hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Obrodný proces po 35 letech

Petr Uhl

Pohromou pro celou sovětskou část Evropy byla invaze armád pěti států Varšavské smlouvy, započatá v noci na 21. srpen 1968, tedy právě před 35 lety. Vojenská intervence sice nesrazila čs. reformu na kolena hned, ale obrodný proces, ono přerůstání liberalizačních změn do zprvu nesmělé demokratizace, zastaven byl. Ano, takzvaná normalizace se naplno rozvinula až v roce 1969 a někde i později. Ano, mnohé nové instituty, poměry či vzorce chování se už nikdy nepodařilo Sovětům a normalizátorům zcela potlačit, a tím méně vrátit kolo dějin ke státnímu terorismu a k lidové podpoře diktatury. Jeden velkolepý dějinný experiment však skončil.

(21. 08. 2003)



Linka na dnes



Allin Cottrell

Profesor Allin Cottrell je šéfom Ekonomickej fakulty americkej Wake Forest University. Je jedným z mála ekonómov, ktorí sa vážne zaoberajú rozpracovávaním marxovskej tradície v modernom svete. Pozor, je to seriózny výskum, nemá nič spoločné s niekdajším „vedeckým komunizmom" reálnosocialistických scholastikov. Spolu s W. Paulom Cockshottom napísal knihu Towards a New Socialism, v ktorej predstavujú nesovietsky model kybernetickej post-kapitalistickej ekonomiky.



Kolky pre Columbine:

Hlučný Američan si berie na mušku pištoľníkov


Michal Polák

Slovo č. 49/2002

vydané 29. 08. 2003 • prečítané 9255x
formát na tlač



Darovať najpravicovejšiemu kandidátovi na prezidenta peniaze USA v mene "Uctievačov Satana" či "Pedofilov za slobodu obchodu" a potom všade vytrúbiť, že ich zobral. Poslať po riaditeľoch nadnárodných podnikov človeka v maske obrovského kuraťa. Napísať otvorený list Georgeovi Bushovi a milým tónom sa ho spýtať, či je alkoholik a analfabet. Takýchto kúskov sa pravidelne a s chuťou dopúšťa autor scenára a režisér filmu Kolky pre Columbine, Američan Michael Moore.


Michael Moore je veľký človek. To nie sú žiadne nadnesené slová - tento zarastený chlapík v baseballovej šiltovke svojou fyzickou veľkosťou jednoducho pôsobí ako dobromyseľný medveď. Jeho priateľské spôsoby oklamú často aj najväčších odporcov. Lenže pod týmto macovským výzorom sa skrýva ostrý zmysel pre humor a presvedčenie, že treba byť na strane obyčajného človeka proti bossom veľkých korporácií, skorumpovaným politikom a vôbec všetkým, ktorí mu znepríjemňujú život. Nie sú to len nejaké elegantné uštipnutia - jeho satirické šľahy bývajú skôr hrubou záplatou na hrubé vrecia.

Moore pochádza z mesta Flint v štáte Michigan, v ktorom bola väčšina obyvateľstva kedysi zamestnaná v automobilke General Motors. Čitateľom na východe Slovenska, ale ani v iných oblastiach s krachujúcou výrobou iste netreba vysvetľovať, čo to pre mesto znamenalo, keď fabriku zatvorili. Michael Moore si vtedy povedal, že prinúti generálneho riaditeľa General Motors Rogera Smitha, aby sa prišiel pozrieť, akú devastáciu jeho rodnému mestu v záujme väčších ziskov spôsobil. Zobral si k tomu aj kameru a tak vznikol Roger a ja, ktorý Moora preslávil - stal sa najnavštevovanejším dokumentárnym filmom v dejinách.

Bez zbrane za prezidenta strelcov

Filmom Kolky pre Columbine však svoj vlastný rekord zrejme prekoná. Tentoraz si v ňom vzal na mušku americkú posadnutosť zbraňami, zvlášť Národný strelecký zväz (NRA), ktorý sa prudko stavia proti akýmkoľvek snahám zaviesť nad zbraňami väčšiu kontrolu - v krajine, kde každý rok príde strelnou zbraňou o život vyše jedenásťtisíc ľudí. Moore síce nikdy nevlastnil zbraň, ale zato je doživotným členom tohto zväzu. Nebol ešte plnoletý, keď doňho ako víťaz streleckej súťaže vstúpil. Vtedy to bol spolok, ktorý sa v prvom rade staral o bezpečnosť pri zaobchádzaní so zbraňami – neskôr sa stal jeho poslaním takmer pravý opak. Nedlho po masakre v Columbinskej strednej škole v Colorade, pri ktorej dvaja chlapci postrieľali svojich spolužiakov a napokon sa sami zastrelili, zavítal do mesta prezident NRA Charlton Heston a v plamennom vlasteneckom prejave bojoval proti snahám zaviesť nad zbraňami väčšiu kontrolu.

A tak si Moore jedného dňa povedal, že Hestona – bývalú hollywoodsku hviezdu – porazí, aby navrátil zväz k jeho pôvodnému účelu. Chystal sa to urobiť typicky moorovským spôsobom – získať totiž 5 miliónov nových členov a spoločne s nimi organizáciu prakticky zrušiť. "Potom som však zistil, že takýto podnik by stál priveľa času, a tak som sa radšej sústredil na tento film."

Moore skúma pozadie columbinskeho masakru, ktorý dal filmu meno, ale jeho záber je oveľa širší, ako to vyjadruje aj reklamný slogan: "Sme národ bláznov do zbraní - alebo proste národ bláznov?" Film sa díva sa na úlohu násilia v amerických dejinách od samého začiatku (v kreslenom filme – od tvorcu South Parku, ktorý sa vo filme tiež objavuje – kde paranoickí puritáni zabíjajú Indiánov a upaľujú čarodejnice), porovnáva vlastnú krajinu s Kanadou, napriek podobnej kultúre oveľa kultivovanejšou, a ťahá rozumy z mnohých ľudí, ktorí by ho radšej nikdy nestretli - okrem spomínaného Charltona Hestona sa Moore napríklad rozpráva s bratom páchateľa oklahomského bombového atentátu, do 11. septembra najväčšieho teroristického útoku v amerických dejinách.

Nechýbajú samozrejme ani jeho tradičné kúsky. Ak si ešte spomínate, predtým, ako sa z obchodného domu Prior stalo Tesco, bol z neho na chvíľu obchodný dom K-Mart. Našinec, ktorý v ňom nakupoval, asi netušil, že jeho americká materská spoločnosť vo svojich supermarketoch predáva okrem iného aj muníciu. Práve tam kúpili náboje aj páchatelia columbinskeho masakru. A tak Moore vzal dvoch z ľudí, ktorí túto hrôzu prežili, späť do K-Martu, aby tieto guľky vrátili. Ešte stále ich totiž nosia všade so sebou - vo vlastnej chrbtici. Jeden z nich už nikdy nebude chodiť, druhý je odsúdený na doživotné bolesti. Keďže sa s nimi predstavitelia spoločnosti odmietajú stretnúť, Moore oznámi, že sa vráti neskôr, spolu s médiami. Ešte než k tomu však dôjde, K-Mart oznámi, že už náboje takto voľne predávať nebude. Tomuto sa hovorí "priama akcia"!

Kolky pre Columbine si pri premiérach často vyslúžia dlhotrvajúci potlesk. Je to film, na ktorom sa človek nasmeje, ale zároveň si možno aj poplače. "A taký trik sa robí ťažko - chcieť od ľudí, aby sa zasmiali a zároveň pri tom istom filme cítili aj tragickosť a smútok. Rozmýšľal som nad tým, či sa mi to podarí bez toho, aby ľudia nespadli na tú či onú stranu - teda aby som nezmenšoval tragédiu humorom, ale ani aby ľudia neodchádzali z kina v zúfalstve. Uvedomil som si, že humor je tou najmocnejšou zbraňou, ako povedať niečo politické, niečo, čo človek povedať chce.“

Ktorá väčšina je najväčšia?

Michael Moore je živým dôkazom toho, že napriek globálnej úlohe, ktorú USA hrajú, nie sú všetci Američania zaslepení či dobyvační. Sám Moore sa dokonca považuje za súčasť tichej americkej väčšiny. Jeho posledná knižka Blbí bieli muži, ktorú chcelo vydavateľstvo „vzhľadom na zmenenú politickú klímu“ po 11. septembri skartovať, alebo aspoň radikálne prepísať, sa napríklad vyšplhala na prvé miesto v rebríčku najpredávanejších kníh a ani po piatich mesiacoch z neho nevypadla. „Nemôžem za to ďakovať nikomu inému, ako Georgeovi Bushovi. Z jeho činov po 11. septembri totiž behá každému mysliacemu Američanovi mráz po chrbte", hovorí Moore. A napriek porážke, ktoré progresívne hnutie Bushovým (ne)zvolením utrpelo, burič Mike je svojím založením optimista: „Možno som proste strelený. Keby sme boli v záchrannom člne plnom dier a mali pri sebe akurát plechový hrnček, aj tak by som tým plechovým hrnčekom vodu vylieval – aj keby bolo úplne jasné, že ju nikdy z toho člna nedostanem a nezachránim nás. Jednoducho by som veril, že by sa to podariť mohlo."

Filmom Bowling for Columbine sa Michael Moore v Amerike preslávil ešte viac, ako dovtedajšími úspechmi, k čomu iste prispelo aj jeho oscarové ocenenie. Vďaka tomu sa napríklad jeho meno objavilo medzi návrhmi na prezidentského kandidáta Strany zelených USA pre voľby roku 2004. Nehľadiac na fakt, že reálnu šancu na úspech Zelení nemajú, by nejeden slovenský „vzdelanec“ už len pri tejto myšlienke pohrdlivo vyprskol – tento „primitív“, a prezident? Asi by mu uniklo, že kým o miere zdravého sedliackeho rozumu filmára, novinára a buriča Michaela Moora sa môže presvedčiť každý divák Kolkov pre Columbine, inteligenciu absolventa Yaleskej univerzity Georgea Busha mladšieho… si vlastne tiež možno poľahky overiť. Stačí sa poobzerať po svete okolo nás. Odpoveď na otázku, komu by sa asi dalo veriť viac, že vyrieši dôležité problémy v prospech všetkých, nie je veľmi zložitá…



Michal Polák je doktorand na London School of Economics (Londýnskej vysokej škole ekonomickej) a člen Združenia sociálnej sebaobrany.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.