hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 03. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



ProtestFest 2oo5 v Brně

Od 29. dubna do 5. května 2005 se v Brně bude konat ProtestFest 2005 s podtitulem Proti válce a zbrojení. Tento týden protestních aktivit je odpovědí na zbrojařský veletrh IDET, který se bude v tom čase odehrávat v areálu brněnského výstaviště. Festival představuje propojení aktivit protestního hnutí a alternativní kultury. Cílem je vyjádřit názor na válku a zbrojení a jejich důsledky, na pofiderní obchody zbrojařských firem, na systém, který tyto obchody umožňuje a státní představitele, kteří je oficiálně zaštiťují.

(21. 04. 2005)



Linka na dnes



Rovnosť.sk

Server podobného zamerania, ako feminet.sk. Jeho ťažisko je trocha odlišné, okrem ženskej otázky sa výraznejšie ako jeho kolegyňa venuje rovnoprávnosti ľudí s rôznou pohlavnou orientáciou. Nie je zatiaľ až taký bohatý na materiály, ale dobre pokrýva aktuálne otázky.



Pravica dotuje veľké firmy z daní obyčajných ľudí


Jakub Topol

vydané 03. 09. 2004 • prečítané 9870x
formát na tlač



Stovky miliárd dolárov ročne okrem daňových prázdnin dostávajú veľké firmy od štátu. Slovenská vláda iba vlani a v tomto roku prisľúbila veľkým firmám vyše 15 miliárd korún. Takúto hospodársku politiku presadzujú pravicové a „nové“ sociálnodemokratické vlády, ktoré zároveň znižujú sociálne výdavky, dotácie školám, investície do zdravotníctva a podobne.


Zneužívanie zamestnancov. Nezávislý inštitút Center for American Progress (CAP) upozorňuje na škodlivosť takejto praxe. Príkladom je najväčšia maloobchodná sieť na svete Wall Mart, s ktorou majú zlé skúsenosti aj Slováci. „Oni si mysleli, že sú páni a my otroci. Hovorili, že sa tiež nemusíme nikdy vrátiť, “ povedal pred časom mladík z Prešova TV JOJ. Podľa analýz CAP je táto sieť super- a hypermarketov najčastejšie žalovaným súkromným subjektom v USA. Najnovšie sa preto usiluje zmeniť zákony, aby procesy proti nemu neviedli súdy jednotlivých štátov Únie, ale federálne. Prednedávnom súdy v štyroch štátoch prijali hromadné žaloby proti Wall Martu, ktoré sa týkajú vyše 330 tisíc zamestnancov. „Naopak tri federálne súdy zamietli žaloby [zamestnancov a brigádnikov] proti Wall Martu za nezaplatené, ale odpracované hodiny, “ konštatuje správa organizácie USAction.

Pod ochranou pravicových politikov. Veľké firmy by si, samozrejme, nemohli dovoliť takéto správanie sa, keby nad nimi nedržal ochrannú ruku silný kapitalistický štát. CAP upozorňuje, že úsilie Wall Martu znemožniť svojim zamestnancom brániť vlastné práva podporil viceprezident Dick Cheney. „Minulý mesiac v centrále Wall Martu ohlásil ‘legislatívnu reformu’, ktorá je vraj dobrým liekom na americké ekonomické potiaže.” Ďalším pravicovým liekom, okrem zníženia daní pre bohatých, sú veľkorysé štátne dotácie „na vytvorenie nových pracovných miest”. Podľa organizácie Good Jobs First (Dobré zamestnanie predovšetkým) jednotlivé štáty USA dali Wall Martu viac ako miliardu dolárov. Správa nezávislého Centra pre rozpočtové a politické protity konštatuje, že tieto štáty „znižujú výdavky na verejné zdravotníctvo, starostlivosť o deti, podporu zamestnanosti, vzdelávací systém či verejnú bezpečnosť a starostlivosť o postihnutých ľudí“.

Drastický pokles miezd. A to iba preto, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali napríklad na podporu firmy, ktorej ročný obrat presahuje 200 miliárd dolárov a v minulom roku zarobila takmer 9 miliárd! Ľudia, pracujúci vo Wall Marte pritom patria medzi tzv. chudobných zamestnancov, teda tých, ktorí síce majú prácu, ale príjmy ich rodín nedosahujú životné minimum. Good Jobs First navyše upozorňuje, že príchod Wall Martu zväčša ničí malých obchodníkov: „napokon vytvorí iba toľko (a možno ešte menej) pracovných miest, koľko ich zlikviduje“. Odborári k tomu pridali príklad z južnej Kalifornie, kde pôvodné obchodné reťazce oznámili, že „nemajú inú voľbu, než drasticky znížiť mzdy a zamestnanecké výhody.“

Veľké obchodné siete sa rovnako správajú aj na Slovensku. „Radoví predavači majú väčšinou plat iba tesne nad minimálnou mzdou a príplatky za nočné a víkendové zmeny sú doslova korunové, “ upozorňujú odborári. Aj tak dostanú priemerne za mesiac menej ako 10 tisíc korún a patria medzi najhoršie platených zamestnancov u nás. „Robím tu už vyše dva roky a môj čistý plat sa z 5 a pol tisíca vyšplhal na necelých 7-tisíc. Vrátane nočných zmien, “ prezrádza pod podmienkou anonymity mladý zamestnanec jedného prešovského hypermarketu. Títo ľudia pritom na Slovensku nemajú reálnu šancu brániť sa. „Súdy fungujú veľmi zle, sudcovia sa boja, alebo jednoducho nechcú ísť proti veľkým firmám a sú pod verejnomienkovým tlakom, “ hovoria odborári. Médiá totiž zväčša ospevujú veľké firmy, ako záchrancov ekonomiky a verejnú podporu im neustále vyjadrujú aj politici. Ani len ľavicoví nikdy nekritizovali mzdovú politiku „veľkých investorov“.

Miliardy z našich daní zahraničným súkromným firmám. Ale najdôležitejším faktorom, prečo sa ľudia takémuto vydieraniu nebránia je vysoká nezamestnanosť. Byť bez práce znamená nielen nízku spoločenskú prestíž, veľký psychický tlak, ale akýkoľvek plat je predsa len o trošku vyšší, než štátna podpora. Takáto politika síce znižuje štatistickú nezamestnanosť, ale nezvyšuje životnú úroveň pracujúcich, ani neznižuje počet chudobných. A z vyššieho HDP sa ľudia nenajedia. Zahraničné firmy však z našich daní „ujedajú“ poriadne. Ministerstvo financií blahosklonne „dovolilo“ navýšiť výdavky pre regionálne školstvo o 500 miliónov a navrhuje každoročne znižovať podporu bytovej výstavby zo štátneho rozpočtu na menej ako dve miliardy korún. Ale len automobilky KIA/Hunday a PSA Peugeot Citroen dostanú od vlády 16 miliárd. Prvá pritom v iba za apríl, máj a jún 2004 dosiahla čistý zisk 5, 3 miliárd korún a druhá dokonca vyše 27 miliárd!

Investície politikov do vlastných vreciek. Ak vláda Mikuláša Dzurindu tvrdí, že musí zaviesť školné na vysokých školách, lebo viac peňazí na univerzity nemá, klame. Naše vlastné dane však radšej napchá do vreciek veľkokapitalistom, než by ich investovala do vlastných občanov. Príkladom opovrhovania vlastnými voličmi je vyvlastňovanie pozemkov pri Žiline. Ich výkup podľa požiadaviek majiteľov by stál štát o 400 miliónov viac, než pôvodne očakávala vláda. Peniaze by však dostali slovenskí radoví občania, pre ktorých je to jediná možnosť ako si aspoň raz v živote slušne zarobiť. Vláda ich arogantne odmietla uvoľniť, hoci juhokórejskej firme pokojne prisľúbila 24-násobne viac. Argument, že tieto peniaze sa vrátia vo vytvorených pracovných miestach je falošný. Po prvé: nikto nevie, koľko KIA pracovných miest naozaj vytvorí a štát ju v tomto smere k ničomu nezaviazal. Po druhé: už vôbec nevieme, aké mzdy budú slovenskí zamestnanci vo fabrike dostávať, teda o koľko si polepšia oproti terajšiemu stavu a koľko „zarobí“ štát na daniach a odvodoch. A po tretie: na jedno pracovné miesto v žilinskom závode prispeje štát priemerne 18 miliónmi korún a za také peniaze by slovenské živnostníci, ale aj strední podnikatelia radi vytvorili aj viac pracovných miest. Lenže tí by pravdepodobne neboli schopní a ani ochotní investovať naspäť do politikov, s čím majú v Južnej Kórei bohaté skúsenosti.



Jakub Topol je publicista a správca partnerského internetového serveru Ľavica.sk, na ktorom vychádza tento článok súbežne.





Vaše komentáre:

Peter Gürtler  (08.09.2004 13:16:16)     
Napr. dochodkova tzv.reforma
Posledna sprava znie priblizne takto:

Dochodkovy system v Cile zacina postupne uplne krachovat,
dnes je priblizne 40 % pracujucich ludi z tohto systemu
vylucenych, ocaka sa rapidny narast chudoby.

Kohoze nam to davaju nasi reformatori pri zmene nasho
systemu za vzor ?!?

Reagovať

Miki  (08.10.2008 08:27:44)     
?
To isté by sa dalo povedať aj na súčasnú populistickú vládu. Keby 2.pilier sledovala vláda, tak ako v súčasnosti chce sledovať banky, tak by bol 2.piler ďaleko výnosnejší ako prvý. Ak niečo nie systémové, ale mení sa to podľa toho, ktorá vláda je pri moci, tak to nemá žiadny osoh pre obyčajných ľudí. Toto čo robí Ficova vláda je veľmi krátkozraké a bude mať zlý dopad na budúcnosť našich detí.

Reagovať

  
peter  (29.03.2009 12:13:39)     
Re: ?
Koľko peňazí by sme mali z minimálnej mzdy v 2.piliery???Dzurindova vláda spolu s p.Kanikom to pohnojila.

Reagovať

Tretia cesta :)  (04.12.2009 22:43:26)     
ale, ale...
Kecy a kecy... a teraz si vymenujme socialistické a polosocialistické krajiny: Kuba, KĽDR, Vietnam, Čína

Všade katastrofická chudoba. V Číne je už v mestách lepšie odkedy tam pustili zlých kapitalistov a umožnili číňanom podnikať. Prebuďte sa konečne...

Reagovať

  
Jozef  (10.01.2010 14:54:50)     
Re: ale, ale...
Nova ekonomická politika súdruha Lenina,....
Na trhu nebolo v podstate nič. Bol hladomor atď.
Lenin povolil podnikanie s počtom asi do 10 zamestnancov.
Za krátke obdobie bolo na trhu v podstate nea túto dobu dosť
tovaru a potravin,..Páni, láskavo si preštudujte aj tieto dejiny!
Aj socializmus považujem za realizovateľný ale s podmienkou, že
niekto vymyslí rozprávkový tunel cez ktorý prejdu všetci ľudia
a no jeho konci vyjdú naprogramovaní len na poctivú činnosť, nebudú zločiny, polícia, väznice, armáda sa zrušia, atď.
To je ale rozprávka a z tých som akosi nie vlastnou vinou
vyrástol.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.