hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Antifašizmus a radikálne odbory

Priama akcia

Bratislavský klub Véčko ponúka cez víkend príležitosť stretnúť sa so zaujímavou osobnosťou, ktorá zaujme nielen milovníkov španielskych dejín.

(02. 10. 2003)



Linka na dnes



Mladí sociálni demokrati

Na to, že pôvodné materské strany MSD sa ponevierajú na okraji mediálneho záujmu, ďaleko od pribuchnutých vrát parlamentu, je mladá umiernená ľavica pozoruhodne optimistická a činorodá. Že sa pritom zároveň opatrnícky pridŕža chvosta západného sociálnodemokratického dinosaura je fakt; ale čo robí, nerobí zle.



Republikánska strana neodráža Ameriku


Michael Moore

vydané 03. 09. 2004 • prečítané 11092x
formát na tlač



Vitajte, republikáni. Ste hrdí Američania, ktorí milujú svoju krajinu. Svojím vlastným spôsobom ju chcete urobiť lepšou. Nech už sú naše názorové rozdiely akékoľvek, za toto si zasluhujete pochvalu.


Ale čo majú znamenať všetky tie reči o New Yorku ako o nepriateľskom území? Nič nemôže byť ďalej od pravdy. My Newyorčania milujeme republikánov. Máme predsa republikánskeho starostu a guvernéra, trest smrti a dve jadrové elektrárne ani nie päťdesiat kilometrov od mesta.

New York je sídlom [konzervatívnej televíznej stanice – pozn. hej rup!] Fox News Channel. Najpopulárnejšie pravicové tolkšou vysielajú odtiaľto – medzi nimi Rush Limbaugh, Sean Hannity, či Bill O´Reilly. Tu sídli aj Wall Street Journal, čo znamená, že je tu aj vaša najobľúbenejšia ulica. A to ani nehovorím o väčšom počte topmanažérov 500 najbohatších spoločností, než kdekoľvek inde.

Môžete si myslieť, že ste obkľúčení kopou zženštilých liberálov popíjajúcich kávičku podľa talianskej módy, ale pravda je taká, že ste presne tam, kde patríte, presne uprostred sídla korporačnej Ameriky a konzervatívnych médií.

A poviem vám aj, že obdivujem váš zápal. Vaša viera je neochvejná. Napriek tomu, že len tretina krajiny samu seba definuje ako „republikánov“, máte pod kontrolou Biely dom, Kongres, Najvyšší súd a väčšinu vlád jednotlivých štátov.

Šéfujte preto, lebo nikdy neustupujete. Vaši ľudia vstávajú so sliepkami, len aby mohli hneď začať uvažovať o tom, ktorej menšinovej skupine dnes nedovoliť manželstvo.

Naša strana je plná slabochov, ktorí by radšej uzatvárali kompromisy, ako bojovali. To vy teda nie.

Keď som sa tak pohyboval po vašom zjazde, narazil som na mnohých verných republikánov, ktorí nie sú delegáti. Keď zistia, že nemám ani rohy, ani chvost, začnú sa ku mne správať celkom milo. Ako som sa tak s nimi rozprával, zistil som, že ako mnohí iní, aj oni sami seba nazývajú republikánmi, ale pritom nimi v skutočnosti nie sú. Aspoň nie v tom radikálne-pravicovom zmysle, v akom republikánov definovali George W. Bush, Dick Cheney, John Ashcroft a spol.

Jedného muža, ktorý mi povedal, že je „hrdým republikánom,“ som sa spýtal: „Myslíte si, že by sme mali mať silné zákony na ochranu nášho ovzdušia a vody?“

„No jasné,“ povedal. „Kto si to nemyslí?“

Spýtal som sa, či by ženy mali mať rovnaké práva ako muži, vrátane rovnakých platov ako muži.

„Samozrejme,“ odpovedal.

„Boli by ste proti niekomu zaujatý len preto, lebo je to gej alebo lesbička?“

„Éé, nie.“ To zaváhanie – stáva sa mi to často, keď sa toto pýtam – je zvyčajne preto, lebo priemerný dobrosrdečný človek si okamžite spomenie na príbuzného alebo priateľa, ktorý je gej alebo lesbička.

Často zisťujem, že keď človek prejde zoznamom „liberálnych“ záležitostí s ľuďmi, ktorí o sebe hovoria, že sú republikáni, ukáže sa, že sú dosť liberálne založení a vôbec sa nezhodujú s republikánmi, ktorí vládnu krajine. Väčšina z nich nechce, aby bola Amerika policajtom sveta a majú radšej mier, ako vojnu. Tlieskajú občianskym právam, veria, že všetci Američania by mali mať zdravotné poistenie a myslia si, že útočné zbrane by mali byť zakázané. Hoci oni sami môžu byť proti interrupciám, zvyčajne si nemyslia, že vláda má právo hovoriť žene do toho, čo chce robiť so svojím telom.

Takýchto republikánov možno nazvať skratkou RINO (Republicans In Name Only – Republikáni iba po mene). Majú liberálne, otvorené hlavy a neveria na to, že treba niekomu inému zhoršovať život.

Prečo teda používajú rovnakú nálepku ako tí, ktorí podporujú súčasný stav, keď žena zarába 75 centov v pomere ku každému doláru, ktorý zarobí muž, keď 45 miliónov ľudí nemá nijakú zdravotnú starostlivosť a keď prezidentovi zostali na zozname „os zla – zmena režimu“ ešte dve krajiny?

Spýtal som sa svojho novonadobudnutého priateľa. Odpovedal mi to, čo počúvam od všetkých RINOv: „Nechcem, aby mi vláda zobrala moje ťažko vydreté peniaze a zdanila ich. A to demokrati robia.“

Peniaze. Tie sú pre RINOv kameňom úrazu. Aby prežili od výplaty k výplate, tvrdo pracujú a časy na nich ešte tvrdšie zatlačili. Vinia demokratov, že im chcú zobrať peniaze. Nevadí, že to bolo republikánske zníženie daní bohatým a miliardy vynaložené na vojnu v Iraku, čo spôsobilo najväčší schodok v dejinách a zadĺži nás všetkých na celé roky.

Vedenie republikánskej strany vie, že Amerika je nielen plná RINOv, ale že väčšina Američanov sú ešte väčší liberáli, ako delegáti, ktorí sa zhromaždili v New Yorku.

Republikáni to vedia. Preto máme tento týždeň možnosť vidieť priateľa gejov a lesbičiek Rudyho Giulianiho, odporcu zbraní Michaela Bloomberga a obhajcu práva na interrupciu Arnolda Schwarzeneggera.

Nech je to akokoľvek horká pilulka, republikáni vedia, že jediný spôsob, ako sa udržať pri moci, je tváriť sa ako – nuž, akoby boli rovnakí, ako väčšina Američanov. Je to dobrý výkon.

Takže si to, republikáni, užite. Lebo dosť možné, že keď si to RINOvia a liberálna väčšina v deň prezidentských volieb všetko spočítajú, bude to na nejaký čas vaša posledná oslava.



Michael Moore je novinár, satirik a dokumentarista, ktorého prvým úspechom bol film Roger and Me - pokúšal sa v ňom primäť riaditeľa General Motors, aby navštívil jeho rodné mesto Flint a na vlastné oči sa presvedčil o devastácii spôsobenej prepúšťaním. Svetovú slávu si Moore získal dokumentom Bowling for Columbine, ktorom sa zaoberal americkou posadnutosťou strelnými zbraňami. Jeho ostatný film Fahrenheit 9/11 sa zaoberá najmä lžami Bushovej administratívy v súvislosti s terorizmom a vojnou proti Iraku. Michael Moore bol na republikánskom zjazde ako hosťujúci komentátor amerického denníka USA Today.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.