hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



„Na všetko, čo už poznám, sa zrazu dalo pozerať nanovo”

Ľubica Lacinová

Mohlo by sa zdať, že feminizmus na Slovensku vznikal po roku 1989. Nie je to tak - feminizmus a feministky tu boli aj v druhej polovici devätnásteho storočia, aj v prvej polovici storočia dvadsiateho. Potom prišla polstoročná pauza a potom sme začínali temer na "zelenej lúke" – to, na čo sa dalo nadviazať, bolo dávno zabudnuté. Obnovený feminizmus na Slovensku má dve výrazné tváre – Janu Juráňovú a Janu Cvikovú. A má svoje neopomenuteľné fórum – Aspekt. Aspekt je feministický kultúrny projekt, ktorý začínal časopisom a vzdelávacími seminármi, pokračoval knižnou edíciou a celoštátnymi kampaňami, dnes smeruje do vzdelávacieho systému. Oboch Ján sme sa spýtali na to, ako to celé začalo a pokračovalo, ako feminizmus našli ony a ako feminizmus našiel ich, ako zmenil ich verejný i súkromný život. Dnes Jana Juráňová.

(26. 11. 2004)



Linka na dnes



Allin Cottrell

Profesor Allin Cottrell je šéfom Ekonomickej fakulty americkej Wake Forest University. Je jedným z mála ekonómov, ktorí sa vážne zaoberajú rozpracovávaním marxovskej tradície v modernom svete. Pozor, je to seriózny výskum, nemá nič spoločné s niekdajším „vedeckým komunizmom" reálnosocialistických scholastikov. Spolu s W. Paulom Cockshottom napísal knihu Towards a New Socialism, v ktorej predstavujú nesovietsky model kybernetickej post-kapitalistickej ekonomiky.



Európske sociálne fórum 2004

Za pozdrav, úsmev - a víťazstvo


Frances O´Gradyová

vydané 19. 10. 2004 • prečítané 9388x
formát na tlač



My, ktorí si ešte spomíname, že len pred dvadsiatimi rokmi nazvala Margaret Thatcherová odbory „vnútorným nepriateľom“, sa môžeme len smutne pousmiať nad obavami niektorých mediálnych expertov, že rozsah účasti odborov na tohtoročnom Európskom sociálnom fóre znamená prevrat v prospech mainstreamu.


Naopak, rozsah zapojenia do tohtovíkendového sociálneho fóra vypovedá o tom, že odbory dnes nadobúdajú ochotu budovať spojenectvá so širokou škálou sociálnych hnutí, s ktorými sa zhodujeme v hodnotách a cieli vytvoriť lepší svet. Jedným z príkladov je kampaň za organizovanosť medzi upratovačmi a upratovačkami na Canary Wharf.

Upratovači, poväčšine však skôr upratovačky afrického a juhoamerického pôvodu – utierajú stoly a vysýpajú smeti niektorých z najbohatších bankárov sveta za len o málo viac, ako 5 libier na hodinu, minimálne dovolenky a nulové dôchodky.

Zväz pracujúcich v doprave a všeobecných zamestnancov (TGWU) sa spojil s Východolondýnskou komunitnou organizáciou, aby pomohol upratovačkám a upratovačom zorganizovať sa a bojovať za plat, z ktorého možno vyžiť.

Jednou z kľúčových požiadaviek je, aby zamestnávatelia ráno upratovačky pozdravili a usmiali sa na ne. Môže to vyzerať ako maličkosť, ale toto dožadovanie sa úcty – aby sa k nim správali ako k ľudským bytostiam a nie len (ak vôbec) ľudskému kapitálu – má veľkú hĺbku a je jadrom, z ktorého vyrastá toto nové spojenectvo. Spojenectvo založené na pochopení, že úspech sa nedá dosiahnuť ani organizovaním výlučne na pracovisku, ani v komunite – že si vyžaduje oboje.

Ochota pracovať na vylepšovaní ľudských životov aj mimo pracoviska je dôsledkom nového zloženia odborového hnutia. Po prvýkrát v dejinách je pomer členov a členiek odborov 50 ku 50-im.

Vybojovať si v miestnej komunite slušnú a lacnú škôlku je dnes pre typického odborára/odborárku rovnako dôležité, ako mať vyššiu mzdu. Ako si uvedomovali už odborárski priekopníci 19. storočia, zvýšenie „sociálnej mzdy“ – verejnej bytovej výstavby, vzdelávania, dôchodkov a zdravotníctva – nielenže poskytuje minimálnu ochranu, ale je aj ústredným nástrojom na dosiahnutie toho najpodstatnejšieho odborárskeho cieľa, väčšej rovnosti.

Budovať spojenectvá s tými, s ktorými sa zhodujeme v cieľoch, od komunitných kampaní za poskytovanie starostlivosti o deti po nábožensky založené organizácie je jednoducho zdravý sedliacky rozum.

Narastajúca globalizácia čoraz jasnejšie ukazuje, že konať na vlastnú päsť možné nie je. Hoci odborárske hnutie bolo vždy medzinárodné, rastúcej moci nadnárodných korporácií sa zatiaľ vyrovnať nedokázalo. Vďaka spoločným kampaniam študentov, pracujúcich a spotrebiteľov, ako sú tie proti manufaktúram v krajinách tretieho sveta, odhaľujúcim na svetlo sveta vykorisťovanie a potláčanie ľudských práv, sa dostali vlády a korporácie pod drobnohľad a štandardy práce na program dňa. Úspech kampaní za obmedzenie slobody korporácií presúvať z rozmaru svoje aktivity, od telefonických centier po automobilky, z jedného kúta sveta do druhého nutne závisí od medzinárodnej solidarity.

Samozrejme, ak majú odbory napomôcť pri zmene sveta, musia sa tiež samé zmeniť. I keď straty pracovných miest v priemyselnej výrobe uštedrili počtu odborárov tvrdé údery, objavujú sa teraz známky rastu medzi ženami-zamestnankyňami súkromného sektoru služieb, ktorý sa kedysi považoval z hľadiska odborov za neprístupnú oblasť.

Odbory čoraz viac začínajú chápať, že ak si chcú získať novú generáciu pracujúcich – od mladých odborníkov na informačné technológie po zle platených prisťahovalcov – znamená nájsť nové spôsoby organizovania nielen v práci, ale aj v širšej spoločnosti.

Z 20 000 ľudí, ktorí sa zhromaždia v Londýne, bude väčšina mladých. Mnohí z nich budú černosi, a mnoho z do Británie prišlo za prácou. Všetko sú to presne ľudia, ktorých si odbory musia získať a zorganizovať, ak chcú na pracovisku dosiahnuť spravodlivosť. Rozsah tohto podujatia a skupiny, ktoré priláka, sú v priamom protikladu k všeobecnej viere, že ľudia (zvlášť mladí) sa o politiku nezaujímajú a že prisťahovalci chcú najmä nevzbudiť pozornosť.

Ak má však Európske sociálne fórum skutočne prelomiť tieto „pravidlá“, musí byť niečím viac, než len miesto na klebetenie. A ak má zapojenie odborov do fóra byť viac, než len symbolické, musíme ho chápať ako niečo dôležitejšie, než len verbovisko vyššieho stupňa. Najpálčivejšie témy účastníkov ESF sú presne tie, na ktoré by mali odpovedať aj odbory – privatizácia, diskriminácia a deregulácia. Výzva, pred ktorou všetci stojíme, je zlepšiť našu schopnosť vyhrávať.

ESF je príležitosťou porozprávať sa o inej Európe v inom svete. Aby sme sa dostali do tejto zasľúbenej zeme, budeme potrebovať aj iné odborové hnutie. V pondelok, deň potom, čo sa ESF skončí, tu odbory stále budú, nielen v Londýne, ale na pracoviskách celého sveta. Fórum postaví otázky. Odbory sa musia stať ústrednou súčasťou odpovedí.



Frances O´Gradyová je námestníčkou generálneho tajomníka britského Kongresu odborových zväzov (TUC).





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.