hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Spomienka na budúcnosť

Za Matku Zem

Zástupcovia desiatok krajín z celého sveta sa stretli v Kyjeve na konferencii „Černobyľ + 20: Spomienka na budúcnosť“. Konferencia sa konala od 23. do 25. apríla 2006. Medzi účastníkmi boli zástupcovia z mimovládnych organizácií, think tank organizácií, vedci, politici a bežní ľudia z Ukrajiny a okolitých krajín. Slovenským partnerom konferencie bolo občianske združenie Za Matku Zem.

(26. 04. 2006)



Linka na dnes



Slovo

Slovenský intelektuálny týždenník sociálnodemokratického zamerania, sem-tam korenený aj radikálnejšími článkami. Pokúša sa obrátiť slovenskú inteligenciu pre ňu prijateľnou formou na ľavicovú vieru.



Americké voľby 2004

Demokracia?

alebo ako som ju nezakúsil


Joseph Grim Feinberg

vydané 04. 11. 2004 • prečítané 10353x
formát na tlač



Bol som hlasovať v Chicagu v štáte Illinois, kde bolo na kandidátke mnoho rôznych uchádzačov o mnoho rôznych úradov. Kandidátov bolo veľa – ale strán málo. Ba vlastne iba dve, ktoré sa navzájom sotva niečím líšia. V prezidentských voľbách a voľbách do senátu kandidovala ešte aj pravicová Libertariánska strana. Ani jedinému kandidátovi naľavo od Demokratickej strany však účasť na voľbách neumožnili. (Kampaň Ralpha Nadera zozbierala takmer dvakrát viac podpisov, než bol predpísaný počet – ktorý bol okolo 25 000 alebo 30 000, pokiaľ viem – no štát ich odmietol uznať za platné.) A samozrejme, všetci pravdepodobne niečo viete o našom skvelom volebnom systéme, ktorý ma len jedno kolo a v ktorom vyhráva kandidát, ktorý dostane najviac hlasov, aj keby dostal menej ako 50%. A možno ste už čosi počuli aj procese samotného výberu kandidátov, ktorý si vyžaduje (povedané zjednodušene, ale pravdivo) aby bol kandidát prinajmenšom milionár, ktorý podporuje a je podporovaný miliardárskymi korporáciami. Potom sa očakáva, že si voliči vyberú toho milionára a tie korporácie, ktoré sa im páčia viac. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že niektorých milionárov je ľahšie zvrhnúť, ako iných, a preto by sme za nich mali hlasovať. Nebudem sa teraz zaoberať týmito argumentami. Chcel som len trocha objasniť pozadie príbehu, ktorý vám porozprávam.


Prišiel som do základnej školy, kde som mal odvoliť. Keď som odstál rad vo volebnej miestnosti, človek sediaci za stolom vyhľadal moje meno vo svojich záznamoch. „Môžete mi ukázať nejaký dôkaz totožnosti, na ktorom je vaša adresa?“ Ukázal som mu svoj voličský preukaz, ktorý tvrdí, že je zároveň „preukazom platnosti adresy“. Povedal mi, že to nestačí. Podľa záznamov odo mňa potrebovali ešte aj nejaký ďalší dôkaz, napríklad účet za plyn alebo elektrinu. „Neznamená ale tento preukaz, na ktorom je uvedená moja adresa, že mi potvrdili, že tu bývam?“ „Nie,“ odpovedal mi, „zdá sa, že o tom, či tu naozaj bývate, pochybujú.“ Zaregistroval som sa viac ako pred rokom, a pred niekoľkými mesiacmi som napísal volebnej komisii a uviedol som, že som sa presťahoval. Poštou mi došiel nový voličský preukaz, ale žiadne inštrukcie o tom, že by som mal so sebou priniesť ešte nejaké ďalšie dokumenty. Prirodzene som mal pri sebe oficiálne doklady, ako napríklad vodičský preukaz. Ale účty za plyn či elektrinu pri sebe nenosím.

Našťastie bývam blízko pri volebnej miestnosti, a keďže som nebol v ten deň ani v práci, ani v škole, mohol som sa vrátiť, zobrať účet a prísť nazad. Som si ale istý, že mnoho tisícov iných voličov by sa s tým nebolo obťažovalo a prakticky by tak boli prišli o právo voliť. Neskôr, keď už som odvolil, som si o tom vypýtal ďalšie informácie, a dobrovoľný volebný pracovník vyhľadal dané pravidlá vo svojej „príručke volebných pravidiel“, či ako sa to volalo. V knihe sa uvádzalo, že mená niektorých voličov možno „spochybniť“, zatiaľ čo iní nádejní voliči musia pred cieľom prekonať ešte celý rad prekážok. Neuvádzalo sa tam nič o tom, kto o týchto prekážkach rozhoduje a iba hmlisté náznaky toho, na základe čoho sa tak deje. Je očividné, že tí, ktorí zoznamy voličov spisovali, mohli „spochybniť“, koho chceli, a tak sa s vysokou pravdepodobnosťou postarať o to, že títo ľudia hlasovať nebudú. I keď niektorí si dajú dodatočnú námahu, ktorá sa od nich vyžaduje, štatisticky je to pravdepodobnosť dostatočne vysoká, aby sa pomocou nej dali zmanipulovať voľby. Samozrejme, v mojom prípade to bola možno náhoda. Neviem, či na revolučných socialistov dnešná Vnútorná bezpečnosť (Homeland Security) dáva taký pozor, ako kedysi stará dobrá FBI.

Človeku za stolíkom som teda povedal, že tento systém je riadne nanič a odišiel som domov po účet. Vrátil som sa asi za dvadsať minúť, počas ktorých som mal čas riadne sa rozčúliť. Teraz sedela za stolom žena. Spýtala sa ma, či mám požadované doklady. Povedal som, že mám, ale najprv som chcel vedieť, prečo ich (teda onen účet) vlastne požadujú, keďže mi nikto nepovedal, že to bude nutné, a keďže iní na mojom mieste by to pravdepodobne boli vzdali a nehlasovali, a keďže systém je prehnitý atď. „Môžete mi ukázať tie doklady?“ spýtala sa ma rozladene. „Ja od vás len chcem voľačo vedieť,“ povedal som ja. Keď sme sa ešte chvíľu hádali, dopálilo ju to a len mi neustále opakovala, aby som podpísal kartu. Na moje otázky odmietla odpovedať a nakoniec vyhlásila: „Ja neviem, ja len robím to, čo mi povedia.“ Keby mi to bola povedala hneď na začiatku, nechal by som to plávať. Ale rozčúlilo ma, ako nevychovane sa správala. „No,“ povedal som, „rád by som vedel, či ste len byrokratka, alebo či aj uvažujete nad tým, ako ten systém funguje.“ Hodil som na stôl svoj vodičský preukaz a ten účet a podpísal papier. No to bol len začiatok.

Poslali ma o kus ďalej, k mladému mužovi, ktorý vydával volebné listiny. Poprezeral som si listinu, snažiac sa pochopiť, akým spôsobom sa s ňou zaobchádza, a potom som už bol pripravený na odvolenie. Ale keď som sa pozrel na volebnú búdku, uvedomil som si, že mám otázku: „Sú tam vnútri nejaké perá, aby som mohol dopísať meno kandidáta?“

Mladík odpovedal: „Nie, mená sa tam nedopisujú. Len ten listinu musíte popredierkovať. Nie sme na Floride.“

„Ale ja chcem dopísať meno svojho kandidáta,“ povedal som.

„Žiadneho tam dopisovať nemusíte. Mená sú už na listine.“

„Ale ja chcem hlasovať za kandidátov, ktorých mená tam nie sú.“ Hľadajúc podporu, pozrel som sa na ďalšieho dobrovoľníka a povedal som: „Na to mám právo, nie?“

Nakoniec mi povedali, že sa mám spýtať „sudcu“, ktorý mal na starosti celú volebnú miestnosť. Išiel som za ním a spýtal sa ho, a on odpovedal: „Aha, isteže – a to nemáte vlastné pero?“ „No,“ povedal som, „to mám. Ale chcel som vedieť, či to môžem ním napísať.“ Vzal hlasovaciu listinu do ruky a ukázal mi štyri malé kolonky. Dve na „posty“, dve na príslušných kandidátov. Na okamih som sa pozrel na listinu. „A to sú všetky? Veď sa hlasuje vo viac ako v dvoch rôznych voľbách, nie?“ Teraz sa do toho zamiešala tá pani, s ktorou som sa hádal predtým, a povedala: „No moment, máte nárok len na jeden hlas, tak ako všetci ostatní!“ „Jasné,“ povedal som, „chcem hlasovať len raz. Chcel som len vedieť, či tam môžem dopísať aj mená ďalších kandidátov.“ Žena sa pozrela na svojich spolupracovníkov-dobrovoľníkov, a tí povedali: „Hej, asi môžete. Pri zácviku nám o tom hovorili. Prirobíte nám tým robotu, ale keď to naozaj chcete...“ Začal som hovoriť, že ak by sa iným uchádzačom bolo umožnilo, aby sa ich mená dostali na hlasovacie listiny, nebol by vznikol žiadny problém – ale než som dokončil, žena sa zatvárila veľkodušne. „Dobre, tak už len hlasujte, za koho len chcete, a my sa potom o to postaráme.“ Čudne sa pritom usmiala. Ja som sa neusmieval. Bolo očividné, že nemôžem hlasovať „za koho len chcem“. (Teda lepšie povedané, iba za dvoch z kandidátov, ktorých som chcel.)

Konečne som teda vošiel do hlasovacej búdky, vyzbrojený svojím perom. Rýchlo som prešiel niekoľkými stránkami republikánsko-demokratických kandidátov, nehlasujúc ani za jedného. Konečne som sa dostal k jedinej užitočnej časti hlasovacej listiny: „Sudcovia“ [v niektorých amerických štátoch sa hlasuje o tom, či sudcovia môžu vykonávať svoju funkciu aj v ďalšom volebnom období – pozn. hr!]. Tu som mal konečne možnosť hlasovať „áno“ alebo „nie“ pri každom kandidátovi. Dychtivo som z plnej sily vyrážal diery do listiny, ventilujúc tak nahromadenú túžbu ničiť. Samozrejme, že to bolo zbytočné. Žiadny z týchto kandidátov nikdy nedostane dosť hlasov proti – keďže ich nikto nepozná. Je to len kopa právnických byrokratov. Bolo to ako hlasovanie na sovietsky spôsob – ktoré však aspoň v tomto prípade bolo uspokojivejšie, než „americká“ časť hlasovacej listiny (ktorá sa podobá na možnosť hlasovať „áno“ alebo „áno“, v otázkach, ako je vojna v Iraku, znižovanie daní pre bohatých, „vlastenecký zákon“ a podobne.)

A potom som sa konečne dostal k tomu, aby som na listinu dopísal mojich drahých kandidátov, čo bolo aj tak nepodstatné, keďže zrejme len málo voličov si dá tú námahu, aby tam niekoho dopisovali. (Hlasoval som za kandidátov Socialistickej robotníckej strany, Rogera Calera a Arrina Hawkinsa. Niežeby to bolo podstatné, ibaže by sa ich mená objavili na listine nejakého iného štátu, ak sa dostane do nových kontroverzií okolo podvodov a zmätkov.)

Za žiadnych okolností by som nebol mohol hlasovať za Kerryho a jeho kumpánov (čím, samozrejme, nemyslím dobrovoľníkov vo volebnej miestnosti, ale biznismenov a politikov, ktorých si kúpili.) Chceli mi zabrániť v hlasovaní – a potom ma chceli donútiť hlasovať tak, ako si to želali oni. (Chicago je koniec koncov pod vládou jednej strany – a mašinériu ovládajú „demokrati“.) Ako dlho ešte budeme dávať hlasy tým, ktorí nás držia pod krkom?

Ale to ešte stále nebol celkom koniec. Stroj na sčítanie hlasov prejde vašou hlasovacou listinou, aby zistil, či ste náhodou „neprehlasovali“ alebo „nepodhlasovali“. Ak človek „podhlasuje“ – teda nehlasuje v každých jedných voľbách – stroj ho upozorní, aby napravil svoju chybu. Našťastie mu však umožňuje potvrdiť, že v nejakých voľbách hlasovať nechce, a tak som to potvrdil.

Než som odišiel, „sudca“ sa na mňa usmial a povedal, „Splnili ste si svoju povinnosť.“ Bolo to smutné, ale bola to pravda. Je vašou „povinnosťou“ legitimizovať systém hlasovaním za kandidátov, ktorých pre vás vyberú. „Ďakujem,“ povedal som.

Môj prípad je pritom len jedným z tisícov, alebo možno miliónov. Iné sú určite ešte oveľa horšie.

Bez ohľadu na to, ktorý multimilionár dnes večer (alebo keď skončia so všetkým tým opätovným prepočítavaním a všetkými obvineniami z podvodov) voľby vyhrá, ja som mu k jeho víťazstvu nepomohol. Multimilionárom žiadnu ďalšiu našu pomoc netreba.



Joseph Grim Feinberg pracuje na doktoráte z antropológie na University of Chicago. Ako držiteľ amerického Fullbrightovho štipendia strávil rok na východnom Slovensku, kde študoval dejiny rusínsko-ukrajinskej národnosti.





Vaše komentáre:

Murlock  (04.11.2004 14:09:01)     
???
Čo sa tomu človeku nepáči?

Chcel za niekoho hlasovať a aj mu to bolo umožnené.

Murlock

Reagovať

Asto  (05.11.2004 14:11:49)     
To je nejaký rébus?
Preboha, toto je americký volebný systém? Veď to nemá ani hlavu ani pätu, ako sa z toho má normálny človek vysomáriť?

Majú americké voľby vôbec nejaké pravidlá?

Reagovať

Gabriela  (05.11.2004 16:08:27)     
sloboda
Vyberat si pana A alebo pana B, ktori vrazili do predvolebnych cirkusovych kuskov obrovske prachy, je mozno prijemna vzrusujuca zabava. Ba co viac - ako vyplyva z nazoru autora prveho komentara - mate aj taky prepych, volit outsiderov. Je to pravdepodobne znamka vysokeho stupna slobody. Len kde zostala skutocna moznost volby?
Vdaka Vam, ze svojim postojom staviate zdravy rozum proti tymto sofistikovanym hram na slobodu.

Reagovať

WZX  (24.12.2013 02:11:52)     
michael kors
people . Sometimes , shareyour meets the woman found in train a passion for movies bychance- Bogart . And , Shakespeare guy cousin of <a href="http://www.michaelkorsoutletonlineinc.com/" title="michael kors outlet">michael kors outlet</a> bychoice- you've introduced the <br/>suru Koto. Kojin matawa gurūpu <a href="http://www.2013-louisvuittonhandbags.com/" title="Authentic Louis Vuitton Handbags">Authentic Louis Vuitton Handbags</a> withanother 90-byō inai ni shinmitsuna kankei o kakuritsu shi, <a href="http://www.louisvuitton-lvpurses.com/" title="louis vuitton outlet">louis vuitton outlet</a> sore gadearu koto ga shakai-teki matawa communitysetting ya bijinesu <a href="http://www.mymichaelkorseshop.com/" title="michael kors outlet">michael kors outlet</a> <br/>even if there is a word of all , <a href="http://www.michaelkorsoutletonlineinc.com/" title="michael kors outlet online">michael kors outlet online</a> we have to form a decision within a few <a href="http://www.louisvuittonoutletyears.com/" title="louis vuitton">louis vuitton</a> secondsand before frequently . Friend or Foe ? <a href="http://www.guccioutlet-online2013.com/" title="gucci outlet">gucci outlet</a> Fight or flight ? Opportunities and threats ? <a href="http://www.louisvuittonchristmas2013.com/" title="louis vuitton outlet online">louis vuitton outlet online</a> <br/>if you died or weeks shortmonths, do you understand? <a href="http://www.michaelkorsoutletchristmas.com/" title="michael kors handbags">michael kors handbags</a> It <a href="http://www.outletchristianlouboutin13.com/" title="Christian Louboutin online">Christian Louboutin online</a> is not sufficient in food and shelter . We need each other , we are in need of love .People like you , they feel <br/>kōi-teki <a href="http://www.michaelkorsoutletchristmas.com/" title="michael kors">michael kors</a> ni hayaku jibun jishin o teiji shi, dekinai baai, <a href="http://www.louisvuitton--outletstore.net/" title="louis vuitton outlet online">louis vuitton outlet online</a> wareware wa teineidearu koto no kiken-sei o jikkō suru <a href="http://www.manpasandonline.com/" title="Michael Kors Factory Outlet">Michael Kors Factory Outlet</a> ka, shitsurei,-jō o tsūka. 90 Sekanzu inai ni kō <a href="http://www.2013louisvuittoneshop.com/" title="louis vuitton bags">louis vuitton bags</a> kando <br/>counted ) isn'tmoving to what can be seen <a href="http://www.louisvuitton-christmas.com/" title="louis vuitton bags">louis vuitton bags</a> from the correction bookand away your attention from it <a href="http://www.mylouisvuittonfashion.com/" title="louis vuitton purses">louis vuitton purses</a> . 30 seconds , Keepyour an eye on the <a href="http://www.usacoachfactoryoutlet2013.com/" title="Coach Factory Outlet">Coach Factory Outlet</a> object . I feel the eyes of the <br/> <a href="http://www.guccioutletpurse.com/" title="gucci outlet online">gucci outlet online</a>

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.