hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 03. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Svetové sociálne fórum: občiansky pohľad na globalizáciu

Priatelia Zeme-CEPA

V pondelok sa skončilo najväčšie stretnutie ľudí a organizácií z celého sveta, ktorí sú presvedčení, že ekonomická globalizácia prehlbuje chudobu a vedie k čoraz väčšej nespravodlivosti. Svetové sociálne fórum v brazílskom Porto Alegre tento rok navštívilo stotisíc ľudí. Účastníci fóra nevystupujú proti globalizácii ako takej. V oblasti výmeny informácií, ochrany prírody, medzinárodnej bezpečnosti či zabezpečenia ľudských a občianskych práv ju naopak vítajú.

(02. 02. 2005)



Linka na dnes



Aspekt

Veľmi kvalitný feministický mesačník, ktorý možno dokonca na svoju vysokú úroveň na Slovensku dopláca. Napriek rozšírenému nepochopeniu feminizmu (alebo skôr feminizmov) sa nebojí a vytrvalo otvára otázky týkajúce sa ženského hnutia.



Iracká intifáda


Naomi Kleinová

vydané 03. 05. 2004 • prečítané 8313x
formát na tlač



9. apríla 2003 bol deň, keď Bagdad padol, dobytý americkými silami. O rok neskôr voči nim znova povstáva. Americký minister obrany Donald Rumsfeld tvrdí, že hnutie odporu tvorí len pár „násilníkov, gangov a teroristov“. To sú však len jeho zbožné priania – a nebezpečné. Vojna proti okupácii je dnes už otvorená a bojujú v nej obyčajní ľudia, ktorí bránia svoje obydlia a mestá. Stala sa z nej iracká intifáda.


„Ukradli nám ihrisko“, povedal mi tento týždeň osemročný chlapček v bagdadskej štvrti Sadrovo Mesto, ukazujúc na šesť tankov zaparkovaných na futbalovom ihrisku vedľa zanedbanej telocvične. Areál je jedným zo vzácnych fliačikov zelene v tejto časti Bagdadu, ktorá je inak močariskom splaškov zo žumpy a smetí, o ktoré sa nikto nestará.

Do Sadrovho Mesta (pomenovanom nie podľa Muktadu al-Sadra, ale skoršieho šiítskeho dejateľa – pozn. /hr!/)sa z miliárd dolárov určených na „rekonštrukciu“ Iraku veľa nedostalo. Aj preto tu má Muktada al-Sadr a jeho Mahdího armáda takú podporu. Kým totiž šéf americkej okupácie Paul Bremer nevyprovokoval Sadra do ozbrojeného konfliktu – keď zastavil jeho noviny, zatýkal či rovno zabíjal jeho spolupracovníkov – Mahdího armáda s koaličnými silami nebojovala. Naopak, robila za nich to, v čom zlyhali.

Za ten rok, čo Koaličná dočasná správa kontroluje Bagdad, totiž ešte stále nedokázala napríklad opraviť semafory na križovatkách, či zaručiť civilistom najzákladnejšiu bezpečnosť. V Sadrovom Meste teda možno vidieť Sadrovu „kriminálnu milíciu“ pri takej podvratnej činnosti, ako je regulácia dopravy či ochrana tovární pred rabovaním. Svojím spôsobom je Mahdího armáda presne tak Bremerovým výtvorom, ako Sadrovým. Bezpečnostné vákuum v Iraku totiž vytvoril Bremer – Sadr ho iba vyplnil.

Lenže čím viac sa blíži 30. jún, dátum „odovzdania moci“ irackým úradom, tým via považuje Bremer Sadra a mahdíovcov za hrozbu, ktorú treba zničiť – spolu s komunitami, ktoré na nich dnes už závisia. A preto bolo ukradnuté ihrisko len začiatkom toho, čo som tento týždeň v Sadrovom Meste videla.

V nemocnici al-Thawra som sa zoznámila s Raadom Daierom, tridsaťšesťročným vodičom sanitky, ktorému v podbruší uviazla guľka – jedna z dvanástich rán, ktoré na jeho sanitku vypálilo americké bojové vozidlo. Podľa predstaviteľov nemocnice viezol v čase útoku šiestich ľudí zranených americkými silami, vrátane tehotnej ženy, ktorá dostala zásah do brucha a o svoje dieťa prišla.

Videla som vraky áut, ktoré podľa očitých svedkov zasiahli americké strely. Miestne nemocnice potvrdili, že ich vodiči uhoreli zaživa. Navštívila som tiež Blok č. 37 v časti Čuadir v Sadrovom Meste. Každé dvere v tomto rade domov boli prederavené guľkami ako sito. Podľa obyvateľov sa ulicou valili americké tanky a pálili do domov. Výsledkom je päť obetí, vrátane štvorročného Murtadu Muhammada.

A videla som ešte čosi, čo ma vyľakalo viac, než všetko ostatné: výtlačok Koránu, cez ktorý preletela guľka. Ležal v zrúcanine niekdajšieho Sadrovho sídla v Sadrovom Meste.

Podľa očitých svedkov prerazili ôsmeho apríla dve riadené strely jeho strechu, zanechajúc v zemi obrovské krátery a trosky, a potom steny centra preborili dva americké tanky. No najhoršie škody napáchali ľudské ruky. Podľa klerikov v Sadrovej kancelárii vtrhli do budovy americkí vojaci a zničili fotografie Veľkého ajatoláha Aliho al-Sistaniho, najvyššieho šiítskeho duchovného v Iraku. Keď som do zničeného centra dorazila ja, po zemi sa váľali roztrhané náboženské texty, vrátane niekoľkých rozdriapaných a rozstrieľaných výtlačkov Koránu. Tunajším šiítom pritom neušlo, že americkí vojaci len niekoľko hodín predtým zbombardovali sunitskú mešitu vo Faludži.

Biely dom už celé mesiace temne predpovedá, že medzi väčšinovými šiítmi, ktorí sa domnievajú, že je na čase, aby pre zmenu v Iraku vládli zase oni, a menšinovými sunnitmi, ktorí by si chceli zachovať výsady udelené Saddámovým Husajnovým režimom, vypukne občianska vojna. No zdá sa, že tento týždeň sa stal pravý opak. Sunniti i šiíti zažili to isté – útoky na svoje obydlia a znesvätenie svojich náboženských budov. Zoči-voči spoločnému nepriateľovi pochovávajú staré spory a spájajú svoje sily proti okupácii. Namiesto občianskej vojny medzi nimi vzniká spojenectvo.

Vo štvrtok to bolo v Sadrovom Meste možno vidieť na vlastné oči. Tisíce šiítov stáli v rade, aby darovali krv určenú zraneným sunnitom z útokov na Faludžu. „Mali by sme sa Paulovi Bremerovi poďakovať,“ povedali mi Salih Ali. „Podarilo sa mu totiž Irak konečne zjednotiť. Proti nemu.“



Naomi Kleinová je novinárka a aktivistka, jedna z výrazných postáv svetového alterglobalistického hnutia. Preslávila sa najmä svojou knihou No Logo (Bez loga). Podrobne v nej zdokumentovala súvislosť medzi na reklame postavenými nadnárodnými spoločnosťami ako Nike či Reebok a krutým vykorisťovaním v manufaktúrach Tretieho sveta.





Vaše komentáre:

mykie  (01.05.2006 14:30:47)     
o rok neskor
od zverejnenia tohto clanku vieme zase o nieco viac a je o to smutnejsie, ze nieco pravdy na nom je.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.