hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Bezdomovectvo - sociálny problém alebo zločin?

Prespávanie na verejných priestranstvách sa podľa návrhu novely Zákona o priestupkoch, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra SR, môže sankcionovať sumou až do 3000 Sk. Táto novela by medzi páchateľov priestupkov zaradila okrem ľudí bez domova aj ľudí, ktorí stanujú v lese alebo prespávajú na poli.

(04. 08. 2005)



Linka na dnes



Slovo

Slovenský intelektuálny týždenník sociálnodemokratického zamerania, sem-tam korenený aj radikálnejšími článkami. Pokúša sa obrátiť slovenskú inteligenciu pre ňu prijateľnou formou na ľavicovú vieru.



NATO je hrozbou pre Európu a treba ho zrušiť


Jonathan Steele

vydané 26. 11. 2004 • prečítané 11335x
formát na tlač



Chodia ako my. Rozprávajú ako my. Ale nerozmýšľajú ako my. Vzhľadom na obrovskú pdporu, ktorú dostal George Bush v prezidentských voľbách, je načase, aby sme si uvedomili, aká odlišná je väčšinová americká kultúra, a prispôsobili tomu svoju politiku. To, čo majú Američania s Európanmi spoločné, nie sú hodnoty, ale inštitúcie. Toto rozlíšenie je kriticky dôležité. Tak, ako u nás, aj u nich je deľba moci medzi výkonnú a zákonodárnu, nezávislé súdnictvo a vláda zákona. No spoločenské a morálne hodnoty americkej väčšiny sa nesmierne líšia od tých, ktorými sa riadi väčšina Európanov.


Jej nebezpečná neznalosť zvyšku sveta, zmes intelektuálneho izolacionizmu a imperiálnych zásahov v zahraničí, je nám rovnako cudzia. V Spojených štátoch vlastní viac ľudí zbraň, než cestovný pas. Existuje čo len jeden európsky štát, pre ktorý by platilo to isté?

Samozrejme, milióny amerických občanov sa s nami tiež delia o „európske“ hodnoty. No domnievať sa, že táto menšina dosahuje 48% a že Amerika je hlboko polarizovaná je nesprávne. Podporuje to ilúziu, keď už Busha nebude, veci by sa mohli zlepšiť V skutočnosti je vo väčšine otázok, ktoré Európanov znepokojujú, väčšina Kerryho voličov rovnako konzervatívna, ako Bushova väčšina. Kerry sa nikdy nepostavil za férovosť Spojených štátov v konflikte medzi Izraelom a Palestínou, ani za stiahnutie vojsk z Iraku.

Veľa komentátorov dnes tvrdí, že Európa by sa mala od USA viac vzdialiť. No hmlisté výzvy na väčšiu súdržnosť Európy či ukončenia blízkych vzťahov Tonyho Blaira s Bielym domom nestačia. Netreba volať po „väčšej“ nezávislosti. Potrebujeme plnú nezávislosť.

Musíme to dotiahnuť do konca, až do zrušenia NATO. Aliancia, ktorá mala skončiť, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, slúži dnes takmer výhradne ako prostriedok na neférové a jednostranné zasahovanie do európskej zahraničnej politiky.

Dokiaľ sme oficiálne pridruženými spojencami Ameriky, rutinným predpokladom je, že musíme Ameriku podporovať a rešpektovať jej „vodcovskú pozíciu“. To európskym vládam sťažuje vybočenie z radu, keďže sa obávajú, že sa na nich bude útočiť za ich nelojalitu. Rutinným predpokladom by malo byť, že my máme svoje vlastné záujmy práve tak, ako oni. Niekedy sa budú zhodovať. Niekedy sa budú líšiť. Ale to je normálne.

V iných častiach sveta má niekoľko krajín so Spojenými štátmi dvojstranné obranné zmluvy. Možno, že ak by NATO neexistovalo, niektoré európske štáty by sa takto tiež chceli zariadiť. Naproti tomu niekoľko členov Európskej únie, ktorí si za čias studenej vojny zvolili podstatne veľké riziko neutrality, necíti v dnešnom oveľa bezpečnejšom svete nijakú potrebu do NATO vstupovať.

Nedáva teda nijaký zmysel, aby sa najväčšie a najmocnejšie európske štáty, ktoré majú najväčšiu obranyschopnosť, zubami-nechtami držali zastaraných obáv a predstavy, že v konečnom dôsledku ich bezpečnosť závisí od Spojených štátov. Naozaj potrebujeme americké jadrové zbrane, aby nás chránili pred teroristami alebo takzvanými darebáckymi štátmi? Keď bola Európa naposledy v úzkych, keď sa kontinentom v rokoch 1939 a 1940 valili nacistické tanky, USA zostali až do Pearl Harboru iba divákmi.

Existuje názorový prúd, podľa ktorého je NATO už takmer na konci s dychom a preto sa ním netreba zaoberať. Tento názor občas počuť dokonca aj v Rusku, kde takvzaní „realisti“ tvrdia, že Rusko sa nemôže stavať proti svojmu starému nepriateľovi, navzdory neskrývanému úsiliu Washingtonu obkolesiť ho základňami na Kaukaze a v strednej Ázii. Čím väčšmi sa Rusko o to pokúša, vravia títo „realisti“, tým viac zdanlivo potvrdzuje americké tvrdenia, že je expanzionistické – čo ako čudne to znie, keď takto rozpráva oveľa expanzionistickejší Washington.

Je pravda, že NATO zrejme už nikdy nebude fungovať s takou jednomyseľnosťou, ako to bolo počas studenej vojny. Poučenie z Iraku znie, že z aliancie sa stala nanajvýš „koalícia neochotných“, keďže kľúčoví členovia, ako Francúzsko a Nemecko, sa odmietli podieľať na spoločnej akcii.

Nie je však správne uspokojiť sa s údajnou neschopnosťou či nepodstatnosťou NATO. Aliancia poskytuje Spojeným štátom dôležitý nástroj morálneho a politického tlaku. Od Európy sa automaticky očakáva, že poslušne napochoduje do vojny, alebo do fázy po konflikte, ako je to Afganistane a Iraku. Ktovie, či nie je na rade Irán a Sýria? Bush bude pri moci ďalšie štyri roky a sotva je pravdepodobné, že jeho nástupcovia v Bielom dome budú mať menší sklon k zahraničným intervenciám.

Stručne povedané, NATO sa stalo pre Európu hrozbou. Jeho existencia je neustálou brzdou v snahe Európy vybudovať si vlastné bezpečnostné inštitúcie. Niektoré členské krajiny, zvlášť Británia, sa v obavách, že si pohnevajú veľkého brata, neustále obzerajú cez plece. To brzdí každú prípadnú iniciatívu.

Atlantisti očierňujú sebavedomejší postoj Francúzska ako nostalgiu za niekdajšou veľkoleposťou a neuvedomujú si, že je to súčasť francúzskeho proeurópskeho hľadania projektu, ktorý by nám mal pomôcť všetkým.

Paradoxne, na tom je založený jeden z argumentov, prečo v referende hlasovať proti európskej ústave. Bývalý francúzsky socialistický minister obrany Paul Quiles poukazuje na to, že Británia pretlačila zmenu textu ústavy, takže spoločná európska obranná politika aj v čase, keď sa snaží rozbehnúť, musí dávať predovšetkým prednosť NATO. Bez kontroly nad svojou vlastnou obranou, argumentuje Quiles, nedáva väčšia európska integrácia veľký zmysel.

Bezprostrednou prioritou na ceste k európskej nezávislosti je prestať s podporou Bushovej katastrofálnej politiky v Iraku a postaviť sa za väčšinu Iračanov, ktorí chcú, aby USA prestali útočiť na ich mestá a odišli z ich krajiny. Domnievajú sa, že americké sily len vyvolávajú väčšie hrozby a ďalšie obete.

Od Bushovho víťazstva dva členské štáty NATO, Maďarsko a Holandsko (v ktorom vládne pravica) oznámili, že v marci budúceho roka stiahnu z Iraku svoje vojská. Tieto kroky dokazujú falošnosť delenia na „starú“ a „novú Európu“. V postkomunistických krajinách bola presne tak ako na Západe väčšina vždy proti Bushovmu irackému dobrodružstvu, bez ohľadu na to, čo hovorili ich bojazlivé vlády. Chcieť prestať podporovať americkú zahraničnú politiku nie je otázkou pravice či ľavice.

Zrušiť NATO by neznamenalo, že Európa odmieta dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Nevylučuje sa tým ani policajná a spravodajská spolupráca na dôležitých otázkach, ako je obrana krajín pred terorizmom. Európa by sa stále mohla pridať vo vojne k USA, ak by pre ňu existoval medzinárodný konsenzus a voličstvo v jednotlivých krajinách by ju podporovalo.

Európania však musia dospieť k rozhodnutiam v postavení skutočnej nezávislosti. Spojené štáty vždy zakladali svoj prístup k Európe na kalkule svojich záujmov, nie na sentimentálnych dôvodoch. Európa by sa nemala správať inak. Môžeme byť a vo väčšine prípadov by sme mali byť priateľmi Ameriky. Ale už viac nie spojencami.









Vaše komentáre:

Viliam Búr  (26.11.2004 14:15:03)     
trošku počkajme s tým rušením
Bude rozumné, ak sa v budúcnosti Európa sama postará o svoju bezpečnosť. V opačnom prípade by sme boli ľahko vydierateľní, a museli by sme sa prispôsobovať americkým neokonzervatívnym križiackym výpravám.

Nemyslím si však, že sme na rozpustenie NATO pripravení už dnes. Jedného dňa možno - a bude dobré sa na ten deň pripravovať - ale dnes ešte v Európe neexistuje nejaký výrazný pocit spolupatričnosti. Stačí, aby sa k Rusku dostane k moci nejaký expanzionista, a môže začať EÚ po kúskoch rozoberať (začínajúc Slovenskom). Obávam sa, že ako sa na nás všetci vykašľali v Mníchove, vykašľali by sa aj dnes. Neskôr, keď sa krajiny viac prepoja (euro, pohyb pracovných síl, pohyb študentov,...) to bude iné.

Reagovať

JK  (26.11.2004 20:05:56)     
RE
S tým Mníchovom to asi bude pravda. Toľko zdôrazňovaný "americký národný záujem" a rôzne žoviálne gestá prestanú na Slovensku zrejme fungovať (tu nieto ropa) v momente , ako sa podarí CIA a USA plateným bastardom uskutočniť štátny prevrat na Ukrajine. Čo viac si môže ešte Bush želať? Rusov bude mať na dostrel, do gágora mu tečie iracká ropa...A čo si o tom myslí svet? prečo američanov nenávidí,alebo už konečne začína o počínaní USA rozmýšľať, stále viac a viac ľudí? To žiaľ američanov netrápi. Veď oni sú AMERIČANIA a majú sa dobre. Vďaka čomu?.... Kolonizátori, okupanti sa mi protivili vždy. Akejkoľvek farby sú, akokoľvek sa to zdôvodňuje...

Reagovať

Peter Gürtler  (01.12.2004 09:28:45)     
mame na to?
Proces "odluky" EU od USA sa zrejme uz neodvratne zacal.
To je dobre.

Ide naozaj o hodnotovy spor, problem je vsak v tom,aby
sme na to nezabudli, t.j. nech je akokolvek, demokraticka
tradici je v USA nespochybnitelne vacsia ako v EU. Inak
povedane obcanian v USA su menej zvyknuti nechat si sliapat
po hlavach, ako obcania v EU (historicky ponate). Preto bude
velmi dolezite, aby sme si ako Europania zachovali, udrzali a
dalej rozvijali socialnu tradiciu (ucta k cloveku), ktora tu vznikla za poslednych 50 rokov. Inak Europa sklzne do svojho
tradicneho historickeho chumajstva, pokrytectva, konzervativizmu..., alebo inak, Europu by si opat podelili Nemecko s Ruskom (za obcasneho "dorazania" ostatnych).

Osobne som velmi zvedavy, ako sa "Stara" Europa vysporiada s
tou "Novou" (teda s nami), resp. ako sa nam odplati za nasu
antieuropsku politiku. Obavam sa, ze to nic prijemne nebude.

EU treba stmelit i vo vojenskej oblasti. Ako dlho to vsak potrva
vzhladom na spravanie Novej Europy ?




Reagovať

  
Ajaj  (19.06.2005 14:52:51)     
Re: mame na to?
?<i>".... t.j. nech je akokolvek, demokraticka
tradici je v USA nespochybnitelne vacsia ako v EU."</i>
No mal by si este zaspievat Yankey Doodle...alebo sa vratit k studiu aspon zakladov dejepisu a nie tarat frazy o socialnej tradicii. Co to taras o deleni medzi Ruskom a Nemeckom. Hrozba je niekde celkom inde a je aktualna ako pre Nemcov tak aj pre Rusov. Vola sa nenazranost nadnarodnych monopolov, ktore bez vynimky maju v rukach americky Zidia. Ameriku uz maju, chceli by aj Europu s Aziou. No to bud zvedavy a netras sa od strachu ako sa nam (kto ??) <i>"...odplati za antieuropsu politiku</i>

Reagovať

     
blah  (09.02.2008 19:15:53)     
Re: Re: mame na to?
akoze svoje fasizsticke reci si nechaj doma vo vacku a precitajsi od neho o fasizme a podruhe Amerika bola svina uz od malicka... tiez nemam rad kolonizacie a ine veci a ameriku zvlast nenavidim moznosu cosa tyka zbrani a celkovej vybavi prednami ale inteligenciou su za nami.... mam tam odzite 2roky kvoli studiu a ani neviete aky som bol rad ked som nasadal spet na lietadlo a smer SR....

Reagovať

Robinson  (25.03.2008 14:39:28)     
Komentár
Pisateľ článku asi nadobudol pocit že naši "Bratia Európania" sú takí solidárni a dobrí a mocní, že nás budú ochraňovať a budú nás chcieť ochraňovať a že americké "Svine" im to chcú pokaziť a že taký Saddám Husajn bol len chúďa obeť a Taliban-ten trpí najviac:-) Naozaj ma zaráža tento pohľad.

Teda zase sme sa nepoučili z histórie a myslíme si že "zlé štáty" nie sú až také zlé a zavierame oči pred "drobnosťami."
Spomeňme si na Nemecko. Tiež sme si mysleli že sa to nejako samo vyrieši...nevyriešilo. Nebola dostatočná vojenská sila a vôľa a súdržnosť. A čo sa týka Ameriky-vtedy sa nezapojila. To sa jej strašne vyčíta. Teraz sa jej zase vyčíta že zasahuje príliš. A keby sa zase niečo stalo, lebo Amerika by nezasiahla, zase by to bola jej vina.

Nemusíme súhlasiť so všetkým čo robí-mnohokrát jej činy popierajú to čo sama hlása. A je najmocnejším štátom na svete. Niekto ním musí byť. Chceme aby to bola rastúca Čína alebo Rusko? Čína ani pomysleť a Rusko? Tých sme sa už nabažili. Európa už dávno nemá niekdajšiu moc. Musíme uzavierať spojenectvo so silnými štátmi, aby sme si uchovali aký-taký význam. Ja osobne si neviem predstaviť že by to mali byť v nejakej väčšej miere Rusko alebo čína.

A mimochodom. Konávajú sa masové demonštrácie proti Amerike, globalizmu(McDonaldom), ale nikoho nenapadne demonštrovať proti hromadným popravám v Číne a antiglobalistom a socialistom je asi jedno, že v Severnej Kóree sa na ľuďoch skúmajú účinky všeličoho možného, udržujú najväčšiu armádu na počet obyvateľov na svete a ľu dia nech si umierajú od hladu.

Myslím, že ľudia majú tendenciu vyrovnávať sa so sebou a okolím vytváraním virtuálnych nepriateľov. Veď na niečo si treba zanadávať...

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.