hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 04. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pravica dotuje veľké firmy z daní obyčajných ľudí

Jakub Topol

Stovky miliárd dolárov ročne okrem daňových prázdnin dostávajú veľké firmy od štátu. Slovenská vláda iba vlani a v tomto roku prisľúbila veľkým firmám vyše 15 miliárd korún. Takúto hospodársku politiku presadzujú pravicové a „nové“ sociálnodemokratické vlády, ktoré zároveň znižujú sociálne výdavky, dotácie školám, investície do zdravotníctva a podobne.

(03. 09. 2004)



Linka na dnes



Jedlo miesto zbraní

Ľudia, ktorí kŕmia hladných. Nie, naozaj. Slovenská „pobočka" Food Not Bombs, organizácia, či skôr veľmi voľné združenie, ktorá vyvára vegánsku stravu pre ľudí žijúcich na ulici či inak postihnutých, aj ako výraz odporu voči vojne.



Chudobní študenti sú diskriminovaní


Jakub Topol

(Článok vychádza s láskavým súhlasom pôvodného vydavateľa)

vydané 13. 05. 2004 • prečítané 9253x
formát na tlač



Vysokoškolský systém, v ktorom si musia študenti hradiť podstatnú časť nákladov súvisiacich so štúdiom vylučuje mladých ľudí z chudobnejších rodín. Tieto problémy sú ešte výraznejšie tam, kde okrem toho existuje ešte aj školné. V Spojených štátoch před časom zverejnili ďalšiu sériu štúdií, ktoré potvrdzujú, že deti z nízkopríjmových rodín majú čoraz menšiu šancu dostať na univerzity a vydržať na nich tak, aby štúdium úspešne dokončili.


Peniaze nadovšetko. Tento týždeň na to upozornil v denníku The New York Times David L. Kirp. Je to vysokoškolský profesor, ktorý na Kalifornskej univerzite v Berkley prednáša verejnú politiku. „Dostať sa na vysokú školu a uspieť na nej je súboj na život a na smrť, v ktorom peniaze hrajú dôležitejšiu úlohu, než kedykoľvek doteraz. Tínedžeri z bohatých rodín porážajú mladých ľudí zo strednej triedy či robotníckych rodín. A to nielen na súkromných vysokých školách, ale aj „vlajkových lodiach“ spomedzi štátnych univerzít.“ Tento stav je spôsobený predovšetkým tým, že aj v Spojených štátoch majú verejné vysoké školy čoraz väčšie finančné problémy. Podfinancovanie verejných univerzít ich vedeie k vyberaniu aspoň symbolického školného. „V minulom roku narástli poplatky v priemere o 14 percent. Napríklad v roku 2003 verejné vysoké školy v Kalifornii zvýšili poplatok za vyučovaciu hodinu z 11 na 18 dolárov, “ upozorňuje D. Kirp.

Aj malé poplatky odrádzajú. Tieto údaje sú mimoriadne dôležité pre rozhodovanie sa o zavedení školného na Slovensku. Pravica totiž tvrdí, že školné bude minimálne a navyše bude vyvážené zavedením štipendií a pôžičiek. Najnovšie skúsenosti z USA však dokazujú, že už aj nízke školné sa stáva prekážkou pre chudobnejších adeptov vysokoškolského štúdia. „Hoci za celý semester študenti zväčša nezaplatia viac ako 100 dolárov, počet študentov, ktorí nastúpili na vysoké školy bol o šokujúcich 100 tisíc mladých ľudí nižší, než štát pôvodne predpokladal, “ píše David Kirp a vzápätí to vysvetľuje: „Informácie o zvyšujúcich sa nákladoch na vysokoškolské štúdium doslova vystrašili potenciálnych študentov z chudobných rodín natoľko, že nenašli odvahu ani len sa na školu prihlásiť.“

Chudobní sú diskriminovaní.Tomuto strachu sa nemožno čudovať, lebo vysoké školy už pri prijímaní uprednostňujú adeptov z bohatých rodín, ktorí sú schopní zaplatiť si čo najviac výdavkov, spojených so štúdiom. Ich dobre zabezpečení rodičia okrem toho míňajú tisíce dolárov na predštudijnú prípravu svojich detí. Platia im rôzne prípravné kurzy a testy, posielajú ich na vstupné letné kempy. Tieto deti sa potom vedia lepšie obracať ako tí, čo sú menej zazobaní a práve to im prináša výsledky, najmä na najprestížnejších univerzitách. Podľa iného vysokškolského učiteľa Terry Hartla to potom vyzerá tak, že „pomer šikovných chudobných detí na vysokých školách je rovnaký, ako hlúpych bohatých“ .

Surová sila peňazí. Podľa Davida Kirpa je najhoršie to, že „trhové správanie sa“ ovládlo nielen nástup na vysoké školy, ale celé štúdium. „Hodnoty trhu a peňazí tak deformujú hodnoty, na ktorých musia stáť vysoké školy: viera, že univerzity majú vytvárať spolupracujúce spoločenstvo a nie konfederáciu osamelých bežcov, idea otvorenosti a nie vlastníctva, a presvedčenie, že študent je kolega, ktorého osobné preferencie majú byť formované a nie zákazník, ktorého požiadavky majú byť uspokojované.“ Silu peňazí na univerzitách dokonca nazýva „surovou“ . A tento nelichotivý stav nezmierňujú ani štipendiá či pôžičky. Naopak skúsený vysokoškolský profesor upozorňuje, že pomoc študentom čoarz viac stráca svoj pôvodný význam.

Zle adresovaná podpora. Spôsobili to zmeny v kritériách pri jej poskytovaní. Podľa U.S.News & World Report sa na vysokých školách v USA množia také praktiky, ktoré sú diktované skôr „trhovou racionalitou“ a nemajú „akademické opodstatnenie“ . Finančná či iná pomoc je prideľovaná podľa rôznych „výkonnostných“ kritérií, ale bez ohľadu na sociálne postavenie študentov. Pôvodne pritom mal tento nástroj pomôcť chudobným študentov. Teraz je to inak. „Milióny dolárov tak idú k tým, ktorí si to síce „zaslúžia“, ale štúdium by si zaplatili aj tak a nie k tým, ktorí bez nich vzdelanie nezískajú, “ píše David L. Kirp. Potom už asi nikoho neprekvapia najnovšie výsledky oficiálnych štatistík, podľa ktorých sa na štvorročné vysokoškolské štúdium dostanú piati zo šiestich úspešných absolventov strednej školy, pochádzajúci z rodín, ktoré ročne zarábajú vyšše 75 tisíc dolárov. To isté však neplatí ani len o polovici z tých úspešných stredoškolákov, ktorých rodiny zarábajú ročne menej ako 25 tisíc dolárov. „Takže, ak vo všeobecnosti platí, že vysokoškolské vzdelanie je motorom životných príležitostí, tak v USA sa stáva skôr motorom zväčšovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými, “ varuje The New York Times.

Akademická obec varuje. Samozrejme, D. Kirp nie je jediný, kto si uvedomuje vážne riziká takéhoto vývoja. Podobne ako na Slovensku, aj v USA sa menej trápia politici a viac najvyšší akademickí funkcionári. I u nás sú to rektori, ktorí upozorňujú na podfinancovanie vysokých škôl, privysoké náklady na štúdium a nesúhlasia so zavedením školného. Sú to ľudia z praxe, stretávajú sa so študentmi každý deň, nečudo, že poznajú ich trápenia a problémy. Navyše sú schopní zhodnotiť fakty, poznajú situáciu nielen u nás, ale ovládajú aj fakty zo sveta a dokážu na ich základe projektovať možný vývoj. Na to všetko slovenskí politici doslova kašlú a bez argumentov a poznania situácie bezhlavo presadzujú zdražovanie vysokoškolského štúdia. Wiliam Bowen, bývalý šéf univerzity v Pricenton, pred časom otvorene kritizoval elitné vysoké školy, vrátane jeho vlastnej, že sú to „bašty privilégií“ . Anthony Marx, prvý muž univerzity v Amherste, verejne prezentoval rovnaké argumenty. A ako sme už na tejto stránke písali Lawrence Summers, ktorý stojí na čele Harvardskej univerzity, slávnostne oznámil nové opatrenie jeho vysokej školy: rodičia, ktorí zarábajú menej ako 40 tiasíc dolárov ročne nemusia platiť žiadne poplatky za vzdelanie svojich detí. Rodičia s príjmom od 40 tisíc do 60 tisíc budú mať výrazné zľavy oproti doterajším poplatok.

Inšpirácia pre Slovensko. Toto je dôležitý odkaz aj pre slovenských politikov. V prvom rade potrebujeme širokú a serióznu verejnú diskusiu o tomto probléme. Hlavné slovo by v nej mali dostať priamo zainteresovaní: vysokoškolskí učitelia a študenti. Politici by si mali začať všímať fakty, ktoré sú k dispozícii aj na Slovensku, napr. z výskumov Ústavu infomrácií a prognóz v školstve. David L. Kirp má ďalšie recepty: „V prvom rade musia verejné univerzity „investovať“ do finančnej pomoci študentom, ktorí to naozaj potrebujú, teda, ktorých rodiny sú v zložitej sociálnej situácii. Vysoké školy by sa mali zaviazať prijímať viac študentov z robotníckej triedy a stredných škôl, ktoré sú v chudobných štvrtiach a demokratizovať prístup k vysokoškolskej príprave, ktorú samé organizujú.“ Bude pre celé Slovensko užitočné, ak si vládni pravicoví politici prestanú zatvárať oči a zakrývať uši pred reálnymi skúsenosťami. Toto je totiž pravdivý obraz bez ohľadu na ideologické želanie Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša či Martina Fronca.



Jakub Topol je publicista a správca partnerského internetového serveru Ľavica.sk, na ktorom vychádza tento článok súbežne.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.