hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 09. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Vytváří blairismus politický prostor pro autentickou novou levici?

Petr Kužvart

Nedávno jsem poslouchal na Českém rozhlase 6 zajímavý komentář zjevně dost pravicového redaktora – o situaci na francouzské levici. Nesmírně zajímavé. Jospinova socialistická strana byla donedávna u moci a pěkně poblairovsku dělala v podstatě liberální, pravicovou politiku. Ale členstvo strany a voličstvo rozhodlo jinak. Podpořilo levicové frakce, Revoluční komunistickou ligu založenou kdysi Alainem Krivinem a Dělnický boj.

(03. 02. 2004)



Linka na dnes



Post Keynesian Thought Internet Archive

Vydaním Všeobecnej teórie zamestnanosti, úroku a peňazí sa v tridsiatych rokoch začala nová éra ekonómie, známa pod menom „keynesiánska revolúcia". Tak ako každá revolúcia, aj táto sa dočkala zvratu, či skrotenia, v podobe konvenčného modelu známeho ako IS-LM, ktorý sa napokon stal obeťou monetarizmu a „novej klasickej ekonómie". Post-keynesiáni nemajú s týmto stredoprúdovým vývojom veľa spoločného. Sú pokračovateľmi pôvodných myšlienok, ktoré zároveň s Keynesom objavil aj Poliak Michal Kalecki, ďalej diela „sekery na všetky ortodoxie" Joan Robinsonovej a obnovy ricadiánskeho projektu Piera Sraffu.



Náš protest je sporom o budúcnosť Slovenska


Michal Feik

vydané 06. 05. 2004 • prečítané 9823x
formát na tlač



Akokoľvek môžu naši oponenti namietať, že demonštrácia na ulici študentom neprislúcha a je potrebný konštruktívny dialóg s ministerstvom školstva, stredňajší protest študentov bol o základnom ústavnom práve - slobode prejavu. Nebolo to len NIE spoplatneniu štúdia, ale predovšetkým o tom, že my, študenti, si reformu vysokého školstva predstavujeme inak.


Vzdelanie je ľudské právo a investícia štátu do budúcnosti krajiny. Vzdelanie by sa nemalo preto riadiť trhovými princípmi a malo by byť dostupné pre všetkých nadaných študentov bez ohľadu na ich sociálne postavenie. Ak hovoríme o reforme školstva, v popredí nesmie byť otázka či zaviesť alebo nezaviesť školné, ale otázka ako zvýšiť kvalitu vzdelávania.

Navrhovaná zmena sociálneho systému je jedna z najrozsiahlejších svojho druhu na Slovensku vôbec. Napriek tomu však vláda dala na jej pripomienkovanie len pár dní. Ak nebude do reformy plnohodnotne zapojená aj akademická obec, ťažko to môže byť v jej prospech. Osobne nechcem takú reformu, ktorá vznikne v kancelárii ministra a obsahuje pasáže navrhnuté uznávanými svetovými teoretikmi, ktoré nikdy nebudú v praxi fungovať.

Možno minister tvrdí, že počet a objem štipendií sa zvýši, žiada sa však aj dodať, že nejde o nič iné len o presúvanie prostriedkov z internátov. Hoci bude tridsať percent študentov poberať sociálne štipendiá, ďalšej polovici budú tieto peniaze chýbať. Treba sa spýtať či je spravodlivé, aby sa dvaja študenti skladali na štipendium tretiemu.

Nemyslím si, že zrušenie dotácií na internáty niečo vyrieši. Dajme radšej možnosť študentom a školám kontrolovať nakladanie s prostriedkami, aby sme obmedzili korupciu a nevýhodné výberové konania.

Reforma vysokého školstva je nepochybne potrebná, treba však odmietnuť ultimátum, že sa uskutoční len vtedy, ak bude zavedené školné. Zavedenie poplatkov nikde v Európe neprinieslo zlepšenie ani financovania ani kvality vysokého školstva. Vždy to bola len politická otázka a prístup ku vzdelaniu bol sa znížil.

Ústava garantuje vzdelanie na vysokých školách ako bezplatné podľa schopností jednotlivca a možností spoločnosti. Nazdávam sa, že možnosti spoločnosti na financovanie školstva vyčerpané neboli. Dokonca aj najnovšie skúsenosti z USA dokazujú, že aj nízke školné sa stáva prekážkou pre chudobnejších adeptov vysokoškolského štúdia. Počet študentov, ktorí tento rok nastúpili na vysoké školy bol o šokujúcich 100 tisíc mladých ľudí nižší, než štát pôvodne predpokladal.

Naša demonštrácia bola predovšetkým za kvalitné vysoké školstvo. Bola o tom, že chceme mať dobrých učiteľov a chceme, aby boli dobre zaplatení. Chceme bývať na slušných internátoch, kde nezateká počas každej búrky. Chceme, aby počítače a internet neboli výsadou len pre pár zamestnancov a vedenia fakulty. Chceme, aby mladí ľudia nemuseli odchádzať za štúdiom do zahraničia, ale aby zahraniční študenti chodili k nám. Navyše, je nevyhnutné, aby študenti mali možnosť ovplyvňovať kvalitu vzdelania.

Som presvedčený o tom, že naše požiadavky sú sporom o budúcnosť Slovenska. Všetky vládne reformy sú totiž zamerané výlučne na ekonomickú sféru a absentuje v nich rozmer vzdelania, výchovy a kultúry. Vzdelanie nie je trh s televízormi či práčkami, kde rozhoduje cena a solventnosť zákazníka.

Náš protest stredou 5.5. nekončil. Preto - hovorte o vlastnej reforme vysokých škôl, diskutujte, podpisujte, pripomienkujte – čokoľvek, najmä nezostávajte v pasivite.



Michal Feik je študent, predseda Sociálnej komisie Študentskej rady vysokých škôl a člen Štrajkového výboru študentov (ŠVŠ). Článok je voľným prepisom vystúpenia na študentskej demonštrácii 5.mája. Viac materiálov k deforme školstva nájdete na STOP poplatkom za VŠ.







Vaše komentáre:

Viliam Búr  (07.05.2004 16:39:37)     
kvalitné školstvo
Je zaujímavou zhodou okolností, že demonštrácie za kvalitné školstvo sa objavujú vždy v čase, keď hrozí spoplatnenie školstva. Keď sa práve žiadne spoplatnenie ani zdraženie nechystá, študenti sú s kvalitou vzdelania spokojní - alebo aspoň necítia potrebu za zvýšenie tejto kvality demonštrovať.

Som presvedčený, že keby vláda náhle vydala rozhodnutie, že najbližších 20 rokov nebudú študenti platiť za nič, väčšina demonštrujúcich by si uvedomila, že to slovenské školstvo má predsa len dosť vysokú úroveň, a pokojne by sa rozišla.

Reagovať

Jozef  (12.05.2004 19:49:40)     
poznámka
Súhlasím doslova s nadpisom a v podstate aj s obsahom článku. Malá poznámka k organizácii budúcich protestov. Výzva k nim by nemala byť adresovaná iba vysokoškolákom, ale aj k rodičom. Rodičom detí v školskom veku, s ktorých budúcnosťou sa tu hazarduje.

Reagovať

Jožo  (07.11.2005 10:37:02)     
To je fajn, ale je to zložitejšie.
Ide tu však aj o niečo iné
Žiadne protesty demonštrácie a v konečnom dôsledku presadenie určitého záujmu (tu práva na vzdelanie) nebolo možné realizovať v rámci politického rámca ktorý je s tým v príkrom rozpre a tento rámec nebolo možné meniť bez organizácie a podpory. Dnes je už historicky potvrdené a na Západe sa okolo toho nerobia nijaké tajnosti, že revolúcia v ´89om a hlavne organizovanie a podpora študentských demonštrácií bola podporovaná zvonu a nepriamo organizovaná samotným režimom-na základe rokovaní Busha a Gorbačova (na krížniku v Čiernom mori).
Na to, aby čovek pochopil, že zorganizovať ÚSPEŠNÉ sociálne hnutie treba vyššie uvedené faktory, nemusí byť expert na politické technoógie a propagandu. Nie je to ani zďaleka také zložité, ako sa to zdá, ale: zaoberajú sa naši študenti týmto? V ´89-om to organizovala organizácia disentu, štedro finančne podporovaná zo Západu, odkiaľ išla aj mediána podpora. Dnešní študenti to majú o to ťažšie, že si musia pomôcť sami prípadne nájsť podporu (hlavne doma), ktorá bude dosť obmedzená. Na strane druhej, ich objetívne predpoklady sú lepšie: nejde im o zvrhnutie režimu (iba reformu jeho poitického rámca natoľo aby bol schopný rešpektovať právo na prstup ku vzdelaniu), a majú objektívnu a nespornú pravdu- nejde tu o hlúpy ideologický boj.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.