hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Válka jako pokračování globalizace jinými prostředky

Jan Keller

Loňská agrese Spojených států a jejich spojenců proti Iráku a pokračující okupace této země má jistě řadu aspektů. Jestliže se na ni podíváme z širší perspektivy, může nám pomoci pochopit povahu probíhající globalizace. V zásadě globalizace znamená, že síly nadnárodního kapitálu se zbavily jakékoli kontroly ze strany státní moci, tedy že se prohloubila dříve latentní asymetrie mezi ekonomikou a politikou. Ti, kdo mají finanční moc, mohou diktovat své podmínky nejen pracovní síle (říkáme tomu flexibilizace práce), ale mohou diktovat své podmínky celým státům (např. v podobě investičních pobídek, či tlaku na snižování daní a na pokles vedlejších nákladů práce).

(06. 05. 2004)



Linka na dnes



Left Business Observer

V podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede.



Staré lži o trhu už v Rusku nefungujú


Boris Kagarlickij

(Zverejnené s láskavým súhlasom pôvodného vydavateľa)

vydané 20. 08. 2004 • prečítané 8429x
formát na tlač



Deň po dni je televízne spravodajstvo plné do ružova vysmiatych penzistov, radujúcich sa z plánu Kremľa nahradiť materiálne výhody sociálne postihnutých skupín platbami v hotovosti. A deň pod dni ukazujú prieskumy verejnej mienky medzi bežnými Rusmi narastajúci odpor proti reformám.


Režim niekoľkokrát prisľúbil, že v dôsledku reformy nikto neutrpí. Lenže všeobecná nedôvera voči takýmto sľubom je taká veľká, že keby aj bola náhrada poskytnutá štátom primeraná, ľudia by aj tak boli pevne presvedčení, že ich oklamali. A v podstate by mali pravdu. Pretože problémom nie je len to, koľko rubľov bude jednotlivý penzista potrebovať, aby sa zaobišiel bez MHD zadarmo.

Pokiaľ existovali materiálne výhody, ľudia vedeli, že či nastane finančná kríza, alebo prepad na burze, stále budú mať strechu nad hlavou, prístup k základnej zdravotníckej starostlivosti a základnú možnosť pohybu. Táto istota je teraz ohrozená.

Čím viac sa systém skomercionalizuje, tým nákladnejšia bude jeho prevádzka. Poskytnúť dopravným spoločnostiam dotáciu, aby časť pasažierov mohla cestovať zadarmo, je jedna vec. Dať ľuďom dostatočné množstvo peňazí, aby to pokrylo cenu lístkov na autobus, je niečo celkom iné. Veď v cene lístka je nakoniec zahrnutý zisk dopravcu, jeho dane, astronomicky vysoké platy jeho najvyšších manažérov, príjem poisťovacích spoločností a dividendy pre špekulantov na trhu s akciami.

Rovnaká logika sa bude vzťahovať na zdravotnú starostlivosť, bývanie a mnoho ďalších vecí. Štát nebude schopný držať krok s narastajúcimi nákladmi. Ale ani sa o to nechystá pokúšať. Raz a navždy poskytne ľuďom náhradu a potom si umyje ruky.

Gubernátori zase veľmi dobre vedia, že ľudová ukrivdenosť si nájde vinníka predovšetkým v nich. Regionálne a miestne rozpočty sú už teraz napäté. Regionálni vodcovia sa sťažujú v Moskve, a federáli odpovedajú, že primerané fondy už boli pridelené. Z technického hľadiska je to pravdepodobne pravda. Lenže „primerané“ fondy nikdy nestačia zaplátať všetky diery, ktoré v regionálnych rozpočtoch napácha finančná politika Kremľa.

Hodnota materiálnych výhod stúpa tým viac, čím je spoločnosť chudobnejšia. A skúsenosti posledných rokov dokazujú, že čím viac ekonomika preorientúva na trh, tým horšie na tom obyvatelia Ruska sú. Začiatkom deväťdesiatych rokov mnohí ľudia s nízkymi príjmami očakávali, že po zavedení trhových reforiem si budú žiť skvele. Dnes im už len pri myšlienke na ďalšie zmeny behá mráz po chrbte. Tým viac, že ostatné reformy Kremľa nesú pečať tej istej ideológie, ktorá kraľovala začiatkom deväťdesiatych rokov.

Štátna propaganda nefunguje, a nielne preto, že jej poslovia sú neschopní. Ani skvelý reklamný agent mnoho nezmôže proti zažitej skúsenosti. Ak človek nikdy nebol v Afrike, môže ho niekto presvedčiť, že tamojší ľudia majú tri nohy. Ale nikdy ho nepresvedčia, že tri nohy má on sám a jeho susedia, bez ohľadu na to, koľko ton novinového papiera a hodín televízneho vysielania sa na to využije.

Propaganda voľného trhu bola v Rusku koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov efektívna preto, lebo ľudia nevedeli o živote v trhovej ekonomike o nič viac, ako o živote vo vzdialených galaxiách. Svoj vlastný, sovietsky svet však poznali ako vlastnú dlaň, a chápali, že komunistická propaganda bola určená na to, aby ich na každom kroku klamala. Odmietnutie starej ideológie od a po zet viedlo k nekritickému prijatiu nových myšlienok, ktoré boli navyše prezentované ako jediná možná alternatíva.

Teraz sa situácia zmenila. Rusi sa od roku 1991, ako sa kapitalizmus stával ich realitou, toho veľa naučili. Dni, keď verili, že po ďalšej várke liberálnych reforiem sa budú mať lepšie, sa už pominuli. Osobná skúsenosť ich naučila, že pravdou je pravý opak.

Jedným z dôvodov, prečo sa Kremeľ rozišiel s liberálnou inteligenciou, bolo zistenie, že už nepotrebuje dobre platenú armádu ideológov voľného trhu. Nie preto, že by sa režim chystal otočiť sa trhu chrbtom, ale preto, že teraz, keď už verejnosť vie, o čo kráča, majú títo ideológovia čoraz menší dosah. Ponechať im naďalej staré vysoké platy, a čo je dôležitejšie, poskytovať im rovnaký politický vplyv, akému sa tešili v deväťdesiatych rokoch, by bolo úplným mrhaním zdrojmi – a niečo také si žiadna trhová ekonomika nemôže dovoliť. Preto je ostatná fáza neoliberálnych reforiem sprevádzaná ochladením vzťahov medzi režimom a veľkňazmi neoliberalizmu.

Štátna propaganda sa preto mení na čoraz hrubšiu a agresívnejšiu. Každý totiž vie, že hlavný argumentom štátu nebudú slová, ale obušky.



Boris Kagarlickij je riaditeľom Ústavu pre štúdium globalizácie. V čase perestrojky sa podieľal na činnosti socialistickej opozície voči KSSZ. Dodnes je významným predstaviteľom ruskej nezávislej ľavice. Je priateľom hej rup!u.





Vaše komentáre:

Peter Gürtler  (20.08.2004 09:17:04)     
Podobne
S nastupom ekonomickeho neoliberalizmu na Slovensku
to bolo prakticky navlas rovnake.

Rozdiel medzi Slovenskom a Ruskom je vsak v tom, ze
v Rusku si este stale mozete dovolit poslat najvacsich
polobanditov tam, kam patria - iste, pravdepodobne
vsak z dovodov, ktore uvadzate (a z tych sa normalni ludia
naozaj nenajedia). Na Slovensku to uz vsak mozne nie je - jedine ze by s tym suhlasili velki zahranicni donori jednotlivych
sucasnych "politikov".

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.