hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 09. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Táto vojna proti
terorizmu je podvod

Michael Meacher

/hr!/ Tento článok, zverejnený týždeň pred dnešným výročím útoku na New York, vyvolal v Británii i v Spojených štátoch búrlivú odozvu. Niežeby uvádzal niečo natoľko nové a prekvapivé. Naopak, o mnohých obvineniach, ktoré sa v ňom spomínajú, si už dávno čvirikali aj vrabce na stromoch. Dôležité však na ňom boli dve veci. Po prvé, „vojnu proti terorizmu“ v ňom nespochybnil nejaký neznámy internetový fantasta, ale významný britský politik, až donedávna člen vlády Tonyho Blaira. Po druhé, odlišuje sa od rôznych konšpiračných teórií práve tým, že vlastne neuvádza nič nové. Naopak, úzkostlivo dbá na to, aby citoval len dávno verejne prístupné fakty, pochádzajúce zo všeobecne vážených zdrojov. Patria k nim rozhlasová stanica BBC, noviny Daily Telegraph, Times a Guardian, či časopisy Time a Newsweek. Inými slovami, argumenty čerpá priamo z hlavného prúdu západného svetového spravodajstva.

(11. 09. 2003)



Linka na dnes



flag. blackened. net

...alebo „Pamätný počítač Pierra J. Proudhona". Ako už tento podtitul napovedá, ide o server ponúkajúci prístup k všakovakej anarchistickej literatúre - a to jeden z najlepších takýchto serverov. Ak o anarchizme viete len toľko, že jeho stúpenci si s obľubou nasadzujú čierne kukly a rozbíjajú výklady, oplatí sa trocha si rozšíriť obzory...



Budovanie impéria


James Petras

vydané 09. 01. 2004 • prečítané 10507x
formát na tlač



Týždenník Slovo v poslednom decembrovom čísle roku 2003 priniesol zaujímavú úvahu amerického filozofa Michaela Walzera s názvom „Existuje americké impérium?“. Autor v rozsiahlom článku dospieva k zápornej odpovedi a jednotlivé otázky fungovania americkej moci vo svete vysvetľuje skôr s pomocou konceptu hegemónie. Americký politológ James Petras sa naopak vracia k pojmu impéria či imperializmu a analyticky s ním pracuje pri vysvetlení súčasného svetového diania i zmien v zahraničnej politike USA. Nasledujúci, v júni zverejnený text je úvodnou časťou z 51-stranovej práce o dynamike vzťahov medzi USA a krajinami a hnutiami Latinskej Ameriky. (prekladateľ)


Úvod

S výnimkou niekoľkých ideologických dinosaurov začali mnohí autori, novinári a akademici vo svojich analýzach štruktúry svetovej moci znovu používať pojem „impérium“. Staršie diskusie, ktoré sa sústreďovali na „hegemóniu“, nedokážu primeraným spôsobom vysvetliť novovzniknutý dôraz amerických budovateľov impéria na vojenský nátlak, invázie, okupácie a právo silnejšieho.

Pred päťdesiatimi rokmi Ekonomická komisia pre Latinskú Ameriku (CEPAL) opísala svetovú ekonomiku pojmami „centra“ a „periférie“, dvadsať rokov neskôr prívrženci teórie „svetových systémov“ pridali polo-perifériu.

Tieto termíny, dávno zbavené akejkoľvek historickej, triednej alebo štátnej špecifickosti, už väčšina kritických autorov v súčasnosti nepovažuje za užitočné. Všetky dnešné hlavné otázky o povahe a smerovaní medzinárodných mocenských vzťahov, o povahe množiacich sa konfliktov, dobývania a odporu, sa točia okolo podstaty a dynamiky imperializmu – najmä imperializmu najmocnejšej a najagresívnejšej imperiálnej moci, Spojených štátov amerických.

Tie najzákladnejšie otázky sa týkajú udržateľnosti amerického impéria – minimálne v jeho súčasnej vojenskej a ekonomickej podobe. Najčastejšia otázka, vo svojej najjednoduchšej forme, znie: je americké impérium na vzostupe alebo v úpadku? No to, čo sa na povrchu javí ako „ústredný problém“, v skutočnosti zakrýva podstatnejšie otázky, ako sú vzťahy medzi domácou politikou i ekonomikou a impéria, triedne a politické vzťahy, ktoré impérium udržujú a tie, ktoré ho podkopávajú, a politická schopnosť impéria udržať sa vďaka vonkajšej expanzii aj pri domácom úpadku. Tvrdenie niektorých akademikov, že impérium upadá, pretože sa „rozšírilo nad svoje možnosti“ (Kennedy, Hobsbawm, Wallerstein), prehliada schopnosť imperiálnej vládnucej triedy naďalej presmerovávať zdroje domácej ekonomiky do impéria, ako aj štátne, mediálne a stranícke inštitúcie, ktoré pokračovanie budovania impéria podporujú, a hlavne schopnosť získavať vazalov, ktorí impériu poskytujú služby.

Pokračujúca dynamická imperiálna expanzia, vrátane vojenského dobytia troch regiónov (Balkán, Afganistan a Irak) sa deje s aktívnym súhlasom tej obrovskej väčšiny občanov USA, ktorá trpí najhoršími sociálnymi a ekonomickými reštrikciami vo vládnych programoch a najspiatočníckejšími daňovými zákonmi v moderných dejinách. Povrchní komentátori, ktorí sa snažili v občasných masových demonštráciách proti globalizácii v Seattli, Washingtone a iných mestách vidieť spochybnenie a oslabenie impéria, sa jasne mýlili. Keď začala vojna, veľké demonštrácie skončili a neexistuje žiadne masové hnutie proti krvavej koloniálnej okupácii ani na podporu protikoloniálneho odboja. Z metodologického hľadiska je rovnako závažné, že kritici imperiálnej moci sa nedokážu vysporiadať s celosvetovou povahou imperiálnej Bushovej doktríny – vedenia imperiálnych vojen „kdekoľvek a v celej dohľadnej budúcnosti“. Aktivistickí kritici v dôsledku svojej sústredenosti na najviditeľnejší a zjavný cieľ – ropu - prehliadajú mnohopočetné miesta pokračujúcich vojenských intervencií v Latinskej Amerike, Afrike a v Ázii (Kolumbia, Džibuti, Filipíny, atď.). Ropa je dôležitý prvok budovania impéria, ale rovnako je ním aj moc, kontrola a ovládanie vazalov, rivalov a nezávislých štátov.

Ak chceme správne pochopiť celosvetovú politickú a vojenskú agresiu amerických budovateľov impéria, musíme sa zamerať na rámec a rozsah ekonomického impéria USA. Aby sme primerane pochopili, či americké impérium upadá alebo sa rozširuje, musíme rozlíšiť medzi domácou ekonomikou (ktorú budem nazývať „republikou“) a medzinárodnou ekonomikou (ktorú budem nazývať „impériom“).

Americké ekonomické impérium

Jedným z kľúčových meradiel hospodárskych dimenzií amerického impéria je počet a percentuálny podiel jeho nadnárodných spoločností (NNS) a bánk medzi najpoprednejšími 500 firmami sveta v porovnaní s inými regiónmi sveta. Skoro všetci ekonomickí analytici sa zhodujú, že NNS sú v dôsledku svojej úlohy ústredných inštitúcií medzinárodného investovania, finančných transakcií a svetového obchodu hnacou silou svetovej ekonomiky. Rovnako dôležité je, že žiadny štát si nemôže nárokovať globálnu nadvládu, ak jeho najdôležitejšie hospodárske inštitúcie, NNS, nehrajú prvoradú rolu vo svetovom hospodárstve. Každá seriózna diskusia o súčasnej i budúcej imperiálnej prevahe USA musí analyzovať rozloženie moci medzi rôznymi súťažiacimi NNS.

Existuje niekoľko spôsobov merania „vedúcich“ NNS. Sledoval som prístup Financial Times a použil som údaje, ktoré zozbierali. FT udeľuje spoločnostiam body podľa ich trhovej kapitalizácie, presnejšie burzového hodnotenia spoločnosti. Čím väčšia je hodnota spoločnosti na akciovom trhu, tým vyššie je umiestnenie v rebríčku. Trhová kapitalizácia je cena za jednu akciu vynásobená počtom vydaných akcií. Zahrnuté sú jedine spoločnosti, v ktorých je na trhu voľne prístupných vyše 85% akcií, preto sú vylúčené veľké štátne alebo rodinné holdingy.

Americké NNS zoznamu 500 popredných korporácií sveta dominujú. Takmer polovica najväčších NNS (48%) patrí Američanom a fungujú z USA, čo skoro dvojnásobne prevyšuje ich ďalšieho regionálneho konkurenta, Európu s 28%. Japonské NNS predstavujú len 9% a zvyšok Ázie (Južná Kórea, Hong Kong, India, Tchajvan, Singapur, atď.) spoločne vlastní necelé 4% z 500 najväčších firiem a bánk. Koncentrácia ekonomickej moci USA je dokonca väčšia, ak sa pozrieme na 50 najväčších NNS, kde patrí Američanom vyše 66%. Moc amerických ekonomických gigantov je ešte evidentnejšia medzi najpoprednejšími 20 NNS, ktorých viac ako 70% je amerických. Z najväčších desiatich NNS kontrolujú Američania 80%.

Mnohí prvoplánoví analytici poukazujú na pokles hodnoty amerických NNS na akciovom trhu ako ukazovateľ všeobecného úpadku globálneho postavenia USA. Nespozorovali, že akciová hodnota NNS z Európy, Japonska a zvyšku sveta takisto klesla – v rovnakej či väčšej miere – čo neutralizuje účinok poklesu amerického postavenia na pokračujúcu dominanciu amerických NNS.

Môžeme preskúmať niekoľko ďalších meradiel pokračujúcej a konsolidovanej ekonomickej moci impéria USA. Ak porovnáme čistú kapitalizáciu amerických NNS medzi najdôležitejšími 500 firmami s NNS z iných regiónov zistíme, že hodnota amerických NNS prevyšuje celkovú hodnotu všetkých ostatných. Hodnota amerických NNS je 7 445 miliárd dolárov oproti 5 141 miliardám dolárov. Americké NNS majú viac ako dvakrát vyššiu trhovú hodnotu než ich najtesnejší konkurent, Európa. Ak skúmame osem vedúcich hospodárskych sektorov svetovej ekonomiky, teda bankovníctva, farmaceutického priemyslu, telekomunikácií, hardvéru informačných technológií, ropy a plynu, softvérových a počítačových služieb, poisťovníctva a predaja, argument o rastúcom a konsolidovanom svetovom ekonomickom impériu USA je ešte silnejší. Americké NNS zaberajú väčšinu horných priečok v piatich sektoroch, polovicu v jednom sektore (ropa a plyn) a sú menšinou v jednom sektore (poisťovníctvo). Rovnaký vzorec platí, ak preskúmame tzv. starú ekonomiku. Americké NNS v starej ekonomike, kam patrí baníctvo, ropa a automobily, chemické a spotrebné tovary, predstavujú 45 z prvej stovky. Zo 45 hlavných NNS spojených s výrobou je 21 amerických, európskych 17, japonských 5 a zo zvyšku sveta 2. Spojené štáty majú najväčšiu spoločnosť v 23 z 34 priemyselných skupinách. Americké NNS ovládajú skoro 59% vedúcich výrobných a ťažobných firiem, čo sa takmer rovná súčtu európskych a japonských NNS. Najväčšou americkou slabinou je oblasť elektronického priemyslu, kde USA majú iba dve z 23 firiem.

V tej miere, do akej sú nadnárodné spoločnosti základom a hnacou silou ekonomického budovania impéria, je jasné, že USA sú stále dominantné, stále vládnu a javia len málo či vôbec žiadne známky „oslabenia“, „úpadku“ alebo strácania pozícií voči Japonsku alebo Európe. Tézy o „rozšírení nad svoje možnosti“ či o „upadajúcej“ ekonomike sú postavené na piesku. Nedávna špekulatívna bublina zasiahla jedine sektor informačných technológií (IT) a navyše to platí aj pre amerických konkurentov. A zatiaľ čo sektor IT upadol, odvetvia „starej ekonomiky“ rástli. Dokonca aj v sektore IT prebehol proces koncentrácie a centralizácie kapitálu – Microsoft, IBM a niekoľko iných amerických gigantov si posilnilo pozície, kým mnohí iní poklesli.

Podvody a korupcia neoslabili investorskú dôveru len v americké NNS, ale aj v európske a japonské. Výsledkom je všeobecný úpadok trhových hodnôt všetkých NNS vo všetkých konkurenčných imperiálnych centrách (USA, EÚ a Japonsko). Celosvetový pokles hodnôt akcií sa stane evidentným, ak porovnáme absolútne sumy: v roku 2002 bola čistá hodnota 16 250 USD v porovnaní s 12 580 USD v r. 2003, teda pokles o 22,6%. Avšak približne 50% úpadku nastalo v hardvérovom sektore IT.

Je nepopierateľným faktom, že ekonomické impérium USA je dominantné a na vzostupe – jeho hĺbka a rozsah predstihuje európskych a japonských rivalov vo väčšine prípadov viac ako dvojnásobne. Stúpenci tézy „upadajúceho impéria“ buď nedokážu uchopiť štrukturálne ekonomické prvky amerického impéria alebo sa uchyľujú k dlhodobým predpovediam založeným na historickom porovnávaní, ktoré konštatujú, že niekedy v budúcnosti americké impérium padne tak, ako všetký impériá (Hobsbawm). Dlhodobé historické predpovede nevyhnutného úpadku majú tú cnosť, že poskytujú útechu miliardám ľudí, ktorí trpia vykorisťovaním a ničivými vojnami, i vládcom krajín, ktorým hrozí vojenský vpád a ovládnutie ich lukratívnych prírodných zdrojov. Pri diagnóze moci dnešného impéria, jeho dynamiky a síl organizovaných proti nemu sú však úplne nepodstatné. Téza o úpadku je založená na abstraktnom teoretizovaní – v horšom prípade na zbožnom želaní, v lepšom na extrapolácii z domácej ekonomiky impéria.

Je potrebné zdôrazniť, že „protiklady“, ktoré ohrozujú impérium, nie sú jednoduchými ekonomickými dedukciami z predpokladaného „impéria, ktoré sa rozšírilo nad svoje možnosti“, ktoré údajne popoženú „ľud“, aby zvrhli elitu impéria či prinútili tvorcov imperiálnej politiky, aby svoj imperialistický projekt prehodnotili. Americké impérium je budované a zároveň podporované oboma hlavnými politickými stranami, všetkými vetvami vlády a sleduje vzostupnú trasu cestou imperiálnych vojen, koloniálnych výbojov a expanzie NNS, najmä od porážky vo vojnách v Indočíne. Imperiálne porážky a momenty úpadku sú priamym výsledkom politických, sociálnych a vojenských bojov, z ktorých väčšina prebiehala a prebieha v Latinskej Amerike a v Ázii, a v menšom meradle aj v Európe a Severnej Amerike.

Militarizmus a ekonomické impérium

Globálne ekonomické impérium USA je skoro určite v dlhodobom a vo všeobecne pozitívnom vzťahu s vojenským impériom USA. Jadro vojenského impéria tvoria americké vojenské základne v 120 krajinách sveta. Americký militarizmus zahŕňajúci vojny, zástupné intervencie prostredníctvom žoldnierov a zmluvných bojovníkov, a ďalej špeciálne jednotky a operácie tajných služieb vytvára, vhodné podmienky pre expanziu amerického ekonomického impéria (v mnohých oblastiach sveta v dlhšom časovom horizonte). Režimy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú americké zahraničné investície, odmietajú platiť dlhy americkým bankám, znárodňujú americké záoceánske majetky alebo podporujú vlastenecké hnutia, musia čeliť hrozbe, že si ich americká moc podriadi, podkope alebo napadne. Vedie to k ustanoveniu vazalských režimov naklonených budovaniu amerického impéria. Presná následnosť medzi ekonomickou expanziou a vojenskou akciou neexistuje, hoci vzťahy medzi nimi sa výrazne prekrývajú. V niektorých prípadoch ekonomické záujmy diktujú vojenským základniam alebo intervencii CIA (napríklad Čile v r. 1973); v iných prípadoch vojenská akcia, vrátane vojen, prinúti krajiny alebo regióny, aby sa podriadili budovaniu ekonomického impéria (napríklad Irak v r.2003).

Rovnako neexistuje „dokonalá symetria“ medzi imperiálnym vojenským zasahovaním i výdavkami a budovaním ekonomického impéria. Niekedy vojenské zásahy za expanziou amerických NNS „zaostávajú“, ako to bolo od polovice 50-tych rokov do začiatku 60-tych rokov a neskôr od konca vojen v Indočíne do začiatku 80-tych rokov 20. storočia. V iných okamihoch naopak vojenské riešenia politicko-ekonomickým otázkam dominujú, ako tomu bolo počas kórejskej vojny (1950-53), indočínskej vojny (1965-74), Reaganovej éry (1981-89) a dnes (2001-?).

„Pohyb“ a „konštrukcia“ budovania impéria nesleduje priamku dokonalej symetrie medzi ekonomickými a vojenskými prvkami. Opakujúci sa, nevyvážený dôraz na jeden alebo druhý z nich nevedie ku koncu impéria, čo ukazuje prehľad amerického impéria za posledné polstoročie.

Zmienka o impériu „rozšírenom nad svoje možnosti“ je nehistorickou špekuláciou, ktorá predpokladá, že budovanie impéria musí sledovať nejaký „ideálny“ vzorec, kde vojenské náklady a ekonomické zisky idú ruka v ruke. To je chybné z niekoľkých dôvodov: zisky z budovania impéria idú zahraničnej a domácej korporatívnej elite, náklady platia americkí daňoví poplatníci a rodiny s nízkymi príjmami, ktoré poskytujú vojakov na boj i okupáciu. Navyše, to, čo sa v istom období javí ako vojensko-ekonomická „nerovnomernosť“, vedie v nasledujúcom období k „rovnováhe“. Americké vojenské výdavky a zásahy za studenej vojny napríklad prispeli k pádu komunistických režimov, čo neskôr viedlo k neočakávaným ziskom, lacnej pracovnej sile a lukratívnej ťažbe nerastných zdrojov v bývalých komunistických krajinách a u ich spojencov, ako aj k zníženiu úrovne sociálneho zabezpečenia na Západe. Kto tvrdí, že „nadmerný“ vojenský imperializmus škodí budovaniu ekonomického impéria, musí upresniť, či rozsah a hĺbka kontroly amerických NNS nad svetovým hospodárstvom poklesla, či sa prístup k strategickým surovinám sa zmenšil a či americkí občania odmietajú znášať sociálne škrty, regresívne daňové zaťaženie a položky rozpočtu, na ktorých budovanie impéria stojí.

Téza o rozšírení vojenského impéria USA „nad jeho možnosti“ prehliada schopnosť amerických budovateľov impéria získavať podriadených spojencov a vazalské štáty na policajné, administratívne a finančné služby v impériu. Na Balkáne majú vyše 40 000 vojakov slúžiacich pod velením NATO ovládaným USA, nie Američania, ale Európania. V Afganistane dodávajú personál na ochranu Karzajovho bábkového režimu, ktorý menovali USA, európske vojenské sily, administratívny personál OSN a množstvo vazalských štátov z Tretieho sveta. V Iraku dodávajú vojenských i civilných pomocníkov, aby posilnili koloniálne vládnutie Američanov, podriadení spojenci ako Británia a vazalské štáty ako Poľsko a ostatní východoeurópski vazali. Washingtonská dlhodobá a plošná tvorba vazalov vo východnej Európe, ktorá siaha minimálne do 80-tych rokov k Solidarite v Poľsku, poskytuje pri súčasnom imperiálnom tlaku veľký rezervoár politickej a diplomatickej podpory i žoldnierskych armád.

Obrovské letecké základne a platformy na nasadenie vojsk sa momentálne budujú v Rumunsku, Bulharsku, aby doplnili základne v Kosove a Macedónsku. Americkí budovatelia impéria vytlačili zo strednej a južnej Ázie Rusov a budujú letecké základne v Kazachstane, Uzbekistane, Gruzínsku a Afganistane. Zisky vazalských režimov od Baltiku po Blízky východ, strednú a južnú Áziu dokazujú rýchly rast amerického vojenského impéria a budúce nové príležitosti amerických NNS rozširovať ekonomické impérium. Toto rozšírené impérium viedlo a vedie k formovaniu regionálnych, imperiálne ovládaných spojenectiev, ktoré poskytujú nových vojenských prispievateľov k podpore a konsolidáciu amerického vojenského velenia. Na budovanie impéria USA by sme sa nemali pozerať ako na „rozšírenie nad jeho možnosti“, ale ako na proces rozširovania zboru, z ktorých si americké vojenské velenie vyberá nových dobrovoľníkov. USA postupne zavrhujú multilaterálnu deľbu moci s európskymi spojencami-konkurentmi v prospech prideľovania vojensko-okupačných a policajných funkcií novým vazalom z východnej Európy, strednej a južnej Ázie.

Zatiaľ čo sa americké impérium rozrastá, Európska únia kráča v pätách jeho výbojov, financuje ich a poskytuje vojenských a civilných administrátorov. Krátku medzihru nemeckého, francúzskeho a belgického disentu pred americkou inváziou do Iraku nahradila skoro totálna podriadenosť americkej imperiálnej politike – nepriateľské požiadavky zasahujúce do vnútorných záležitostí Iránu, Severnej Kórei a Kuby; záväzky nasledovať americké vedenie v podpore síl rýchleho nasadenia; podpora americkej okupácie Iraku (rezolúcia Rady bezpečnosti č. 1483) a priznanie poslušného ministra zahraničných vecí EÚ Javiera Solanu: „My nechceme konkurovať Spojeným štátom – to by bolo úplne smiešne – ale riešiť problém spoločne“. EÚ prijíma svoju rolu (ako to definoval Rumsfeld a Wolfowitz) podriadeného spojenca tlaku USA na svetovládou, pričom sa snaží zabezpečiť si miesto pri ekonomickom koryte a delegovanú moc a menšinové podiely v kontraktoch a privatizovaných spoločnostiach. Teoretici imperializmu, ktorí tvrdili, že vyššia európska nezávislosť a konkurencia povedú k oslabeniu amerického impéria, by si mali prečítať Romana Prodiho, predsedu Európskej komisie, ktorý v tlačovom vyhlásení vo Washingtone v júni 2003 povedal, že „keď Európa a USA budú spolu, nemôže nás ohroziť žiadny problém ani nepriateľ; ak nebudeme spolu, hocijaký problém sa môže stať krízou“.

Prodi a Solana predstavujú nové myslenie v Európe: lepšie je kolaborovať s víťaziacim imperializmom a zabezpečiť si menšinové zisky, ako sa nechať trestať, šikanovať a vytlačiť z nových kolónií. Nové myslenie, ako napríklad prísľub EÚ znížiť počiatočné náklady na okupáciu a budovanie kolonizovaného štátu bez spochybňovania americkej prevahy, americkí budovatelia impéria vítajú a povzbudzujú.

Zatiaľ nič nenaznačuje – berúc pritom do úvahy aj súčasnú fázu imperiálnych vojen USA – že globálny militarizmus oslabuje ekonomické budovanie impéria v USA. Americké NNS v kľúčových bankových, výrobných, IT, farmaceutických a ropno-plynárenských odvetviach naďalej dominujú. Invázia do Iraku posilňuje americkú kontrolu a prístup k druhým najväčším zásobám ropy a plynu na svete. Potretie, nečrtá sa žiadna ľudová vzbura alebo občianske odmietnutie budovania impéria. Viac ako tri štvrtiny amerických občanov – najvyššie percento na svete – uprostred koloniálnych výbojov tvrdí, že sú „veľmi hrdí na svoju krajinu“; viac ako osem z desiatich ich podporuje inváziu do Iraku, i keď je dokonca verejne známe, že dôvod, ktorý na vojnu predložil prezident Bush – zničenie zbraní hromadného ničenia – je čistý podvrh. Napriek najregresívnejšiemu zníženiu daní v moderných dejinách, plošnému rušeniu sociálnych výdavkov a obrovskému rozpočtovému deficitu nejavia občania USA známky masových protestov. Protivojnové hnutie z januára-februára 2003 po úspešnom vojenskom dobytí a okupácii Iraku skoro úplne zmizlo. Skrátka, rozšírenie vojenskej aktivity z Balkánu cez Blízky východ po južnú Áziu ani negatívne neovplyvnilo medzinárodnú ekonomickú pozíciu amerických NNS, ani nepodkopalo domácu politickú podporu architektom impéria.

Zatiaľ čo impérium prosperuje a americké vojenské základne sa šíria, „republika“ – ekonomika vnútri územných hraníc Spojených štátov – upadá. Jej triedna spoločnosť sa čoraz viac polarizuje a jej politika sa stáva čoraz represívnejšou.

Úpadok republiky

V Spojených štátoch existujú dve odlišné, no vzájomne prepojené „ekonomiky“ a štátne aktivity: impérium, ktoré obsahuje svet nadnárodných spoločností, globálny vojenský aparát a medzinárodné finančné inštitúcie spojené s imperiálnym štátom na jednej strane, a na strane druhej republika – čo znamená ekonomika, štátne inštitúcie a spoločenské triedy nachádzajúce sa v USA – ktorá poskytuje vojakov, exekutívu, daňové doláre a trhy, ktoré impérium udržujú. Rast impéria domácu ekonomiku rôznymi spôsobmi viditeľne ochudobnil, zatiaľ čo špičkových manažérov (a ich širšie okolie), ktorí získavajú zo zahraničných aktivít NNS a aj ich riadia, zase obohatil. Americkí budovatelia impéria navýšili vojenské výdavky o vyše 100 miliárd USD, aby mohli financovať vojny v Iraku a v Afganistane, pričom zdravotnícke, vzdelávacie a sociálne zabezpečenie obmedzili. V súčasnosti vyše 50 miliónov občanov USA nemá žiadne zdravotné zabezpečenie, len čiastočné, nedostatočné zabezpečenie má ďalších 50 miliónov a ďalšie milióny a milióny vydávajú na primeranú zdravotnícku starostlivosť niekedy až tretinu svojho príjmu. Penzijné fondy a sociálne poisťovne sú ochudobňované, aby sa mohol kryť deficit zahraničného obchodu a aby sa rozpočtový deficit nevymkol spod kontroly. Financovanie imperializmu viedlo k rozpočtovému deficitu, ktorý sa za rok 2003 odhaduje na 400 miliárd USD. Ten by mohol ešte narásť, keďže vojenská okupácia Iraku si vyžiada minimálne 80 miliárd. Domáca priemyselná výroba, najmä automobilový priemysel, zaznamenáva prudký pokles miery zisku – Ford má niekoľkomiliardové straty, zatiaľ čo väčšina amerických výrobcov investuje do zahraničia alebo presúva výrobu miestnym subdodávateľov v Latinskej Amerike a v Ázii. V dôsledku toho predstavujú významný podiel z čínskeho vývozu na americký trh pobočky amerických NNS – no americký deficit sa tým za rok 2003 zvýšil na 500 miliárd dolárov a stále rastie. Vysoké zisky, ktoré žnú NNS presťahované do nových koloniálnych a polokoloniálnych ekonomík Ázie a Latinskej Ameriky, posilňujú imperiálne inštitúcie a zároveň oslabujú domáce hospodárstvo, financovanie jeho rozpočtu a jeho platobnú bilanciu.

„Neznesiteľné náklady globálnej nadvlády“ (finančník Felix Rohatyn) sú v skutočnosti „znesiteľné“ – napriek rastúcej nerovnosti, klesajúcej životnej úrovni, vyprázdneným alebo nejestvujúcim sociálnym službám, predĺženému pracovnému dňu, vyšším individuálnym platbám do zdravotníckych a penzijných fondov a napriek masovej korupcii a podvodom, ktoré oberajú milióny amerických investorov a dôchodcov o ich úspory a dôchodky, masového odporu niet. Rastúca nezamestnanosť v roku 2003 (vrátane neevidovaných) presiahla 10%.

Budovatelia impéria míňajú obrovské sumy, aby mohli na základe vymyslených tvrdení dobyť svet. Smerujúc k nekonečným vojnám, dobýjaniu sveta a strašným masakrám bezbranných ľudí terorizujú vlastné obyvateľstvo paranoickými víziami hroziacich útokov. Sponzorujú alebo ochraňujú domácich antraxových teroristov, ktorí terorizovali americké obyvateľstvo a slúžili na odôvodnenie štátneho teroru. Veľká väčšina Američanov „sedela so založenými rukami a dívala sa“ (Harold Pinter), alebo sa dokonca s hrdosťou a sympatizujúcou radosťou stotožňovala s víťaznými nivočiacimi armádami. Zatiaľ čo najväčšie americké mestá krachujú alebo sú ťažko zadĺžené, federálna vláda míňa miliardy na dotovanie agro-exportných elít (180 miliárd USD za 10 rokov), rozdáva obrovským stavbárskym NNS (Halliburton) s blízkym vzťahom k budovateľom impéria lukratívne miliardové kontrakty a súčasne vydáva miliardy na podporu žoldnierskych armád v Afganistane, Iraku a Kolumbii. Uprostred domácej stagnácie dávajú budovatelia impéria obrovské daňové úľavy korporatívnej elite, teda tým, ktorí budú najpravdepodobnejšie investovať do NNS fungujúcich v zahraničí.

Imperiálny štát povoľuje americkým nadnárodným bankám preprať desiatky miliárd dolárov v pokútnych fondoch od multimilionárskych neplatičov daní, korupčných bankárov a elitných politických predstaviteľov z Latinskej Ameriky, Číny, Afriky a odinakiaľ (Kongres USA), aby prilákal miliardy dolárov od zahraničných investorov. Časť zdrojov na udržanie impéria, spočíva na mohutnej korupcii zahraničných vazalov, ktorí „investujú“ do americkej ekonomiky, kým svoje krajiny otvárajú imperiálnemu rabovaniu. Avšak pri oslabenom dolári a menších možnostiach na zisk už upadajúca ekonomika republiky nepriťahuje vysokú úroveň „zahraničných investícií“. Priame zahraničné investície klesli z 300 miliárd USD v r. 2000 na 50 miliárd v r. 2002. Republika potrebuje denne prílev 2,7 mld USD zahraničného kapitálu na financovanie deficitu zahraničného obchodu. Odpoveďou na posilňovanie impéria a oslabovanie republiky sú väčšie sociálne obete doma, viac protekcionizmu, väčšie transfery ziskov a úrokov z Latinskej Ameriky a iných neo-koloniálnych regiónov, viac moralistických kampaní, viac násilných „mediálnych útokov“, ešte viac zjavných oficiálnych lží a nové vojny na doplnenie nekonečnej ponuky šovinistických štiav.

Veľký korporatívny podvod na miliónoch amerických drobných investorov a dôchodcov obohatil špičkových manažérov a financoval expanziu NNS do zahraničia. Korupcia nebola výstrelkom niekoľkých zvrhlých manažérov - je to štrukturálna črta budovania impéria v zahraničí aj doma.

Imperialistické vojny a „republika“

Napriek príležitostnej kritike európskych vodcov a nedôslednému disentu v zákonodarnom zbore „republiky“ Bushov režim obrovsky rozšíril budovanie impéria na politických a vojenských základoch a sieťach svojich predchodcov, najmä Clintona. Budovatelia impéria za Clintona rozšírili vojenské impérium od Baltiku k Balkánu a k čiatočnej okupácii Iraku. Bushovi militaristi rozšírili vojenské impérium o dobytie Iraku, Kaukazu, strednej Ázie, Afganistanu a juhovýchodnej Ázie – obrovské súostrovie leteckých základní, vojenských dodávateľských zón a pevností, z ktorých budú útočiť a dobýjať celý južný pás Ázie vrátane Severnej Kórey. Na Blízkom východe Bush ohlasuje „zónu voľného obchodu“ – od severnej Afriky po Saudskú Arábiu, vrátane Izraela, ktorý je pod kontrolou USA. Americké vojenské impérium nikdy nerástlo tak rýchlo a tak ľahko – preto je téza o „úpadku impéria“ prázdnym táraním alebo sebaklamným chlácholením vlastného svedomia.

Hysterickou „anti-teroristickou“ propagandou, ktorá má za cieľ zabezpečiť verejnú podporu pre imperiálne vojny a výboje, niektoré ekonomické odvetvia nepochybne trpia. Medzi negatívne postihnuté sektory patria civilné letectvo, cestovný ruch a súvisiace služby. No plošné štátne dotácie a bezúročné pôžičky dopady na korporatívny sektor zmiernili.

Budovanie impéria súčasnosti je hnané systémovými faktormi, ktoré sú posilnené ideologickým extrémizmom. Zjednodušujúce pokusy vysvetliť vojnu odkazmi na vplyv vojensko-priemyselného komplexu neberú do úvahy relatívny pokles pozícií leteckého a obranného sektoru v rokoch 2001-2002 medzi poprednými 500 firmami. Imperiálne výboje sú dnes založené na snahe dobyť svet a otvoriť budúce možnosti pre americké NNS – poslaním vojenského impéria je zabezpečiť budúci prístup k bohatstvu, nie tvoriť ho v procese dobývania. Poslaním vojny a zoskupenia vojenských satelitov je vytvoriť celosvetovú sieť, ktorá by vďaka vazalským vládcom, ochotných ponúknuť koristnícke práva americkým NNS, uľahčila monopolistické zisky.

„Budovanie impéria nie je posedením pri čaji“, povedal mi raz penziovaný plukovník amerického námorníctva v narážke na systematické porušovanie ľudských práv, ktoré sprevádza imperiálne vojny a výboje. Úmyselné, plánované, násilné výboje a brutálne okupácie, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou budovania amerického impéria, najlepšie vystihuje americký odpor k medzinárodnému trestnému súdu a tvrdé donucovanie, ktoré prinútilo vyše 50 krajín podpísať dvojstranné dohody, zaručujúce americkému vojsku beztrestnosť. Avšak ani nehumánna povaha imperiálnych vojen, ani hrubé porušovanie medzinárodného práva, ani výroba provokácií na odôvodnenie koloniálnych výbojov nie sú dôvodom, prečo vznikajú trhliny vo vládnucom mocenskom bloku (štátni predstavitelia a korporatívna elita). Tie sú dôsledkom rozporov medzi vládnucimi budovateľmi vojenského impéria a budovateľmi ekonomického impéria v názore na to, aký prístup k budovaniu impéria je najlepší a ako skonsolidovať panstvo bez podkopania schopnosti republiky financovať imperiálny štát.

Konflikt vovnútri vládnucej triedy

Vnútroelitný boj okolo budovania impéria sa odohráva na niekoľkých úrovniach. Prvou a najvšeobecnejšou diskutovanou otázkou je vzťah medzi militaristami a budovateľmi korporatívneho impéria. Hoci všetci zdieľajú spoločnú víziu „vládnuceho impéria USA“, nezhodujú sa v názore na stupeň samostatnosti, s akou militaristi konajú – tí totiž z času na čas vypracúvajú vojenské stratégie, ktoré sa sústreďujú viac na výboje ako na ekonomické náklady a úžitky. Úspešné vojenské zisky zvyšujú moc a nezávislosť militaristov pri formovaní globálnej stratégie, aj navzdory určitým výhradám budovateľov ekonomického impéria zo súkromného sektoru.

Druhou otázkou sú deformácie budovania impéria spôsobené kľúčovými stratégmi impéria v dôsledku ich zväzkov so sionizmom a vplyv, aký to má formovanie imperiálnej politiky na Blízkom východe i mimo neho. Sionisti ako Wolfowitz, Feith, Perle a rad ďalších architektov stratégie globálneho dobývania, nasledujú izraelskú politiku a smerujú USA k zničeniu arabských nepriateľov Izraela na Blízkom východe, a to dokonca aj v prípade, ak sú priechodné „rokovacie“ prístupy v rozširovaní impéria. Jasným príkladom sú Irán a Sýria, kde sa objavili liberálne pro-americké hnutia a osobnosti sledujúce nenásilné metódy.

Z hľadiska konvenčných vojenských a špionážnych stratégov je rovnako škodlivé, že sionistickí budovatelia impéria hľadia na politiku paranoidnými izraelskými očami – svet je plný nepriateľov, Európania sú nedôveryhodní, ľudia z Tretieho sveta sú potenciálni teroristi. Vplyvní sionisti ako Richard Perle kopírujú poučky istého smutne presláveného izraelského vojaka-politika:“Arabi rozumejú jedine sile“ (Moše Dayan). Izraelsko-sionistická „filozofia“ je dosť ničivá už len na Blízkom východe, no jej exponenti vo Washingtone majú globálnu moc a schopnosť realizovať ju vo svetovom meradle. Americkí militaristi, ktorí sú s Izraelom zviazaní dávnym a pevným putom, si osvojili izraelský svetonázor „preventívnych“ vojen, „kolonizácie“, okupácie, kolektívneho trestu a jednostranného použitia sily navzdory normám medzinárodného práva.

Výsledkom „sionistického vplyvu“ v americkom strategickom budovaní impéria je niekoľko konfliktov vnútri imperiálnej elity: medzi budovateľmi ekonomického impéria, ktorí plánujú aliancie s arabskými ropnými vládcami, aby rozšírili svoj vplyv; medzi profesionálnou elitou vo vojenských a špionážnych agentúrach USA, ktorí boli sionistami pošpinení a vytlačení na okraj, pretože neposkytovali „správne“ podklady na odôvodnenie vojen proti nepriateľom Izraelu. Preto námestník ministra obrany Paul Wolfowitz sformoval paralelnú špionážnu štruktúru, kompatibilnú so sionistickou politikou „zničenia nepriateľov Izraela“. Táto nepravá špionážna skupina sama seba nazýva „klika“ a nie je ani tak výzvednou službou zbierajúcou spoľahlivé informácie ako skôr propagandistickou agentúrou na výrobu „správ“ ospravedlňujúcich dopredu danú vojenskú politiku založenú na izraelskom pohľade na svet.

Tretia úroveň konfliktu je medzi ministrom obrany Rumsfeldom a vojensko-špionážnymi profesionálmi. Rumsfeld, kľúčová postava v procese vojenského budovania impéria, zaťato pracuje na koncentrácii moci vo svojich rukách a v rukách jeho osobnej družiny vedenej Wolfowitzom, Perleom, Boultonom a inými extrémistickými militaristami. Rumsfeld prevalcoval profesionálov Pentagonu v otázke reorganizácie ozbrojených síl, obstarávania zbraní, vojenskej stratégie a výzvedných operácií. Povyšuje lojálnych vojenských dôstojníkov nad starších a skúsenejších a ponižuje tých, čo prejavia najjemnejší náznak nesúhlasu. Jeho tyranské správanie k vysokým vojenským predstaviteľom je jeho metódou, ako potlačiť každú diskusiu v rámci elity. Jeho najlojálnejší podriadení a vplyvní poradcovia sú stúpenci jeho extrémistickej stratégie budovania vojenského impéria: postupné vojny, ktoré sa prekrývajú a kombinujú s tajnými vražednými programami. Rumsfeld je nepochybne ústrednou postavou pri tvorbe a výkone stratégie svetového vojenského ťaženia – imperiálnej stratégie, ktorá sa nápadne podobá stratégii nacistického Nemecka. Rumsfeld svoju koncentráciu moci a nevraživosť k profesionálom dramaticky vyjadril menovaním penzionovaného generála Schoomakera, bývalého veliteľa špeciálnych jednotiek Delta, ktorú mi starší vojenskí dôstojníci v štábe Delty vo Fort Bragg opísali ako zbierku „psychopatov trénovaných na vraždenie“. Bývalý generál Delty bol za náčelníka generálneho štábu vybraný, pretože jeho jeho ideologický profil a správanie presne pasuje k Rumsfeldovým vlastným nacistickým sklonom.

Prvé veľké rozdiely a vnútorné konflikty medzi Rumsfeldom a vojensko-špionážnymi funkcionármi vyšli na povrch po konci irackej vojny v súvislosti s problémom neexistencie zbraní hromadného ničenia (WMD) v Iraku. Keďže WMD boli Bushovým hlavnou zámienkou na vojnu, toto odhalenie vyvolalo debatu v masmédiách a medzi niektorými kongresmanmi. Vnútroelitný konflikt sa objavil po tom, ako „profesionáli“ vo vojenských a špionážnych agentúrach nechali uniknúť správy a zverejnili vyhlásenia, ktoré spochybnili Rumsfeldove tvrdenia z obdobia príprav vojny. „Profesionáli“ jasne dúfali, že ukážu na Rumsfelda a jeho osobný „výzvedný“ krúžok ako vinníkov, ktorí zmanipulovali údaje, aby poskytli odôvodnenie Rumselfdovým-Wolfowitzovým vojnovým plánom. Intenzita vnútro-elitného boja o byrokratickú moc skrátka dosiahla bod, kedy sa pro-imperiálni profesionáli rozhodli spochybniť imperialistickú vojnu, aby sa zbavili byrokratického tyrana, ktorý podľa nich presadzovaním svojej úzkej osobnej moci v aparáte imperiálneho štátu budovanie impéria ohrozoval. Militaristi však s pomocou Kongresu a masmédií dokázali problém pochovať – ba dokonca sa im podarilo zabezpečiť verejnú podporu vojny.

Štvrtým sporom vo vládnucej imperiálnej elite je konflikt okolo vzťahov medzi budovateľmi vojenského a ekonomického impéria. Tí druhí jasne chápu vojenské akcie ako prostriedok na dosiahnutie určitého cieľa – dominantného ekonomického impéria USA. Pre vojenských imperialistov sa vojenská definícia svetového ťaženia stala strategickým cieľom, ktorý ako predpokladajú, poskytne nakoniec budovateľom ekonomického impéria zisky. To vedie kritikov a ideológov spomedzi niektorých ekonomických budovateľov k spochybňovaniu vedomostí, aké majú militaristi o ekonomických nákladoch bezhlavej politiky vojenskej intervencie a permanentných vojen. Z toho sa môže vyvinúť dôležitá debata o metódach budovania impéria, ale nie impériu samotnom, ktoré obidva tábory podporujú. K tejto diskusii sa pridáva spor okolo „ekonomického klientelizmu“, ktorý sužuje militaristov. Odovzdávajú povojnové kontrakty obľúbeným NNS spojeným s klikou Rumsfeld-Cheney-Bush, pričom ignorujú nároky iných korporatívnych sektorov. Tieto spory medzi kapitalistami a budovateľmi vojenského impéria sú však z hľadiska dôležitých záujmom a zásad, ktoré ich spájajú, iba druhoradé. Napriek príležitostným obavám z imperiálnej vojnovej politiky, ktoré vyjadrujú niektorí kapitalisti, je kapitalistická trieda, najmä NNS, silným stúpencom Bushovho-Rumsfeldovho budovania impéria.

Existuje minimálne osem dôvodov, prečo NNS podporujú Bushovu administratívu napriek určitým pochybnostiam medzi individuálnymi kapitalistami ohľadom neo-nacistickej doktríny permanentného vojnového stavu. Kým niekoľko úvodníkarov vo finančnej tlači a jednotliví kapitalisti kritizujú rozpočtový deficit Bushovho režimu, slabý dolár a rastúci deficit platobnej bilancie, väčšina kapitalistickej triedy Bushovmu budovaniu impéria z veľmi konkrétnych príčin naďalej poskytuje solídnu podporu. Bushov režim odmieta všetky medzinárodné dohody, vrátane Kjótskeho protokolu, ktoré znamenajú environmentálnu kontrolu priemyslu, čím by sa zvýšili výrobné náklady pre americké firmy. Po druhé, Bushova administratíva poskytuje miliardy na exportné dotácie pre veľké exportné poľnohospodárske firmy, čím sa zvyšuje ich podiel na trhu, ich „konkurencieschopnosť“ a zisky. Po tretie, Bushova administratíva poskytuje ochranné opatrenia pre vyše 200 výrobkov zahŕňajúce desaťtisíce výrobcov neschopných konkurencie, ktorí predávajú na republikovom („domácom“) trhu. To blokuje alebo obmedzuje vstup efektívnejších konkurentov. Po piate, Bushov režim znížil dane pre celú triedu kapitalistov, z čoho profitujú špičkoví manažéri NNS a kapitalisti operujúci v „republike“, čím rastú zisky z dividend, príjmov z kapitálu a miezd. Po šieste, Bushova administratíva zväčša toleruje (alebo sa na ňom dokonca zúčastňuje) zahladenie stôp miliardovej korupcie, podvodov a audítorskych zločinov vo väčšine hlavných NNS a bánk. Po siedme, režim stále toleruje voľné bankové regulácie, ktoré v podstate podporujú mnohomiliardové pranie špinavých peňazí americkými nadnárodnými bankami. A po ôsme, Bushova administratíva odmieta zvýšiť minimálnu mzdu a praktizuje proti-odborový program znižovaním mzdových nákladov pre veľké a malé biznis skupiny v sektore služieb a v tvrdých manufaktúrach.

Táto politika poskytuje ekonomické základy pre dlhodobé plošné štrukturálne prepojenie medzi Bushovou administratívou a kapitalistickou triedou ako celkom. To vysvetľuje, prečo existuje úzka spolupráca medzi ekonomickými a vojenskými budovateľmi impéria, medzi budovateľmi vojenského impéria a podnikateľmi operujúcimi v republike. Tento výmenný obchod zahŕňa štátne finančné a ekonomické odmeny pre lokálnu podnikateľskú elitu výmenou za politickú a finančnú podporu kapitalistov pre budovateľov vojenského impéria. Vedomie, že majú solídnu podporu Wall Street a „Main Street“ (kapitalistov vyrábajúcich pre domáci trh), im umožňuje pokračovať v postupe za svetovou nadvládou, aj napriek nedôslednej občasnej kritike európskych spojencov. Navyše zahraničná moc a prepojenie amerických NNS a bánk so ich európskymi proťajškami oslabuje európsku odhodlanosť spochybniť americkú prevahu a posilňuje ruku pravicových režimov Berlusconiho a Aznara v Taliansku a v Španielsku.

Imperializmus: Hry, ale bez chleba

Americké impérium neposkytuje odmeny pre pracujúcich, zamestnancov a malých farmárov a podnikateľov. Ich podpora impéria je založená na konzumácii štátnej propagandy cez masmédiá, symbolickom odmeňovaní v tom, že sú súčasťou víťaznej „svetovej mocnosti“ a na servisnom postoji k etablovanej autorite štátu. Absencia dôveryhodnej ľavicovej politickej strany alebo hnutia ešte viac podkopáva ľudovú opozíciu. Čo je ešte horšie, noviny a intelektuáli, ktorí sa vydávajú za ľavicových alebo pokrokových, zväčša podporovali americké vojny proti Juhoslávii, Afganistanu a o čosi menej proti Iraku. Výrazná väčšina americkej intelektuálnej ľavice sa pridala k Bushovmu chóru v útokoch proti Kube kvôli poprave kubánskych teroristov a odsúdení propagandistov financovaných z USA. Americké „pokrokové“ hnutia a tlač okrem pár pozoruhodných výnimiek nikdy nepreukazovali solidaritu so súčasnými alebo minulými protikoloniálnymi hnutiami odporu, národno-oslobodzovacími bojmi alebo revolučnými režimami – či išlo Front národného oslobodenia Vietnamu, iracký odpor alebo kubánsku revolúciu. Väčšina americkej opozície je legalistická (citovanie ústavného práva) a moralistická (citovanie univerzálnych princípov), odtrhnutá od akýchkoľvek praktických príkladov, najmä od revolučnej praxe z Tretieho sveta.

Štát, masmédiá a svet korporácií povzbudzujú malomyseľné, pasívne zapojenie do masovej diváckej zábavy, ktorá vytvára apolitickú „identifikáciu“ (hrdinovia a hrdinky športu a telenoviel) a posilňuje imperiálny svetonázor „dobra“ a „zla“, kde „dobrí chlapci“ násilím a ničením porážajú „zloduchov“.

Zatiaľ čo impérium rastie, miznú dôchodky zo súkromných penzijných fondov, náklady na lekárske ošetrenie a lieky sa nebotyčne zvyšujú a nezamestnanosť a bieda rastú nad pochybné oficiálne štatistické záznamy. V júli 2003 bola oficiálna miera nezamestnanosti 6,5% - neoficiálna skoro dvojnásobok. Budovanie impéria nevytvára „robotnícku aristokraciu“, ktorej by patrili omrvinky impéria – ak nerátame niekoľko tisíc predstaviteľov odborov, ktorí dostávajú státisíce dolárov ročne vo výplatách, dôchodkoch a odmenách, zatiaľ čo podiel odborárov platiacich členské je v súkromnom sektore 9% pracovnej sily. Rozširuje sa nerovnosť: pomer príjmov špičkových manažérov k robotníkom stúpol z 80:1 pred 25 rokmi na dnešných 450:1 a stále rastie. Americkí pracujúci majú menej dovoleniek (priemerne trikrát menej ako európski pracujúci), neskorší odchod do dôchodku, viac regresívne dane a nemajú svojich zástupcov v politickom systéme, keďže obe dominantné strany sú ovládané budovateľmi impéria.

Objektívne straty pracujúcich tried nevedú k žiadnej významnej opozícii k budovaniu impéria, s výnimkou černochov, ktorých výrazná časť bola proti vojne. Úpadok sociálneho štátu a transfer bohatstva nahor slúži na financovanie budovania impéria (koniec studenej vojny bol „imperiálnou dividendou“). Plošná korupcia korporácií v stagnujúcej špekulatívnej ekonomike a rastúca nezamestnanosť je sprevádzaná dramatickým posunom doprava v imperiálnej politike. Stúpli korporatívna kriminalita, národný šovinizmus a šírenie ideológie individuálneho prežitia. Nezamestnaní a málo vzdelaní príslušníci menšín sa hlásia do imperiálnej armády, mnohí chudobní bieli pracujúci vyjadrujú nepriateľstvo k moslimom, Arabom a národom Blízkeho východu. Vplyvní vodcovia hlavných židovských organizácií bezpodmienečne podporujú mäsiara Sharona a svojich ideologických partnerov v Bushovom režime pri príprave nových imperiálnych vojen zamierených najmä na Irán. A americkí „pokrokári“ sa pri tom všetkom opäť púšťajú do svojich dlhodobo márnych snáh transformovať Demokratickú stranu z imperiálnej strany na demokratickú stranu republiky.

Hlavné výzvy pre impérium neprídu, minimálne v dohľadnej budúcnosti, od disidentských kapitalistov (vzhľadom na rastúcu priepasť medzi impériom a republikou) ani od pracujúcej triedy v USA. Hlavná hrozba impériu prichádza zvonka, od prebiehajúcich masových bojov v Treťom svete, konkrétne z Latinskej Ameriky, Blízkeho východu a Ázie...



Vybral a preložil Leo Singer.







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.