hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 09. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Alternatívnym divadlom proti konzumu

Jedlo namiesto zbraní

Včera (16. októbra) sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave konala kultúrna a informačná akcia zameraná proti konzumnému životu a proti rýchlemu občerstveniu McDonald’s. Organizátorom bolo voľné zoskupenie Jedlo namiesto zbraní, ktoré každú sobotu zadarmo varí a rozdáva vegánske jedlo na Námestí SNP.

(18. 10. 2003)



Linka na dnes



Amnesty International Slovensko

Najznámejšia organizácia ochrancov ľudských práv je dobrým príkladom toho, že keď ide o správnu vec, netreba sa báť začínať aj z ničoho. Myšlienka na čosi ako Amnesty skrsla v mozgu jej zakladateľa na základe jednej drobnej novinovej správy; dnes je celosvetovou organizáciou s tisícami členov. AI nestranne bije do každého štátu, ktorý nespravodlivo väzní, mučí, zabíja alebo inak ubližuje vlastným občanom. Preto ju nemá v láske žiadny režim... a preto sa na ňu odvolávajú všetci, ktorým ležia viac na srdci ľudia, ako režimy.



Európske sociálne fórum 2004

Ako vyžmýkať z chudobných aj poslednú kvapku


George Monbiot

vydané 21. 10. 2004 • prečítané 10909x
formát na tlač



Nikto nemôže obviniť niekdajšiu konzervatívnu vládu, že sa nedržala svojho sľubu obnoviť v krajine viktoriánske hodnoty. Keď v roku 1992 povolila súkromným vodárenským spoločnostiam, aby nainštalovali v Birminghame predplatené vodomery, tí ľudia, ktorí si nemohli dovoliť splachovať záchody, sa začali vyprázdňovať do nočníkov, ktorých obsah potom vysýpali von z okien svojich panelákov. Človek sa pritom začal cítiť priam nostalgicky.


V roku 1998 súdy rozhodli, že takéto vodomery sú ilegálne, na základe argumentu, že pripravujú chudobných o ich najcennejší vzácny zdroj. Takže sa dnes logicky tento model vyváža do dvoch z najchudobnejších mestských komunít sveta.

Sú africké krajiny, ktoré majú tak málo peňazí, že je pre nich zabezpečiť čistú vodu každému skoro nemožné. Juhoafrická republika však medzi ne nepatrí. Z hľadiska parity kúpnej sily je to 21. najväčšia ekonomika sveta. Zároveň patrí k tým, v ktorých panujú najväčšie nerovnosti. Mohla by si síce dovoliť poskytnúť každému dostatok vody, no na to by musela obrať bohatých a dotovať chudobných. To by však bola „netrhová politika“, a preto je zakázaná.

Pre každú vládu, ktorá sa pokúša riadiť svoje služby princípmi voľného trhu, vzniká problém – že totiž niektorí ľudia si nemôžu dovoliť platiť. To znamená, že vláda musí poslať svojich ľudí, aby neplatičov od týchto služieb odpojili. V JAR, kde sú si ľudia vedomí svojich práv, z toho vznikajú konfrontácie a nepokoje. Preto johannesburské mestské zastupiteľstvo, ktoré vytvorilo súkromno-verejné partnerstvo s britskou firmou Northumbrian Water a jej francúzskou materskou spoločnosťou Suez Lyonnaise des Eaux, vymyslelo šikovnejší spôsob: netreba ľudí odpájať, treba ich prinútiť, aby sa odpojili sami. Zastupiteľstvo začalo minulý rok inštalovať predplatené vodomery v dvoch najchudobnejších štvrtiach Johannesburgu: Orange Farm a Phiri. Vybralo si ich z očividného dôvodu, že totiž v nich žije najväčšia časť ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť platiť.

Robí to pri plnom vedomí dôsledkov. Predplatené vodomery boli prvýkrát nainštalované v Madlebe v provincii KwaZulu Natal v roku 2000. Tí, ktorí nemali peniaze, boli nútení naberať si vodu z riek. Predvídateľnou cholerou, ktorá potom vypukla, bolo nakazených viac ako 100 000 ľudí a 260 z nich zomrelo. Program predplatených vodomerov bol zrušený.

V Phiri sa dnes rodí regulérne povstanie. Minulý týždeň obyvatelia zablokovali hlavnú cestu cez Soweto. Vytrhávajú potrubie a bijú sa s pracovníkmi spoločnosti. Starí aktivisti proti apartheidu sa teraz obrátili proti Africkému národnému kongresu.

Aby sme pochopili, čo sa to v Juhoafrickej republike deje, musíme najprv pochopiť úlohu najväčšieho zahraničného investora, Veľkej Británie. Takže mi dovoľte, aby som vás zaviedol späť do doby viktoriánskych hodnôt, do času návštevy vtedajšieho ministra financií Kennetha Clarka v JAR v roku 1996. Obchodné misie obyčajne vedú námestníci ministrov. Ale Juhoafrická republika mala novú vládu, ktorá chcela vynaložiť veľké investície, ale ktorej predáci nemali nijaké skúsenosti s riadením krajiny. Bola bohatá, naivná a ochotná nechať sa vodiť za nos.

„Jadrom reforiem verejného sektoru v Británii bola privatizácia,“ vysvetlil Clarke pred svojím odchodom. „Dalo by sa to, čo sme urobili tu doma, vyviezť do Juhoafrickej republiky? Podľa môjho názoru rozhodne áno... Britský biznis môže pomôcť. Má jedinečné množstvo skúseností s privatizáciou, súkromným financovaním a reformami verejného sektora každého druhu... Skutočný úžitok z reforiem nebudú mať politici ani akcionári spoločností, ale obyčajní ľudia... Týmto spôsobom môže Británia získať podiel na žiarivej budúcnosti, ktorá očakáva Juhoafrickú republiku.“

JAR je však príliš veľká krajina na to, aby sa jej dalo len tak rozkazovať. Zahraničné vlády tam nemôžu jednoducho napochodovať so zoznamom pokynov, ako to robia v Zambii alebo v Mozambiku. No od pádu apartheidu zaplavili krajinu poradcovia a konzultanti zo Svetovej banky, MMF, Británie a Spojených štátov. V roku 1996 táto politika priniesla svoje ovocie, keď tamojšia vláda prišla s niečím zvaným Stratégia rastu, zamestnanosti a redistribúcie. Tento dokument sa široko-ďaleko považuje za vlastnou rukou vytvorený „program štrukturálneho prispôsobenia“ [Structural Adjustment Programme, smutne známy pojem zo slovníka MMF, ktorý zoškrtáva štátne výdavky na zdravotníctvo, školstvo a sociálne programy – pozn. hr!]: stojí v ňom všetko, čo chcú mocné krajiny, ale tvári sa pritom, že sú to vlastné nápady Juhoafrickej republiky. Jeho jadrom je predstava, že „disciplína trhu“ umožní chudobným vymaniť sa z biedy.

Korporáciám sa to nesmierne páčilo. KPMG [známa konzultantská firma – pozn. hr!] oznámila svojim klientom, že ak sa vydajú do JAR, zistia, že tam „sú na spadnutie obrovské podnikateľské príležitosti, v krajine, kde sú Británii veľmi priaznivo naklonení“. Medzinárodná asociácia projektových financií uviedla, že britské firmy „majú teraz možnosť vyviezť svoj know-how a expertízu v oblasti verejno-súkromných partnerstiev... V tejto oblasti sme svetovými jednotkami a musíme využiť rôzne príležitosti, ktoré dnes v zahraničí existujú.“

Labouristická vláda usporiadala pre juhoafrických úradníkov turné po súkromne financovaných britských nemocniciach, a pre súkromných finančníkov turné po Juhoafrickej republike. Juhoafrická vláda, netušiac, že britská “iniciatíva súkromného financovania” je založená na deviatich rôznych druhoch defraudácie a falošného účtovníctva, si začala objednávať nové nemocnice a väzenia rovnakým spôsobom a od tých istých britských spoločností. Omámená ďalším kolom veľtrhov a ministerských návštev začala teraz povoľovať zahraničným spoločnostiam, aby sa vrhli na jej základné verejné služby. Ale aby im mohla riadne vystlať hniezdočko, musí najprv „nahradiť náklady“ a podniknúť „trhový prerod“ – a preto treba na obyvateľov Phiri a Orange Farm uvaliť predplatené vodomery.

Orgán, ktorý dohliada na juhoafrickú vládu, aby sa neodchýlila od kurzu, je britské Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj. Tento rok dáva na „reformu verejného sektora“ v Juhoafrickej republike 6,3 milióna [asi 37,8 milióna korún – pozn. hr!] Inštitútu Adama Smitha, ultrapravicovej privatizačnej lobistickej skupine. Vyráža to dych, ale tento inštitút dostal svoj vlastný rozpočet – 5 miliónov libier z britských výdavkov na medzinárodnú pomoc – s ktorým si môže nakladať, ako sa mu zachce. Ministerstvo vďaka tomu dokáže pre privatizáciu a verejno-súkromné partnerstvo vytvoriť toľko podpory, koľko chce, a pritom sa vyhne priamej zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré inštitút urobí.

Je zrejmé, že ministerstvo porušuje zákon. Zákon o medzinárodnej rozvojovej pomoci mu zakazuje vynakladať peniaze na akýkoľvek iný účel, ako je odstraňovanie chudoby. Porušilo možno aj pravidlá, ktoré mu zakazujú spájať peniaze na pomoc s kontraktmi pre konkrétne britské spoločnosti. Ministerstvo financuje, alebo až donedávna financovalo (nikto z ministerstva mi doteraz nebol schopný povedať, či program ešte stále beží) čosi, čomu sa hovorí „Program presadzovania britských investícií v Juhoafrickej republike“, ktorý napomáha „vzájomným kontaktom medzi firmami“ v Spojenom kráľovstve a Juhoafrickej republike. Čo to má čo hľadať na ministerstve medzinárodnej pomoci, nedokáže povedať nikto.

Netvrdím, že ministerstvo prikázalo johannesburskému mestskému zastupiteľstvu „uzavrite dohodu s britskou firmou, a postarajte sa o to, aby to bolo pre firmu výhodné – donúťte každého, aby platil za spotrebu vody plnú cenu, bez ohľadu na to, či je toho schopný, alebo nie.“ Tvrdím, že ministerstvo vytvára také politické prostredie, ktoré k tomuto výsledku vedie. A robí to vďaka peniazom určeným na čosi, čomu sa hovorí medzinárodná pomoc. Myslí si aspoň jeden z čitateľov, že by sa tie peniaze mali vynakladať práve takto?



George Monbiot je známy britský novinár, komentátor denníka The Guardian a environmentálny aktivista. Tento článok je upravenou podobou prejavu, ktorý predniesol na jednom zo seminárov Európskeho sociálneho fóra 2004 v Londýne. (Pozn. hr!: Podobnosti medzi faktami opisovanými v článku a politikou slovenskej vlády si môže každý čitateľ vyvodiť sám.)







Vaše komentáre:

lubo  (31.01.2006 15:39:46)     
smutne
ale nic nove, len dalsi doklad o menej ruzovej stranke aj nasej perspektivy, tie nite, ktore ovladaju vyvoj v mnohych krajinach pozname aj od nas...


Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.