interest and i will tell a buddies. eebckgaakbkedeck

Reagovať

 (14.04.2009 19:37:30)     
si uplny magor???
Dalo by sa povedat, ze ku komentu od satana vlastne ani niet komentu...., lebo evidentne ide o dakeho dementa s nizkou inteligenciou!!! napokon mi to vsak nedalo... Da sa to usudit uz len zo stylistiky pisania. Je uz co povedat, ak clovek (ak sa o nom da v tomto zmysle hovorit) v texte, ktory pozostava celkom z 10 riadkov urobi 15 hrubok (ak by pojem hrubka autor nepochopil, hovorim o pravopisnych chybach - usudzujem, ze vysvetlenie je potrebne...)
Mimochodom, ak tu hovoris o muzoch ako tvorcov sveta, je to dost zabavne, uz len z toho hladiska, ze polovicu sveta tvoria zeny a tu druhu same porodili... to ta asi nenapadlo, hm???
Odporucam hlboke zamyslenie sa nad riadkami, ktore si tu napisal... evidentne nie si zrely jedinec, ale nejake nevyzrete decko, ktore za mlada v kolektive nebolo velmi oblĂşbene... pravdepodobne si bol asi dost velky outsider alebo clen nejakeho zvrateneho klanu? Skus, ak je to mozne, a to myslim naozaj v dobrom, prehodnotit svoj postoj nielen k diskutovanej problematike, ale celkovy postoj k zivotu, pretoze taki, ako si ty su len chodiacou hanbou po svete a v konecnom dosledku skodia nielen druhym, ale i sebe....
Rozhovor s Jankou Cvikovou sa mi paci a myslim, ze je potrebne diskutovat tak o zenskej ako i muzskej diskriminacii. Po vstupe do EU sa sice prijalo viac opatreni, ktore by mali chranit zenu pred akymkolvek spolocenskym znevyhodnovanim, realita vsak nasvedcuje niecomu inemu. Zial ukazuje sa nam tu problem formalizmu, je len na nas a predovsetkym na vladnych kruhoch, aby sme tento formalizmus uviedli aj do praxe....

Reagovať

  
 (18.08.2016 10:30:41)     
Re: si uplny magor???
tretinoin chemotherapy kadbkecdegkbcdbb

Reagovať

  
 (22.08.2016 00:22:21)     
Re: si uplny magor???
This website is mostly a walkby for all the info you wished about this and didnt know who to ask. Glimpse right here, and also youll undoubtedly uncover it. efcbadkgkdccakce

Reagovať

  
 (22.08.2016 00:23:17)     
Re: si uplny magor???
Merely a smiling visitor here to share the adore , btw outstanding style. Audacity, more audacity and always audacity. by Georges Jacques Danton. dkagdgbecdfdcfbg

Reagovať

  
 (24.08.2016 11:39:01)     
Re: si uplny magor???
The finest sites and blogs and forums centered on literature and learning? eeadckcfacbcbeck

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.