hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 06. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Válka jako pokračování globalizace jinými prostředky

Jan Keller

Loňská agrese Spojených států a jejich spojenců proti Iráku a pokračující okupace této země má jistě řadu aspektů. Jestliže se na ni podíváme z širší perspektivy, může nám pomoci pochopit povahu probíhající globalizace. V zásadě globalizace znamená, že síly nadnárodního kapitálu se zbavily jakékoli kontroly ze strany státní moci, tedy že se prohloubila dříve latentní asymetrie mezi ekonomikou a politikou. Ti, kdo mají finanční moc, mohou diktovat své podmínky nejen pracovní síle (říkáme tomu flexibilizace práce), ale mohou diktovat své podmínky celým státům (např. v podobě investičních pobídek, či tlaku na snižování daní a na pokles vedlejších nákladů práce).

(06. 05. 2004)



Linka na dnes



Mladí sociálni demokrati

Na to, že pôvodné materské strany MSD sa ponevierajú na okraji mediálneho záujmu, ďaleko od pribuchnutých vrát parlamentu, je mladá umiernená ľavica pozoruhodne optimistická a činorodá. Že sa pritom zároveň opatrnícky pridŕža chvosta západného sociálnodemokratického dinosaura je fakt; ale čo robí, nerobí zle.



„Zradca" a hrdina Mordechai Vanunu


hej rup!

vydané 03. 05. 2004 • prečítané 9564x
formát na tlač



Báseň Som vaším špiónom, ktorú zverejňujeme dnes na hej rup!e, vznikla vo väzení. Jej autor, Mordechai Vanunu, bol prepustený na slobodu ani nie pred dvoma týždňami, 21. apríla 2004, po osemnástich rokoch za mrežami. Jedenásť z nich strávil na samotke, v cele rozmerov 2x3 metre. Ľudský hlas mu znel v ušiach jedine vtedy, keď počúval príkazy strážnikov. Jeho súdny proces sa odohrával v naprostej tajnosti, nikto s ním nesmel prehovoriť ani počas ciest na pojednávania a v niektorých prípadoch mu dokonca na hlavu nasadzovali helmu, ktorá mu fyzicky zapchávala ústa. Štát sa mu vlastne symbolicky mstil za to, čo už svetu prezradil: že Izrael vlastní jadrové zbrane.


Aj v slovenských médiách zazneli pri príležitosti Vanunuovho prepustenia hysterické obvinenia, že dlhoročný väzeň je “zradcom”, presne v línii oficiálnej izraelskej propagandy. Autori týchto článkov by zrejme za bývalého režimu neboli mali problém tlieskať aj dlhoročným trestom väzenia pre disidentov za ich „protisocialistickú činnosť“ v podobe rozhovorov pre zahraničné médiá.

Lebo ak je Vanunu zradcom, potom preto, lebo odmietol „dať cisárovi, čo je cisárovo“. Je úžasným príkladom človeka, ktorý aj za cenu obrovskej osobnej obete porušil takpovediac „svetské“ zákony, aby naplnil vyšší záujem celého ľudstva – záujem Arabov i Slovákov, ale aj skutočný záujem obyčajných Židov a obyčajných Američanov.

Vanunu pracoval deväť rokov ako technik v jadrovom komplexe v Dimone v Negevskej púšti. V rámci svojej práce sa dozvedel, že Izrael má k dispozícii minimálne sto nukleárnych bômb, ktoré môžu priniesť smrť až desiatim miliónom ľudí. Jadrový program bol pritom utajený pred všetkými, vrátane samotných občanov štátu Izrael, ktorí tak nikdy nedostali možnosť o ňom diskutovať a už vôbec nie ho schváliť. Niekoľko ľudí z vládnej „elity" - vrátane otca celého programu Šimona Peresa - malo prst na spúšti jadrového holokaustu bez akéhokoľvek demokratického oprávnenia.

Poznanie, že Izrael je jedným z členov jadrového klubu, vo Vanunuovi postupom času vyvolávalo čoraz väčší nepokoj a duševné trápenie. Prispievala k tomu okrem jeho ľavicových politických názorov i filozofia, ktorú popri zamestnaní študoval na vysokej škole.

Napokon zo svojho miesta odišiel, spolu s tajne urobenými fotografiami komplexu, a vydal sa na cesty do sveta „hľadať samého seba“. Skončil v Austrálii, kde prestúpil na kresťanskú anglikánsku vieru a zároveň dospel k rozhodnutiu, že informovať svet o izraelskom jadrovom programe je jeho povinnosťou. Vanunu vedel, že svojím činom veľa riskuje, no podľa svedkov, ktorí sa s ním vtedy rozprávali, bol ochotný obetovať aj život.

O svoje tajomstvo sa napokon podelil s londýnskym nedeľníkom Sunday Times. Ešte než však bol článok obsahujúci senzačné odhalenie zverejnený, dopočula sa nejasné správy o Vanunuovej existencii a jeho plánoch izraelská tajná služba. Padlo rozhodnutie bývalého technika uniesť a umlčať, ešte než prezradí, čo vie. Spravodajská služba totiž netušila, že Sunday Times už dokumenty v rukách majú. Pomocou volavky v podobe plavovlasej agentky, vystupujúcej pod krycím menom „Cindy“, Vanunua vylákali z Londýna do Ríma. Tu sa ho zmocnili, nadrogovali a v kontajneri na nákladnej lodi previezli do Izraela.

Podrobnosti jeho ilegálneho únosu sa utajovali rovnako prísne, ako samotný proces. Vanunuovi sa napokon podarilo hodiť reportérom stopu, keď si pár kľúčových slov počas jedného z prevozov na súd napísal guličkovým perom na dlaň a pritlačil ju na okno väzenskej dodávky.

Napriek nesmierne dlhému duševnému mučeniu v podobe jedenásťročnej samoväzby Mordechai Vanunu svojim mnohým stúpencom po celom svete napísal, že jeho ducha sa zlomiť nepodarilo. Vanunu sa stal hrdinom medzinárodného mierového hnutia a nositeľom „Ceny správneho života“, nazývanej aj alternatívnou Nobelovou cenou mieru. Význam jeho činu je zvlášť vypuklý dnes, ako poznamenal britský novinár Robert Fisk:

„Ako môže prezident Bush mlčať o izraelskej jadrovej moci, keď práve nezákonne vtrhol do arabského štátu za to, že údajne vlastnil zbrane hromadného ničenia? Keď za rovnaké ambície odsudzuje Irán? Keď spolu s vládou Tonyho Blaira pochválil plukovníka Kaddáfího z Lýbie za to, že sa snahy o jadrové zbrane vzdal? Ak sa arabským štátom vytrhávajú ich nukleárne tesáky – teda za predpokladu, že nejaké vôbec mali – prečo podobný zákrok nepodstúpi aj Izrael? Prečo nemôžu Spojené štáty uplatniť na Izrael rovnaký meter, ako na Arabov? A keď už sme pritom, prečo rovnaké pravidlá, aké vyžaduje od svojich arabských nepriateľov, na seba neuplatní aj samotný Izrael? Toto je diskusia, ktorej by americká a izraelská vláda rady zabránili. ... Treba hneď dodať, že Vanunu si to všetko uvedomuje – uvedomuje si svoju vlastnú dôležitosť, nekonečne väčšiu, ako keď bol prostým technikom v Dimone. Je si dobre vedomý, aké očakávania do neho vkladajú desaťtisíce protijadrových aktivistov na celom svete. Už veľakrát cez priateľov a svojich bratov vyhlásil, že nepozná žiadne ďalšie jadrové tajomstvá – no že má právo proti jadrovým zbraniam v Izraeli i všade na svete sa postaviť.“

Izraelská vláda sa Vanunua aj naozaj bojí a pokúša sa naňho aj po odpykaní trestu uvaľovať ďalšie obmedzenia. Zakázala mu opustiť krajinu, stretávať sa s cudzincami, dokonca aj odcestovať bez policajného povolenia z miesta jeho trvalého bydliska. Mordechai Vanunu však už pred prepustením z väzenia oznámil, že by chcel odísť žiť do Spojených štátov – a oženiť sa tam. Uvidíme, či sa mu po odpykaní tvrdého trestu toto prosté želanie splní. V každom prípade mu máme i my byť za čo vďační: nielen za poznanie, ktoré by mohlo posunúť svet o krôčik bližšie k mieru, ale aj za osobný príklad „drobného človiečika“, ako sa sám charakterizoval, ktorý sa svojou statočnosťou stal väčším, než všetci jeho vysokopostavní žalárnici dohromady.









Vaše komentáre:

Marcela  (15.06.2004 10:19:08)     
Mordechai Vanunu
Pekny den prajem,
tesim sa, ze clovek dokaze aj nemozne, i ked ho vsetci odmietaju, on vtedy vie, ako tuto nepravost znicit, co nepriatel este netusi, je to, ze sily su neobmedzene,
len treba po nich siahnut, aj pan Vanunu poukazal na skutocnost, ktoru vsetci odmietali a predsa prekonal ich neschopnost.
Denne sa clovek stretava s takymto vazenim, ale za vsetkym je ucta, zdvorilost, ak to vie clovek rozlisit, nemusi byt otrokom.
Prajem vela uspechov v zdolavani prekazok.

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.