hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

30. 04. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Prečo je to fašizmus a prečo to nie je jedno

Michal Polák

„Sú to hlupáci, chudáci, vymleté mozgy, ktoré vlastne ani nemajú potuchy o nejakej ideológii, akurát si chcú udrieť.“ Takáto reakcia na vraždu Daniela Tupého je častá i pochopiteľná. V niečom triafa presne do čierneho – a predsa to nie je také jednoduché. Mladého človeka naozaj dobodal fašizmus, niečo dôležitejšie, než len pár výrastkov, ktorí sa, tragicky, nedokážu zapojiť do normálnej spoločnosti.

(13. 11. 2005)



Linka na dnes



NEnoviny

„Není pravda, že se nedá nic dělat. Myslet se dá vždycky." Malý český internetový server vychádzajúci z názorov jedného z reformátorov roka ´68 Jana Smíška.



17. november – po 14 rokoch opäť za slobodné voľby


Juraj Marušiak

(písané pre Britské listy a /hr!/)

vydané 20. 11. 2003 • prečítané 10648x
formát na tlač



„Totalita peňazí,“ „Pravda víťazí, ak máš dosť peňazí,“ „Utvorte koridor, ideme my, prachatí,“ „Do 1989: kandidáti strany. Od 2003: kandidáti peňazí.“ Tieto a ďalšie heslá dominovali v Bratislave v deň výročia tzv. zamatovej revolúcie. Po štrnástich rokoch v bratislavských uliciach opäť demonštrovali prevažne mladí ľudia a opäť im išlo o slobodné voľby. Príčinou ich protestu bol návrh novelizácie volebného zákona, ktorý predpokladá zavedenie volebných kaucií pre politické strany.


Zároveň by podľa tejto novely mali vzniknúť štyri, resp. osem volebných krajov. V každom z nich bude musieť strana, uchádzajúca sa o priazeň voličov, zaplatiť kauciu pol milióna korún. Ak teda nejaká strana bude chcieť kandidovať na celom území Slovenska, bude musieť ešte pred voľbami zložiť dva, resp. štyri milióny korún. Je samozrejmé, že ak bude spomínaná novela prijatá, bude z volebnej súťaže vyradená väčšina subjektov, ktoré si jednoducho nebudú môcť dovoliť do kampane vstúpiť. Novela zákona priamo vylučuje z politického zápasu chudobné strany a predovšetkým politické sily, ktoré nemajú za sebou bohatých sponzorov. Hoci práve slobodné voľby boli hlavnou požiadavkou demonštrantov v novembri 1989, novela zákona, ktorú pripravila vládna koalícia štyroch pravicových strán, fakticky zbavuje volebného práva veľkú časť občanov. Mimochodom práve tieto strany samy seba označujú za azda jediných dedičov „nežnej revolúcie.“

Nesúhlas s vytváraním občanov druhej kategórie, pozbavených možnosti reálne využívať základné demokratické právo, akým volebné právo nepochybne je, bolo príčinou protestnej demonštrácie, ktorej organizátorom boli Združenie sociálnej sebaobrany a Mladí sociálni demokrati. Protest proti vytváraniu oligarchického systému na Slovensku podporilo, podobne ako v predvečer novembra 1989, niekoľko desiatok mladých ľudí. Spomedzi politikov bolo medzi účastníkmi vidieť iba predsedu Sociálnodemokratickej alternatívy Milana Ftáčnika. Ostatné politické strany k otázke volebných kaucií zatiaľ mlčia. Účastníci sa zhromaždili na Hlavnom námestí, odkiaľ sa po vystúpení občianskeho aktivistu Eduarda Chmelára a predstaviteľa Združenia sociálnej sebaobrany Michala Poláka presunuli na námestie SNP, kde občania požadovali slobodné voľby pred štrnástimi rokmi. Na záver mítingu prijali výzvu, adresovanú predstaviteľom vlády, v ktorom návrh zákona označili za „najvážnejší zásah do občianskych a politických slobôd od roku 1989.“ Podpísalo sa pod ňu približne 60 ľudí.

O tom, ako bratislavské úrady chápu demokraciu, vypovedá aj fakt, že hoci zhromaždenie a pochod boli na Miestny úrad Bratislava – Staré Mesto riadne nahlásené v súlade so zákonom, Miestny úrad kládol organizátorom podmienky, ktoré nemali právnu oporu a napokon demonštráciu oficiálne zakázal pod zámienkou ochrany práv ostatných účastníkov cestnej premávky. Rozhodnutie mestskej časti zvrátil až rozsudok súdu, kam sa organizátori odvolali.

Iniciátori sporného návrhu zákona sa netajili tým, že ich cieľom je „očistiť“ politickú scénu, resp. zredukovať počet strán, kandidujúcich vo voľbách. Nie je náhodou, že slovo „očista“ mali vo svojom slovníku všetky totalitné sily na Slovensku, počnúc fašistickými ľudákmi a končiac komunistami. Viacerí politológovia a sociológovia, z ktorých niektorí patrili k účastníkom Novembra 1989, však v súkromných rozhovoroch vládu obhajovali slovami, že nemajetní občania majú možnosť angažovať sa v lokálnych voľbách alebo môžu presadiť zvolenie svojho prezidenta. Bývalý predseda Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu (VPN) Fedor Gál však protest podporil. V e-maili, ktorý zaslal organizátorom demonštrácie, uviedol: „Politické strany by sa mali uchádzať o priazeň voličov svojimi víziami, osobnosťami, programami. Zviazať možnosť vstupu do politiky so solventnosťou kandidáta, alebo strany je nemorálne a proti slobode.“ Protest podporil aj bývalý koordinátor environmentálnej politiky VPN Juraj Zamkovský a predstaviteľka medzinárodného ekologického hnutia Greenpeace na Slovensku Ľubica Lacinová. V prípade, ak sa vládnej väčšine podarí oligarchickú novelu volebného zákona presadiť, bude to znamenať definitívny morálny bankrot politikov, považujúcich sa za dobre že nie jediných dedičov Novembra 1989.



Juraj Marušiak je politológ.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.