hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Zásluhovosť a spravodlivosť podľa Kaníka

Ivan Lesay

Problematika zásluhovosti bola pri zavádzaní dôchodkovej „reformy“ veľmi dôležitá. Ide v nej o to, kto si zaslúži aký dôchodok. Táto téma sa dostala na pretras opäť v súvislosti so zmenami valorizácie tzv. starodôchodkov a novodôchodkov. Rezort práce dokázal, že pojem flexibilita dokáže aplikovať aj vo vlastných názoroch, a to dôsledne. Ešte od výroby teplú „reformu“ nanovo reformoval, keď zimnú zásluhovosť vystriedala zásluhovosť letná. Pozrime sa teda na zásluhovosť bližšie.

(16. 06. 2005)



Linka na dnes



Participatory Economics

Jeden z modelov ekonomiky, ktorá odmieta „reálny socializmus" i kapitalizmus. Autorom modelu, ktorého znalosť sa vďaka svetovému antikapitalistickému hnutiu začína šíriť po celom svete, sú vydavateľ ZMagazinu Michael Albert a profesor ekonómie na Washingtonskej univerzite Robin Hahnel.



Čílsky dôchodkový systém je pred zrútením


Jakub Topol

vydané 16. 11. 2004 • prečítané 10517x
formát na tlač



Penzijný systém, ktorý slovenská vláda vydáva za vzor nefunguje a hrozí jeho úplne zrútenie sa. Začiatkom septembra o tom napísal prestížny ekonomický denník Handelsblatt. Paradoxne na náklady slovenských daňových poplatníkov bol pred necelým mesiacom na Slovensku už po niekoľký krát jeho autor José Piňera. Znovu prezentoval nepravdivé údaje a nepravdivé výsledky, to isté robí aj minister Ľudovít Kaník. Súčasné Čile je naopak dôkazom, že v chudobnej krajine, akou je aj Slovensko, kapitálový dôchodkový systém „produkuje“ dôchodcov odkázaných na nízku sociálnu podporu.


Nefunkčný kapitalizačný systém „Sporenie si na dôchodok“ (ne)funguje v Čile od roku 1981. Svetová banka presadzuje tento model vo všetkých krajinách. Tvrdí, že zabezpečí slušné dôchodky a pritom odľahčí verejné financie. Lenže podľa Handelsblattu „sa stále zreteľnejšie ukazuje, že tieto ciele sa nedarí spĺňať.“ Takmer polovica ľudí je dnes z tohto systému vylúčená. Augusto Iglesias Palau z poradenskej spoločnosti PrimAmerica, ktorá sa špecializuje na dôchodkové systémy tvrdí, že na vine je pracovný trh. „Ľudia oveľa častejšie, ako sa predpokladalo menia zamestnanie, často sa presúvajú medzi formálnym a neformálnym sektorom.“ Čiže významná časť ich príjmov nie je legálna, ľudia ju nepriznávajú, aby neplatili dane a odvody. O to menej však odvádzajú do kapitalizačného piliera dôchodkového systému.

Minipenzia. Približne 20 percent ľudí nikdy, alebo iba zopár rokov platila odvody na dôchodkového sporenie. „Neformálne“ zamestnaní, malí podnikatelia a živnostníci totiž na dôchodok sporia dobrovoľne a ich príjmy im často neumožnia si ešte aj odkladať. „Kto neplatil príspevky, musí sa v starobe uspokojiť s tzv. Pension Asistencial, minipenziou od štátu vo výške asi 60 USD mesačne,“ konštatuje Handelsblatt. O nič lepšie však na tom nie sú ani ľudia, ktorí si síce pravidelne v nejakom dôchodkovom fonde sporili, ale ich nízke príjmy im neumožnili nasporiť si ani na minimálny dôchodok. V podobnej situácii sú aj tí, ktorí neplatili odvody, keď boli bez práce, lebo nemali z čoho. Napríklad do fondu AFP platí v skutočnosti pravidelné odvody na dôchodok len 52% z tých, ktorí v ňom sú prihlásení.

Toto číslo je pre zlý čílsky dôchodkový systém priam magické. Jedna univerzitná štúdia odhalila, že ľudia, ktorí sa prihlásili do dôchodkových fondov platili príspevky iba 52% času svojho aktívneho života. Teda takmer polovicu svojich aktívnych rokov boli v takej situácii, že si nedokázali na budúci dôchodok odkladať. „Pri zavádzaní súkromného dôchodkového systému sa však kalkulovalo, že táto hustota či pravidelnosť prispievania bude dosahovať 70%,“ upozorňuje nemecký ekonomický denník. Lenže hospodárska situácia chudobného Čile vrátila sny pravicových „refomátorov“ do reality. Do krutej najmä pre obyčajných ľudí. „Keď sa nezvýši hospodársky rast a nezlepší sa situácie na trhu práce, tak sa nezvýši pravidelnosť príspevkov a budú musieť byť vyššie,“ myslí si A. I. Palau.

Vlna starobnej chudoby. Výška príspevku na dôchodok je od roku 1981 nezmenená: 10% je v porovnaní tak s predchádzajúcim štátnym systémom, ako aj s kapitálovými systémami v iných krajinách veľmi málo. „Podľa názoru veľkého počtu expertov táto výška nemôže zabezpečiť väčšine spoločnosti dostatočnú úroveň dôchodkov,“ hovorí ekonóm Jaime Ruiz-Tagle. „A to bez ohľadu na to, o akom dôchodkovom systéme hovoríme.“ Zaujímavý odkaz pre tých, ktorí na Slovensku volajú po znižovaní odvodov. Znamenalo by to ešte nižšie dôchodky, než máme dnes a žiadna dôchodková reforma by nepomohla. Ak v Čile niekto platil príspevky do dôchodkového fondu kratšie než 20 rokov, vypláca mu štát rozdiel medzi našetreným a garantovaným minimálnym dôchodkov, ktorý dosahuje v súčasnosti asi 120 dolárov mesačne. Dopad to má katastrofálny: „Na čílsky štát sa valí vlna starobnej chudoby a s ňou veľmi vysoké výdavky,“ zhŕňa situáciu Ernst Hillebrand z Nadácie Friedricha Eberta.

Vyššie výdavky z daní občanov. Aby bolo jasné: ide o výdavky, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia daňoví poplatníci. Čílska vláda totiž musí vyčleňovať čoraz viac peňazí na pomoc tým, ktorým kapitálové sporenie neprinieslo dostatočný dôchodok na slušné prežitie. Čile pritom nie je bohatou a vyspelou krajinou, v ktorej by sa priemerná životná úroveň čo i len približovala k úrovni napríklad v západnej Európe. O to hrozivejšie je, že aj podľa tamojších „mäkších“ kritérií je stále viac čílskych dôchodcov chudobných. „V roku 2002 platil štát len 40 mil. USD, alebo 0,05 HDP na minimálne dôchodky, v roku 2015 by sa podľa ministerstva financií toto číslo mohlo vyšplhať na 1,5 % HDP,“ varuje denník Handelsblatt.

Vysoké poplatky. Občania pritom musia dôchodkovým fondom platiť každý mesiac hrozivo vysoké poplatky. „V Čile po desiatich rokoch predstavovali náklady na vedenie účtu približne 2,9% hrubej mzdy, teda asi 30% odvádzaných príspevkov,“ uvádza Martin Thomay z pravicového Inštitútu pre slobodnú spoločnosť. „Vo Veľkej Británii sa to odhaduje na 40 percent,” dopĺňa ho M. Polák. „Štátny systém v USA stojí len asi 2 percentá. Z mnohých štúdii zrejmé, a uznáva to aj Svetová banka, že administratíva penzijných fondov je mnohonásobne drahšia, než štátna správa dôchodkového systému. Centralizovaný systém je mnohonásobne lacnejší, aj keď vezmeme do úvahy prípadne problémy s korupciou.”

Tento systém nefunguje. Mnohí odborníci teraz upozorňujú, že Čile je vzorovým dôkazom, že dôchodkový systém založený na individuálnom kapitálovom sporení nemôže dlhodobo fungovať. Rozbiehajúce sa, ale nekonkurenčné a nemoderné hospodárstvo, a najmä ekonomický a vôbec spoločenský systém, v ktorom má väčšina ľudí nízke (oficiálne) príjmy, neumožnia prevažnej časti obyvateľov nasporiť si dostatočnú sumu peňazí. „V čase čílskej privatizácie boli výnosy dôchodkových fondov okolo 10%. Ale v roku 1994 utrpela viac ako polovica z nich straty,” opisuje skutočný vývoj Michal Polák z London School of Economics. „O rok nato klesli priemerné výnosy na 2,5% a v nasledujúcich troch rokoch iba na 1,8 percenta. A od roku 1995 klesla aj celková vyplácaná suma.” V súvislosti s čílskymi skúsenosťami tak M. Thomay vynáša krutý, ale pravdivý ortieľ aj nad slovenskou tzv. dôchodkovou reformou: „Pri úrovni nákladov porovnateľných s čílskym systémom, ktoré možno v [novom slovenskom dôchodkovom] systéme očakávať, pri spomínanej štruktúre investovania a očakávaných výnosoch z aktív systém nezabezpečí dôchodky, aké dnes ministerstvo [práce, sociálnych vecí a rodiny]sľubuje. A spôsobí množstvo ďalších problémov.“



Jakub Topol je publicista a správca partnerského internetového serveru Ľavica.sk, na ktorom vychádza tento článok súbežne.





Vaše komentáre:

JK  (16.11.2004 23:52:48)     
Zlodejina 21. storočia
Kaníkovsko-Ruskovská zlodejina najhrubšieho zrna! Na privatizáciu už toho veľa nezostalo, tak treba ešte okradnúť o posledné aj žobrač. Kaník, Rusko a podobná čvarga nemôžu istotne spokojne spávať pri pomyslení na to, že s miliardami, ktoré "ležia ladom" v sociálnej poisťovni, nemôžu beztrestne šafáriť! Tak treba rozkrádať aj tento systém. Koniec-koncov, keď to všetko krachne, z peňazí daňových poplatníkov sa aj táto zlodejina zaplatí! Veď to nebude prvýkrát. Ospravedlňujem sa za výrazy, ale to sa ešte krotím.

Reagovať

  
taras  (24.11.2005 17:04:34)     
Re: Zlodejina 21. storočia
a kde sa da v dochodkovom systeme kradnut? a ako sa po reforme dostanu politici k peniazom v soc. poistovni? Naozaj nevidim, co sa da v tomto systeme rozkradnut... Nerobim si o politikoch iluzie, ale k zmienenym peniazom sa proste NIJAKO nedostanu


Reagovať

ee  (23.11.2004 21:41:02)     
poznamka
Prečo robi "reformu" predstavitel strany s volebným výsledkom
0% ?????

Reagovať

JK  (26.11.2004 20:29:17)     
Odpoveď na poznámku.
Jednduché! Zapredal a vymenil svoju stranu za koryto od Dzurindu, lebo mal ciťák, že tu je ten správny žvanec, v tom koryte. Vlastná strana by mu bola len na príťaž, tam by chceli žrať viacerí... Treba sa toto naučiť, nie žiť čestne! Keď sa to naučíš, nebudeš mať také kacírske otázky.

Reagovať

  
piso  (30.04.2008 08:52:10)     
Re: Odpoveď na poznámku.
tak mi teda vysvetlite ako bude fungovat priebezny dochodkovy system ked do neho tak ci tak nebudu prispievat ti co pracuju na cierno, kedze to je vlastne problemom cilskeho systemu. takisto sa zruti a takisto ho bude musiet financovat stat

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.