hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 11. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Balíček k Medzinárodnému dňu žien

ASPEKT

8. marca 2005 vydáva feministický publikačný a vzdelávací projekt Aspekt Rodový infobalíček – súbor článkov, dát, štúdií, informácií, ktorých cieľom je napomôcť a rozvíjať chápanie rodového aspektu v rôznych oblastiach spoločnosti.

(08. 03. 2005)



Linka na dnes



Sociálně demokratická mládež

Pozor, nemýliť si s Mladými sociálnymi demokratmi (ČR), "oficiálnym" združením ČSSD. Nedávno vzniknutá mládežnícka organizácia je, nakoľko možno postrehnúť z jej stránky, viac naľavo, než jej staršia sestra. Ale ťažko povedať - ak niekoho zaujme, treba sa pýtať priamo u zdroja.



List Američana slovenským študentom


Joseph Grim Feinberg

vydané 13. 05. 2004 • prečítané 11748x
formát na tlač



Milí kolegovia,

dopočul som sa nedávno o plánoch slovenskej vlády zaviesť školné za vysokoškolské štúdium a zvýšiť cenu ubytovania vo vašom univerzitnom systéme. Neprekvapuje ma to, pretože o vašej súčasnej vláde niečo viem. Ale je to veľmi zlé. Na druhej strane som sa dozvedel o zámere slovenských študentov bojovať proti týmto vládnym plánom študentským štrajkom. To je naopak veľmi dobré.


Za prístup k vzdelaniu musia bojovať študenti na celom svete. Na celom svete sa odohrávajú útoky na študentov a univerzity. Keď prehrajú študenti v jednej krajine, je to prehra aj pre nás ostatných. Keď sa jednej vláde podarí niečo svojim ľuďom ukradnúť, posmeľuje to ostatné vlády k rovnakým činom. (Veď napokon, od koho sa Dzurinda učil krutosti a drzosti, ak nie od Reagana, Busha, Clintona a Busha ml.?) Práve preto som sa rozhodol poslať vám pár svojich úvah a povzbudiť vás.

Minulý rok som strávil štúdiom na Prešovskej univerzite. Spoznal som vtedy niektoré z problémov, s ktorými sa dnes Slovensko borí. Zároveň som objavil mnohé výhody, ktorými vaša krajina moju ešte stále predčí – a to aj napriek snahe rôznych slovenských vlád priviezť zo Západu každú tam vymyslenú ohavnosť (a len máločo z toho, čo je na Západe ešte dobré). Jednou z tých mnohých výhod bolo na Slovensku bezplatné školstvo – univerzitný systém, ktorý napriek svojim problémom dokázal otvoriť prístup k vzdelaniu mnohým sociálnym vrstvám. Nedovoľte, aby vám ho vláda zobrala!

Viem si predstaviť, že vláda hovorí: “Treba to spraviť, lebo sa to tak robí aj v Amerike.” To vraví Dzurindova vláda vždy a o všetkom. Väčšinou pritom klame. A ak aj neklame, nepovie ani spolovice pravdu. Nie je pravda, že všetky americké univerzity sú spoplatnené: City Colleges v New Yorku sú a vždy boli zdarma. Je pravda, že zvyšok krajiny vyžaduje, aby študenti za vysokoškolské vzdelanie platili. No zároveň je pravda, že žiadna krajina by sa nemala cítiť nútená niečo takéto napodobniť. Za vzdelanie v Spojených štátoch sa veru platí poriadne draho!

Študentove náklady na väčšine univerzít sa pohybujú od 10 000 do 35 000 dolárov ročne (vrátane ubytovania a stravy, pretože mnohí študenti sú donútení bývať na internátoch aj vtedy, keď je to drahšie, ako bývanie v “okolitom” prostredí). Veľmi bohatí študenti si to môžu dovoliť a na drahších univerzitách – ako Harvard, Yale atď. – preto dominujú. Ostatní dostávajú štipendiá, čiastočné alebo plné, zvlášť, ak sú veľmi chudobní. No keďže chudobní študenti zväčša chodia na biedne stredné školy, len málo z nich sa na vysoké školy vôbec dostane. Univerzity potom ponúknu tejto menšine finančnú pomoc, aby vznikol dojem, že sú „spoločensko-ekonomicky rôznorodé“. Pre väčšinu študentov sú náklady privysoké na to, aby ich utiahli z vrecák rodičov. Študenti teda navštevujú tie úplne najlacnejšie univerzity, alebo si na zaplatenie štúdia berú štátne pôžičky. Vzdelaná časť obyvateľstva USA, podobne ako väčšina ostatných vrstiev, sa tak ocitá v osídlách nekonečne rastúceho dlhu.

Pre študentov, ktorí po skončení školy hľadajú a nájdu prácu s vysokými príjmami, sú takéto pôžičky dobrou “investíciou”. No pre väčšinu študentov, presne tak ako pre ostatných obyvateľov, je pôžička otroctvom. Stále väčšiu masu ľudí v našej “slobodnej” krajine gniavi bremeno dlhu. Čo ak človek napríklad skončí školu s dlhom 120 000 dolárov (čo je bežná vec) a rozhodne sa pre slabo platené miesto povedzme sociálneho pracovníka? Buď sa pokúsi časť z pôžičky splatiť a živoriť tak v biede a chudobe – alebo si začne hľadať „prijateľnejšiu“ prácu. V podstate však už voľbu nemá – dlží 120 000 dolárov zo svojho života štátu. A čo ak si prácu nenájde vôbec? Môže na pár rokov odkladať splácanie odložiť – a dlh bude medzitým narastať o úroky. Spomeňte si na to, prosím, keď vám nabudúce ministri povedia, že “tak to funguje v Amerike”. Takto to funguje. Chudobní sú vylúčení zo vzdelávania alebo uzavretí do ghetta tých najhorších škôl. Bohatí si lebedia na Harvarde a Yale. Nerovnosť, ktorá preniká všetky časti spoločnosti, každým dňom narastá. Vraví sa tomu “slobodná” spoločnosť, spoločnosť voľnosti – a voľne prístupné v nej nie je nič!

„Slovenská vláda predsa od nás nebude pýtať tridsaťtisíc dolárov za rok!“ poviete si. Lenže ani naše univerzity ešte nedávno nepýtali toľko. Pred štyridsiatimi rokmi boli náklady na vysokoškolské vzdelanie oveľa nižšie. V šesťdesiatych rokoch nastala mobilizácia más ľudí požadujúcich prístup k vzdelaniu a vymohla si zníženie cien. Odvtedy ľudia vo svojom úsilí poľavili. Korporácie, ktoré majú pod palcom vládu i univerzity, naopak zosilneli. (Vedenie skoro každej veľkej americkej univerzity tvoria bohatí “dobrovoľníci”, vrátane majiteľov najväčších spoločností sveta). Náklady na vzdelanie dnes každým rokom narastajú. Ak ponecháte brány univerzity čo len pootvorené školnému, ak poľavíte v obrane, ak sa vzdáte princípu bezplatného vzdelania, slovenská vláda nebude ani okamih váhať so zavedením nových a vyšších poplatkov, stále znova, vysoko nad pôvodne sľubovanú úroveň. Je nepochybné, že v tejto chvíli sa usiluje len zlomiť váš odpor. Keď si už raz občania zvyknú na myšlienku, že vzdelanie nie je bezplatné – tak, ako si ľudia nie sú rovní – bude už pre vládu jednoduché pokračovať v jej plánoch.

“Ale štát na to predsa nemá,” namietnu iní. “Bezplatné školstvo je možno pekný nápad, ale my si ho teraz jednoducho nemôžeme dovoliť”. Nuž, čuduj sa svete, presne to isté sa hovorí aj v Spojených štátoch. A napriek tomu si chudobné Slovensko, po celé desaťročia existencie plánovanej ekonomiky, mohlo dovoliť poskytnúť bezplatné vzdelanie širokým masám obyvateľstva – a „najbohatšia krajina sveta“ ešte stále len čaká, kedy bude konečne dosť bohatá, aby si mohla takýto luxus dovoliť.

Pravda je taká, že peňazí je vždy dosť – keď sa vláda rozhodne, že ich na niečo chce dať. Cieľavedomou a dlhoročnou politikou slovenskej vlády však bolo vytvárať rozpočtové diery, aby mala výhovorku, prečo nefinancuje to, čo financovať nechce. Na podporu katolíckej cirkvi, na vyslanie vojakov do Iraku, na modernizáciu armády v záujme NATO (slúžiace Spojeným štátom – ako keby sme my potrebovali pomoc pri financovaní našej ubiedenej armády!) a na miliardové daňové úľavy zahraničným firmám – na to vláda vždy už nejako peniaze nájde. (Podľa novín Slovak Spectator dala slovenská vláda v r. 2001 korporáciám vo forme daňových úľav 6,106 mld. korún. Všetko to pravdepodobne išlo do zahraničia. Iba U.S. Steel dostala 2,088 mld. Sk. Táto nadnárodná spoločnosť mala zisk jedine vďaka závodu v Košiciach; vo svojich severoamerických odbočkách utrpela straty.) Neverte ani na okamih, že vládne financie sú na príliš nízkej úrovni, než aby vám mohla dať, čo je právom každého občana na svete. Na príliš nízkej úrovni je jedine jej morálka a spôsoby.

“No ale, ak by aj priemerná univerzita mala byť bezplatná, nie je správne spoplatniť aspoň nadštandardnú Komenského univerzitu?” Nuž, pouvažujme. Možno máte pravdu, keď si myslíte, že bohatší študenti by mali mať lepší prístup k lepším univerzitám. Je to vlastne jednoduchý kapitalistický princíp. Čím vyšší je dopyt, tým vyššia cena; čím vyššia cena, tým bohatší musí byť kupujúci; bohatší kupujúci investuje svoje peniaze lepšie a ešte viac bohatne. Všetko by to sedelo k existujúcemu systému. Lenže – ak si myslíte, že každý občan má právo na prístup ku všetkým úrovniam vzdelania, len s ohľadom na dosiahnuté výsledky, nie na bohatstvo, potom by ste sa mali postaviť aj proti systému, ktorý svojim poddaným takúto logiku vnucuje.

Kým proti nemu nebojujete, logikou kapitálu bude koncentrovať bohatstvo a zdroje v rukách bohatých. Keď človek žije v Spojených štátoch, poľahky to vidí na vlastné oči. Študujem v chicagskom South Side, prevažne černošskej štvrti, jednej z najchudobnejších v krajine, plnej obhorených vrakov a smetísk. Naproti tomu je u nás na škole černošských študentov iba hŕstka. Máloktorý človek žijúci v okolí univerzity vychodil vysokú školu. Zato istému priemernému študentovi menom George W. Bush jeho peniaze dokázali vydláždiť cestu do Yale – a odtiaľ až do Washingtonu a Iraku.

    S pozdravom,

        Joseph Grim Feinberg

        Chicago, Illinois, USA



Joseph Grim Feinberg pracuje na doktoráte z antropológie na University of Chicago. Ako držiteľ amerického Fullbrightovho štipendia strávil rok na východnom Slovensku, kde študoval dejiny rusínsko-ukrajinskej národnosti. List preložil Leo Singer.







Vaše komentáre:

g.  (14.05.2004 13:07:39)     
otvorena hlava
Uz pred casom som citala Vase zaujimave komentare a analyzy, cenila som si, ze su nezatazene nicim inym, len vlastnym poznanim, rozumom, a citom - lebo i ten povazujem pri premyslani o svete za dolezity. A dnesny list studentom ma vsetky tieto atributy.
Problem je vsak, ci mozno do spolocnosti, nastavenej na iste hodnotove kriteria, vniest iny model. Nezostane z neho v takomto prostredi kriklava karikatura? Ako nastavit zrkadlo nie inemu modelu, ale pahodnotam?
Vieme to urobit presvedcivo?
G.

Reagovať

miriam  (14.05.2004 16:10:55)     
pravda?
Predpokladam, ze moj nazor nebude cool. Napriek tomu mi neda, aby som ho nenapisala: nedavno som v hlavnych slovenskych laviciarskych novinach citala kriticky clanok o vysokych cenach americkeho skolstva. Pisalo sa v nom aj to, ze Harvardska univerzita sa rozhodla znizit cenu pre najchudobnejsich studentov a nespravodlivost celeho systemu bola dolozena vyrokom jedneho z chudobnych ("chudobych") harvardskych studentov: (Parafrazujem) "Konecne budem mat viac casu na studium, doteraz som musel stale zhanat, kde prenesiem nejake skatule, aby som si na seba zarobil." Nie ze by som bola za to, aby nadani studenti stracali cas manualnou pracou, ked ho mozu ovela lepsie vyuzit v knizniciach. Ale myslim, ze ani autor tohto hyperkritickeho clanku si neuvedomil, co z neho vlasten vyplyva: Niekto si "prenasanim skatul" zarobi na univerzitu ako Harvard. V Bratislave, ktora je na Slovensku ekonomickym rajom s ukazovatelmi hodnymi porovnania so "zapadom", mozem ako studentka prenasat krabice vo dne v noci a budem rada, ak sa budem moct vybrat raz za mesiac do kina. Ktora krajina je slobodnejsia, ta, v ktorej si aj ilegalny pristahovalec z platu ciernej prace (nic moc, vazne) moze dovolit zaplatit kurz anglictiny, alebo ta, kde kurz anglictiny stoji viac ako mesacny plat lekara a kde kurz slovenciny stoji 3000 Euro za rok? Akou pracou si moze (ktokolvek, odhliadnuc od toho, ze student) zarobit na naucenie sa po slovensky? Napriklad tak, ze si skoci na leto do USA, predavat do McDonalda? Nechat sa vykoristovat? Lebo ja som sa velmi rada vykoristovat nechala, ked som potom z nadobudnutych penazi zivila cely rok dvoch ludi. Nemam preco pisat clanky o Amerike, bola ku mne laskava. Ale viem, preco mam hnev, skutocnu horku zlost na moju krajinu, ktora ma nuti, aby som ako studentka takzvanej prominentneh skoly musela zarabat (nacierno) v kapitalisticky neslobodnej cudzine (vyskusala som si to vselikde), a nemozem aspon ostat doma a zarabat si, bars aj prenasanim skatul. A okrem toho sa este obavat o svoju buducnost, lebo s mojim vzdelanim v mojej krajine nevyzijem... a dobre viem, preco sa tolki moji kolegovia chystaju do usa.

Reagovať

Liberal  (17.05.2004 10:30:41)     
..
Skoda, ze taketo hlasy sa do usi slovenskej verejnosti dostanu
len malokedy. Pan Feinberg nie je jediny american s takymto nazorom.


Reagovať

Jozef  (17.05.2004 16:49:47)     

Vyborny clanok. Absolutne suhlasim hlavne s pasazou, ze ak v otazke skolneho ustupime raz, budeme ustupovat navzdy.

Reagovať

may  (23.01.2006 11:11:25)     
uhol pohľadu
Pekný článok, no myslím si, že "problémy" sa dajú riešiť aj kompromisom.

Reagovať

Madeiline  (25.08.2007 19:27:18)     
Ten Harvard skoncim nech je,co chce
Velmi by som chcela vystudovat Harvard,mam na to vedomostami,financie,to je uz druha vec...Ale naozaj dovolim niecomu takemu,ako su financie,aby mi v tom zabranil?Harvard je uz odmalicka moj ciel,ktory ked dosiahnem,az vtedy budem spokojna,a budem mat pocit,ze stalo za to zit...Je mi to jedno,tu skolu skoncim....hoci aj keby som mala cele dni driet od rana do vecera...Chcem to,a dosiahnem to...

Reagovať

Robinson  (24.03.2008 21:26:10)     
Komentár
Pokiaľ viem, tak Harvard je tak bohatá škola, že si môže dovoliť financovať štipendiá chudobnejším študentom, ak majú perspektívu. Veľa finančných prostriedkov totiž najlepšie univerzity dostávajú od svojich vďačných bývalých absolventov, ktorí často zarábajú mierne povedané nadštandartne a môžu poskytnúť univerzite dar. Navyše spoplatnenie na Sovensku by nebola až taká katastrofa, keby vláda poskytla pôžičky ako napr. v Británii.
Nezhodujem sa s názormi pisateľa článku a mám pocit, že ho možno zaradiť niekde do skupiny antiglobalistov alebo mladých socialistov. A navyše, ale v tom sa môžem mýliť, nemám pocit, že by pisateľ pochádzal z Ameriky. Možno rodičia pochádzajú zo Slovenska...

Reagovať

Robinson  (25.03.2008 14:05:32)     
Zistenie
Ach už chápem...Práve som sa oboznámil s obsahmi iných článkov na tejto stránke:-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-) :-)

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.