 |
stránky pre tých, čo sa neboja rozmýšľať inak |
| |
19. 04. 2021 • úvodná stránka • rubriky • linky • | |||
Z archívuPrivatizácia penzií: otázky a odpovedeZdruženie sociálnej sebaobrany/Priatelia Zeme-CEPADôchodková „reforma" je podľa prieskumov verejnej mienky najpopulárnejšou reformou slovenskej vlády. Nečudo. Kým dôsledky vládnych opatrení povedzme v zdravotníctve pociťujú občania bezprostredne na vlastnej koži, dopad privatizácie dôchodkového zabezpečenia je ešte ďaleko a nikoho sa zatiaľ osobne nedotýka. V skutočnosti však ide o možno najradikálnejší krok Dzurindovho neoliberálneho kabinetu. Združenie sociálnej sebaobrany a Priatelia Zeme-CEPA pripravili súbor otázok a odpovedí, aby upozornili na dopady „reformy", ktoré sa vo vládnych materiáloch ani reklamnej kampani dôchodkových správcovských spoločností nespomínajú.(21. 04. 2005)Linka na dnesRed PepperČasopis radikálnodemokratickej „zelenej ľavice" - priestor pre autorov rôzneho sfarbenia, od červených cez čiernych až po zelených. Veľmi dobrý najmä na analýzy zahraničnej politiky a vývoja britskej Strany práce (labouristov). |
Postkomunistický žobrák(Jedenásť ironických variácií na nedôstojnú tému)Joseph Grim Feinberg
vydané 06. 07. 2004 • prečítané 11961xformát na tlač Študent zbadal na ulici žobráka a strčil ruku do ruksaku, aby tam pohľadal nejaké drobné. Ale keď k žobrákovi podišiel, ten skryl svoju ruku a odvrátil sa. „Vy ste ale čudný žobrák,“ povedal študent, „keď sa skrývate, keď vám človek chce dať peniaze.“ „Od študentov peniaze neberiem,“ povedal žobrák, „iba od boháčov.“ „Ale keď vám študent tie peniaze ponúka...“ nástojil študent. „Aj tak,“ odvetil žobrák.Študent sa však nevzdával. „Ale ak nevezmete peniaze od ľudí, ktorí vám ich ponúkajú,“ povedal, „kto bude financovať vašu prácu? A keď žobráci zmiznú z ulíc, kto bude ľuďom hovoriť, že treba zmeniť tento nanič svet?“ Stisol žobrákovi ruku a vnútil do nej peniaze. * * * Na rohu ulice vedľa hŕby špinavého snehu kľačal žobrák, s rukou vystretou do mrazu. * * * Jedného rána odhadzoval robotník sneh na pešej zóne, keď uvidel žobráka. Dal mu do ruky mincu a dodal: „Ktovie – možno už čoskoro skončím aj ja na tvojom mieste.“ * * * Keď kráčala k svojmu autu, zbadala elegantná dáma v strednom veku žobráka. Keď videla, ako okolo chodí plno ľudí a ani len okom oňho nezavadí, vrátila sa k nemu a hodila mu do klobúka pár mincí. Potom povedala, „To sú ale ľudia! Za socializmu si zvykli nedávať nič na dobročinnosť. Majú vyprázdnené duše. Musí sa medzi nimi rozvinúť kultúra darcovstva. V Rotary Clube s tým začíname. Ale hentí do Rotary Clubu nevstúpia.“ Potriasla hlavou a dodala, „Žehnaj vám pánboh.“ * * * „Cigán!“ rozhľahol sa krik. „Cigán mi ukradol peňaženku!“ * * * Boháč, ktorý práve skončil vianočné nákupy pre svoje deti, narazil pri východe z obchodného domu na žobráka. Žobrák vyzeral tak úboho, že sa boháč len-len nepustil do smiechu. Ale boli Vianoce, a tak muž prehrabal vrecká, dokým nenašiel mincu primeranej hodnoty. Odovzdal ju žobrákovi a zamrmlal pritom, že ten vagabund ju aj tak iste minie len na chľast. O niekoľko týždňov neskôr sa boháč rozhodol pustiť sa do politiky a zorganizoval večeru spojenú so zbierkou. Žobrák sa to dozvedel a zaujalo ho to. Obliekol si pokrčený oblek a pekný kožuch z čias, keď ešte mal prácu, ktorý si nechával, dokiaľ to len bolo možné. Tak prenikol na onú večeru. Boháč chodil od stolu k stolu, vysekával poklony, ľahko konverzoval s hosťami, a potom ich vyzýval na podporu jeho dôležitého programu. Keď podišiel k žobrákovi, nemohol boháč uveriť vlastným očiam. Boháča to zarazilo. Pokračoval, „Za cenu takého kožucha by si si mohol dovoliť jedlo na celý mesiac.“ * * * Boháč sa pošmykol na ľade a zlomil si nohu. Pribehol k nemu žobrák a pomohol mu na nohy. Podržal ho pod pazuchou, kým nedokrivkali k lavičke pri telefónnej búdke, a potom žobrák zavolal sanitku. * * * Jedného dňa dala prostitútka peniaze žobrákovi. Na druhý deň dala tá istá prostitútka žobrákovi ďalšie peniaze. * * * K žobrákovi sa priblížil človek s prísnym výrazom v tvári. „Počúvaj,“ povedal „toto je naše územie, ale nevadí nám, keď tu budeš. Ak nám dáš desať percent z toho, čo zarobíš, dáme ti výhradné právo na tento roh.“ * * * „Pozrite,“ povedal turistický sprievodca. „Ozajstný žobrák! A dokonca má svetlú kožu, ani to nie je Cigán. Vidíte? Konečne sme dospeli, stali sme sa normálnou krajinou. Súčasťou slobodného sveta!“ * * * Na hlavnom námestí sa zhromaždili ľudia na politický míting. Rozdávalo sa pivo a guláš, a tak prišiel aj žobrák. Potom sa ozval rečník z pódia. „Chcem sa vás, ľudia, spýtať, čo si myslíte. Povedzte nám, čo si po štrnástich rokoch ceníte na demokracii.“ * * * Pomôž postihnutým, stíhaj zámožných. Joseph Grim Feinberg pracuje na doktoráte z antropológie na University of Chicago. Ako držiteľ amerického Fullbrightovho štipendia strávil rok na východnom Slovensku, kde študoval dejiny rusínsko-ukrajinskej národnosti. Vaše komentáre:
  |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.