hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

29. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Alternativy neoliberalismu

David Harvey

Existuje tendence přistupovat k otázce alternativ, jako by šlo o vypracování nějakého plánu budoucí společnosti a načrtnutí cesty, která k ní povede. Taková cvičení mohou být značným přínosem. Především ale potřebujeme iniciovat politický proces, který nás dovede do bodu, v němž bude možné identifikovat schůdné alternativy, reálné možnosti. Lze se přitom vydat dvěma směry. Můžeme se angažovat ve spleti současných opozičních hnutí a snažit se vydestilovat z jejich aktivismu a jeho prostřednictvím podstatu široce založeného opozičního programu. Nebo můžeme přikročit k teoretickému a praktickému zkoumání existujících poměrů (podobným způsobem, jak to dělám v této knize) a snažit se odvodit alternativy pomocí kritické analýzy. Jít tímto směrem vůbec neznamená předpokládat, že existující opoziční hnutí se mýlí nebo jsou málo chápavá. Stejně tak ale opoziční hnutí nemohou vycházet z předpokladu, že se jich analytická zjištění vůbec netýkají. Úkolem je vyvolat dialog mezi těmi, kdo se vydali jedním z těchto směrů, a tím prohlubovat kolektivní poznání a definovat vhodnější směry jednání.

(08. 02. 2006)



Linka na dnes



Ľavica.sk

Pokus vytvoriť na Slovensku portál pre všetko ľavicové. Zatiaľ stojí na pleciach jediného človeka, no napriek tomu svojou aktuálnosťou a profesionalitou stojí za pozornosť.



Saddám Husajn: plná chronológia


Stephen R. Shalom

vydané 22. 12. 2003 • prečítané 16698x
formát na tlač



Saddám Husajn je jedným z najväčších netvorov na svete. Nebolo by nič lepšie, ako postaviť ho pred súd – súd, v ktorom by pred zrakmi Iračanov i sveta musel zložiť účet za svoje mnohé zločiny. No ako sa to často stáva vtedy, keď súd organizujú tí, ktorí sa sami previnili vážnymi zločinmi, cieľom v tomto prípade nie je pravda. Namiesto toho sa falšujú historické záznamy, aby sa zdalo, že všetka vina padá len na plecia jediného netvora – pričom tí, ktorí predstavenie režírujú, akoby boli mimo obliga.


Zažili sme to už pri tokijských procesoch po skončení druhej svetovej vojny, kde sa zločiny japonských predstaviteľov dokazovali až do najpríšernejších podrobností (s výnimkou programu biologických zbraní, ktoré chcel Washington sám využiť, a s výnimkou osoby cisára, ktorý mal počas okupácie poslúžiť americkým zámerom), zatiaľ čo zločiny víťazov, ako hrôzostrašné nálety so zápalnými bombami či zničenie Hirošimy a Nagasaki, sa obišli mlčaním. Podobne bol aj vládca Panamy Manuel Noriega násilník, ktorý si zasluhoval zasadnúť na lavici obžalovaných. No keď americká armáda v rozpore s medzinárodným právom vtrhla do Panamy a uniesla ho, aby ho postavila pred súd v Spojených štátoch, zámerom únoscov určite nebolo urobiť z procesu fórum, na ktorom by sa odhalili dávne zväzky medzi Noriegom a americkou vládou – zvlášť nie medzi Noriegom a bývalým riaditeľom CIA Georgeom H. W. Bushom.

Vo Washingtone je základnou zásadou, že Američania nemusia dodržiavať rovnaké medzinárodné pravidlá, ako ostatní. USA preto odmietajú uznať Medzinárodný trestný súd a domáhajú sa, aby sa ich spojenci vzdali práva odvolávať sa na tento súd, keď ide o amerických občanov. Tí, ktorým naozaj záleží na spravodlivosti, by však mali žiadať, aby Saddáma Husajna súdil tribunál, ktorý nemajú USA pod kontrolou a nemôžu ním manipulovať. Iba tak môže vyjsť najavo skutočná pravda.

Už teraz sa však veľká časť médií podieľa na premaľovávaní obrazu zločinov Saddáma Husajna. Internetová stránka denníka Washington Post napríklad priniesla súhrn „Udalostí v živote Saddáma Husajna“ od agentúry Associated Press. Jej chronológia je však nesmierne polovičatá. Tu ju nájdete aj s vsuvkami – v hranatých zátvorkách – ktoré by mali vyplniť tie najdôležitejšie medzery.

Prehľad života bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna:

28. apríla 1937 – Narodil sa dedine neďaleko púštneho mesta Tikrít na sever od Bagdadu.

1957 – Vstúpil do ilegálnej socialistickej strany Baas.

1958 – Zatknutý za vraždu svojho švagra-komunistu. Strávi šesť mesiacov vo väzení.

7. októbra 1959 – Člen atentátnického komanda strany Baas, ktoré v Bagdade zraní irackého vládcu generála Abdela Karima Kassima. Saddám uteká so zranením nohy cez Sýriu do Egypta.

[Toto nebol jediný pokus Kassima zavraždiť. V apríli 1960 schválila CIA plán zabiť ho pomocou vreckovky nasiaknutej jedom. „Vreckovku podľa plánu Kassimovi odoslali, no či sa k nemu niekedy dostala, alebo nie, rozhodne ho nezabila.“ (Thomas Powers, The Man Who Kept the Secrets: Richard Helms and the CIA /Muž, ktorý neprezrádzal tajomstvá: Richard Helms a CIA/, New York: Knopf, 1979, str. 130]

8. februára 1963 – Po tom, čo sa Baas zúčastní na puči, pri ktorom je Kassim zvrhnutý a zahynie, sa Saddám vracia z Egypta. V novembri armáda Baas vytlačí.

[Puč podporovala aj CIA.

„CIA si ako svoj nástroj zvolila autoritársku a antikomunistickú stranu Baas, v roku 1963 stále ešte relatívne malú frakciu s vplyvom na irackú armádu. Podľa bývalého baasistického vodcu Haniho Fkaikiho bol medzi členmi strany, ktorí v rokoch 1962-1963 spolupracovali so CIA, aj Saddám Husajn. ...

„Podľa západných vedcov, podľa irackých utečencov i podľa jednej z britských organizácií na obranu ľudských práv sprevádzali puč v roku 1963 potoky krvi. Baasisti za pomoci zoznamu údajných komunistov a ďalších ľavičiarov, ktorý im dodala CIA, zavraždili nespočítateľné množstvo príslušníkov vzdelanej elity Iraku. Saddám Husajn sa na týchto vraždách údajne tiež podieľal. Presný počet obetí nepozná nikto, no podľa rôznych svedectiev boli medzi nimi lekári, učitelia, technici, právnici a príslušníci ďalších kvalifikovaných profesií, ako aj vojenskí a politickí predstavitelia.“ (Roger Morris, „A Tyrant 40 Years in the Making“ /Štyridsaťročný vzostup tyrana/, New York Times, 14. marca 2003, str. A29)]

17. júla 1968 – Baasisti a armádni dôstojníci zvrhnú režim.

[„Tento puč sprevádzaný ďalším straníckym násilím mal opäť podporu CIA. Keď som koncom šesťdesiatych rokov za Lyndona Johnsona a Richarda Nixona slúžil ako zamestnanec Národnej rady pre bezpečnosť, často som počul hovoriť dôstojníkov CIA – vrátane Archibalda Roosevelta, vnuka Theodora Roosevelta a v tom čase vysokého predstaviteľa CIA pre Blízky východ a Afriku – otvorene rozprávať o ich blízkom vzťahu k irackým Baasistom.“ (Morris, „A Tyrant 40 Years in the Making,“, str. A29.)]

30. júla 1968 – Baas sa zbaví svojich niekdajších spojencov – moc prechádza na Radu revolučného velenia pod Saddámovým bratrancom Ahmedom Hassanom al-Bakrom a Saddám dostáva na starosť vnútornú bezpečnosť.

[V rokoch 1973-1975 podporovali Spojené štáty, Irán a Izrael v Iraku kurdských povstalcov. Dokumenty, ktoré skúmal Zvláštny výbor Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby „jasne dokazujú, že prezident, dr. Kissinger i [iránsky šach] dúfali, že naši klienti [Kurdi] nevyhrajú. Vyhovovalo im, aby povstalci jednoducho udržiavali takú úroveň zápasu, ktorá by viazala iracké zdroje. O tejto politike našich klientov, ktorým sa odporúčalo pokračovať v boji, neinformovali. Ešte aj v kontexte tajných operácií to bolo cynické.“ Neskôr v roku 1975 podpísali iránsky šach a Saddám Husajn dohodu, v ktorej Irán dosiahol územné zisky výmenou za zatvorenie hraníc pre kurdských partizánov. Teherán a Washington hneď na to prerušili pomoc povstalcom a kým ich Irak masakroval, Spojené štáty im odmietli možnosť azylu. Kissinger zdôvodnil túto politiku na neverejnom zasadaní slovami: „tajné operácie by si nikto nemal mýliť s prácou misionárov.“ (Snemovňa reprezentantov, Zvláštny výbor pre spravodajstvo, 19. januára 1976 [Pikeova správa] vo Village Voice, 16. februára 1976, str. 85, 87 pozn. 465, 88 pozn. 471. Pikeova správa pripisuje ostatný citát iba „vysokopostavenému predstaviteľovi“; William Safire, Safire’s Washington /Safireov Washington/, New York: Times Books, 1980, str. 333, označuje za tohto predstaviteľa Kissingera.]

16. júla 1979 – Saddám Husajm prevezme moc od al-Bakra, spustí obrovskú čistku strany Baas.

[Koncom sedemdesiatych rokov usporiadal Saddám Husajn aj čistky Irackej komunistickej strany a ďalších opozičníkov. (Marion Farouk-Sluglett and Peter Sluglett, Iraq Since 1958, /Irak od roku 1958/ London: I. B. Tauris, 1990, pp. 182-87) „Nevidíme žiadne hlboké protirečenie v záujmoch Spojených štátov a Iraku“, vyhlásil americký poradca pre otázky národnej bezpečnosti Zbigniew Brzezinski v apríli 1980 (Citovaný v Barry Rubin, "The United States and Iraq: From Appeasement to War," /Spojené štáty a Irak: Od uzmierovania k vojne/, v: Iraq's Road to War/Cesty Iraku k vojne/, ed. Amatzia Baram and Barry Rubin, New York: St. Martin's 1993, p. 256.)]]

22. septembra 1980 – Pošle svoje sily do Iránu. Vojna trvá osem rokov.

[Keď Irak vtrhol do Iránu, Bezpečnostnej rade trvalo štyri dni, než zasadla. 28. septembra schválila rezolúciu č. 479, v ktorej volala po ukončení konfliktu, no neodsúdila pritom irackú agresiu (ba dokonca sa o nej ani nezmienila) a nepožadovala návrat k medzinárodne uznaným hraniciam. Ralph King, ktorý reakciu OSN podrobne preštudoval, dospel k záveru, že „rada viac-menej úmyselne ignorovala činy Iraku v septembri 1980.“ Delegát USA upozornil, že Irán, ktorý sám porušil rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o rukojemníkoch na americkom veľvyslanectve, sa sotva mal právo sťažovať na neslanú-nemastnú reakciu Rady. (R.P.H. King, "The United Nations and the Iran?Iraq War, 1980?1986," /OSN a iránsko-iracká vojna, 1980-1986/ v The United Nations and the Iran?Iraq War / OSN a iránsko-iracká vojna/, ed. Brian Urquhart and Gary Sick, New York: Ford Foundation, august 1987.)

Napriek faktu, že Irak bol v tejto vojne agresorom a že bol prvý, kto použil chemické zbrane, kto letecky zaútočil na mestá a kto začal vojnu proti tankerom, sa Spojené štáty naklonili na jeho stranu. USA v roku 1982 vymazali Irak zo zoznamu štátov podporujúcich terorizmus, poslali v rokoch 1983 a 1984 do Bagdadu na stretnutie so Saddámom Husajnom Donalda Rumsfelda ako osobného vyslanca Ronalda Reagana, aby tam prediskutoval ekonomickú spoluprácu, obnovili v novembri 1984 diplomatické mvzťahy, poskytli rozsiahle pôžičky a dotácie, odporúčali svojim spojencov, aby Irak vyzbrojili a zapojili sa v Perzskom zálive do vojenských akcií proti Iránu. Spojené štáty tiež poskytli Iraku „zariadenia dvojakého využitia“, o ktorom vedeli, že ho Irak použije na vojenské účely. (Pozri Joyce Battle, ed., "Shaking Hands with Saddam Hussein: The U.S. Tilts toward Iraq, 1980-1984," /Podať ruku Saddámovi: USA sa klonia k Iraku, 1980-1984/ /National Security Archive Electronic Briefing Book No. 82, 25. februára 2003,
http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB82/)]]

28. marca 1988 – Saddám Husajn použije chemické zbrane proti kurdskému mestu Halabdža, pričom zahynie približne 5000 civilistov.

[Už od prvého použitia chemických zbraní Irakom v roku 1983 zaujali USA veľmi zdržanlivý postoj k jeho odsúdeniu. Keď sa dôkazy o ich používaní Irakom už nedali popierať, USA zverejnili mierne pokarhanie, no dali najavo, že obchodné ani diplomatické vzťahy medzi USA a Irakom tým ovplyvnené nebudú. Irán požiadal Bezpečnostnú radu OSN, aby Irak za používanie chemických zbraní odsúdila, no americký delegát dostal príkaz, aby buď zabránil hlasovaniu o rezolúcii, alebo sa zdržal hlasovania. Jeden z irackých predstaviteľov USA informoval, že Irak by výrazne dal prednosť predsedníckemu vyhláseniu Rady bezpečnosti pred rezolúciou, a že by si neželal, aby sa v súvislosti s použitím chemických zbraní hovorilo menovite o ktorejkoľvek krajine. 30. marca 1984 vydala BR OSN svoje predsednícke vyhlásenie odsudzujúce použitie chemických zbraní. Irak sa v ňom ako páchateľ nespomína. (Battle, http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB82/)

V čase, keď americká vláda vedela, že iracká armáda používa chemické zbrane, poskytovala irackým ozbrojeným silám spravodajské informácie a pomáhala im pri plánovaní. (Patrick Tyler, "Officers Say U.S. Aided Iraq In War Despite Use Of Gas," /Dôstojníci hovoria, že napriek plynu USA Iraku pomáhali vo vojne/ New York Times, Aug. 18, 2002, p. 1.)

Keď Irak v marci 1988 použil chemické zbrane proti Halabdži, Washington ho za to nijako neodsúdil. (Dilip Hiro, "When US turned a blind eye to poison gas," /Keď USA zatvorili oči pred jedovatým plynom/, The Observer, September 1, 2002, p. 17.) „V septembri 1988 Snemovňa reprezentantov 388 hlasmi proti 16 odhlasovala ekonomické sankcie proti Iraku, no Bielemu domu sa podarilo v Senáte dosiahnuť oslabenie tohto návrhu. Irak musel výmenou za pôžičky od Export-Import banky prisľúbiť, že už chemické zbrane nepoužije – pričom na poľnohospodárske pôžičky sa nevzťahovala ani len táto podmienka.“ (Rubin, "The United States and Iraq: From Appeasement to War," /Spojené štáty a Irak: Od uzmierovania k vojne/str. 261.)]

2. augusta 1990 – Vtrhne do Kuvajtu.

[Chronológia sa nezmieňuje o jednom z najhorších zverstiev Saddáma Husajna – anfalskému ťaženiu proti Kurdom v r. 1987-89, pri ktorom bolo systematicky zavraždených prinajmenšom 50 000 a možno až 100 000 Kurdov. (Middle East Watch, Genocide in Iraq: The Anfal Campaign Against the Kurds, /Genocída v Iraku: Anfalské ťaženie proti Kurdom/ New York: Human Rights Watch, 1993.)

Nová Bushova administratíva reagovala zvýšením pôžičiek na dodávky tovarov z pol miliardy na jednu miliardu dolárov, v dôsledku čoho sa z Iraku stal druhý najväčší príjemca tohto pôžičkového programu na svete. Ešte v apríli 1990 sa administratíva stavala proti sankciám voči Iraku („poškodili by amerických vývozcov a zhoršili náš obchodný deficit,“ vyhlásilo ministerstvo zahraničných vecí). (Guy Gugliotta, Charles R. Babcock, and Benjamin Weiser, "At War, Iraq Courted U.S. Into Economic Embrace," /Irak počas vojny lákal USA do ekonomického objatia/, Washington Post, 16. septembra 1990, str. A1.) Spojené štáty dodávali Iraku spravodajské údaje až do troch mesiacov pred inváziou. (Murray Waas, Douglas Frantz, "U.S. shared intelligence with Iraq until 3 months before invasion of Kuwait," /USA sa s Irakom delili o spravodajské údaje až do 3 mesiacov pred inváziou do Kuvajtu/, Houston Chronicle, 10. marca 1992, str. A6.)]

17. januára 1991 – Útok koalície pod vedením Spojených štátov; Kuvajt je za jeden mesiac oslobodený.

[Súčasťou útoku pod vedením USA bolo úmyselné bombardovanie civilnej infraštruktúry Iraku (Barton Gellman, "Allied Air War Struck Broadly in Iraq; Officials Acknowledge Strategy Went Beyond Purely Military Targets," /Spojenecká vzdušná vojna zasiahla v Iraku široké spektrum; oficiálni predstavitelia uznali, že stratégia zašla ďalej, než len k vojenským cieľom/, Washington Post, 23. júna 1991, str. A1; Thomas J. Nagy, "The Secret Behind the Sanctions," /Tajomstvo, ktoré sa skrýva za sankciami/ Progressive, september 2001), čo spoločne s viac ako desať rokov trvajúcimi ekonomickými sankciami viedlo k státisícom zbytočných úmrtí. (Pozri Richard Garfield, "Morbidity and Mortality Among Iraqi Children From 1990 through 1998: Assessing the Impact of the Gulf War and Economic Sanctions," /Morbidita a mortalita medzi irackými deťmi v rokoch 1990-1998: zhodnotenie dopadu vojny v Perzskom zálive a ekonomických sankcií/, March 1999, http://www.fourthfreedom.org/php/t-si-index.php?hinc=garf-index.hinc)]

marec 1991 – Rozdrví šiítske povstanie na juhu a kurdské na severe krajiny.

[Spojené štáty najprv vyzývali Iračanov, aby proti Saddámovi Husajnovi povstali, no potom im neumožnili prístup k ukoristeným irackým zbraniam a dovolili helikoptéram Saddáma Husajna, aby povraždili povstalcov, zatiaľ čo nad ich hlavami krúžili americké lietadlá. (Andrew Cockburn and Patrick Cockburn, Out of the Ashes: The Resurrection of Saddam Hussein, /Z popola: Zmŕtvychvstanie Saddáma Husajna/New York: Harperperennial. 1999, chap. 1)]

17. apríla 1991 – Napĺňa rezolúciu OSN č. 687 a začína informovať o zbraniach hromadného ničenia, no je obvinený, že podvádza.

20. februára 1996 – Nariaďuje zavraždiť dvoch zo svojich zaťov, ktorí v roku 1995 ušli do Jordánska a na základe záruk o svojej osobnej bezpečnosti sa práve vrátili do Iraku.

16. decembra 1998 – Zbrojní inšpektori sa sťahujú z Iraku. O niekoľko hodín neskôr sa začnú štvordňové americko-britské letecké a raketové útoky ako trest za nespoluprácu.

[Bombardovanie sa uskutočnilo bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a bez porady so spojencami. Stiahnuť inšpektorov nariadil Richard Butler, šéf UNSCOMu. „Francúzsko rozladil Washington aj tým, že Butlerovi nariadil stiahnuť svojich inšpektorov z Iraku bez diskusie v BR OSN.“ Americká ministerka zahraničných vecí „Albrightová s generálnym tajomníkom Kofim Annanom v OSN nehovorila. Kofi Annan vydal osobné vyhlásenie, v ktorom nazval tento deň „smutným“ pre svet i „pre mňa osobne“, pretože nedokázal zabrániť použitiu sily.“ (Steven Erlanger, "U.S. Decision to Act Fast, and Then Search for Support, Angers Some Allies," /Rozhodnutie USA najprv konať a až potom hľadať podporu rozhnevalo niektorých spojencov/, New York Times, Dec. 17, 1998, p. A14.)]

8. novembra 2002 – Rezolúcia BR OSN mu hrozí „vážnymi dôsledkami“ v prípade, že neodzbrojí.

27. novembra 2002 – Po prvýkrát od r. 1998 umožňuje expertom OSN pracovať v Iraku.

7. decembra 2002 – Saddám Husajn odošle OSN deklaráciu, v ktorej popiera, že by Irak mal zbrane hromadného ničenia. Spojené štáty neskôr vyhlásia, že deklarácia je nepravdivá a OSN uvedie, že je neúplná.

1. marca 2003 – Spojené arabské emiráty na samite Arabskej ligy sú prvým arabským štátom, ktorý verejne navrhne, aby Saddám odstúpil.

7. marca 2003 – Spojené štáty, Británia a Španielsko navrhnú, aby sa Saddámovi prikázalo buď sa do 17. marca vzdať zakázaných zbraní, alebo sa pripraviť na vojnu. Ostatné štáty vedené Francúzskom odmietajú v rozdelenej Rade bezpečnosti OSN akúkoľvek rezolúciu, ktorá by schvaľovala vojenský zásah.

17. marca 2003 – Spojené štáty, Británia a Španielsko vyhlasujú, že čas na diplomaciu už vypršal a stiahnu navrhovanú rezolúciu. Prezident Bush dáva Saddámovi 48 hodín na to, aby opustil Irak.

[Americkí predstavitelia v skutočnosti dali jasne najavo, že americké vojská vtiahnu do Iraku bez ohľadu na to, či Saddám a jeho synovia krajinu opustia, alebo nie. (Michael R. Gordon, "Allies Will Move In, Even if Saddam Hussein Moves Out," /Spojenci vstúpia do Iraku, aj keby Saddám odišiel/, New York Times, March 18, 2003, p. A16.)]

18. marca 2003 – Iracké vedenie odmietne Bushovo ultimátum.

[“Irak v predvečer vojny verejne ponúkol americkým a britským lovcom zbraní neobmedzený prístup.” (David Rennie, "Saddam 'offered Bush a huge oil deal to avert war'," /Saddám „ponúkol Bushovi v záujme odvrátenia vojny nesmierne výhodný obchod s ropou/, Daily Telegraph [Londýn], 7. novembra 2003, str. 17)] Neverejne zašiel Irak ešte ďalej. Niekoľkými zákulisnými spojovacími kanálmi s americkými predstaviteľmi Irak Spojeným štátom ponúkol „priamu účasť USA na mieste pri odzbrojovaní Iraku,“ výhody pri obchodovaní s ropou, odovzdanie istého hľadaného teroristu, spoluprácu na izraelsko-palestínskom mierovom procese a v priebehu dvoch rokov dokonca aj voľby pod medzinárodným dohľadom. (James Risen, "Iraq Said to Have Tried to Reach Last-Minute Deal to Avert War," /Irak sa údajne snažil v poslednej chvíli o dohodu, ktorá by odvrátila vojnu/ New York Times, Nov. 6, 2003, p. A1) Nemôžeme vedieť, kam by mohli tieto ponuky viesť, keďže USA ich všetky odmietli: „Podľa zdroja v spravodajských službách prišlo rozhodnutie, že vyjednávať sa nebude, z Bieleho domu, ktorý požadoval úplnú kapituláciu. Podľa istého arabského zdroja poslal [americký prostredník] istému saudskoarabskému predstaviteľovi zoznam podmienok, ktoré by podľa jeho názoru musel Irak splniť. Patrili k nim Saddámovo odstúpenie a odchod najprv na americkú vojenskú základňu, kde by sa musel podrobiť výsluchu, a potom do exilu pod americkým dozorom, ďalej kapitulácia irackých vojsk a priznanie, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. (Julian Borger, Brian Whitaker, and Vikram Dodd "Saddam's desperate offers to stave off war," //Saddámove zúfalé pokusy odvrátiť vojnu, Guardian, 7. novembra 2003, str. 3.)]

20. marca 2003 – Americké sily vstúpia do vojny vojenským zásahom proti farmám Dora na juh od Bagdadu, kde sa údajne nachádza Saddám so svojimi synmi. Saddám sa v ten istý deň objaví neskôr v televízii.

4. apríla 2003 – Iracká televízia prinesie zábery Saddáma, ako kráča po bagdadskej ulici.

7. apríla 2003 – Americké lietadlá zbombardujú časť bagdadskej štvrte Mansúr, kde sa údajne Saddám práve stretával so svojimi synmi.

9. apríla 2003 – V Bagdade privítajú americké vojská rozradostené davy, ktoré sa potom pustia do rabovania a strhnú trinásťmetrovú Saddámovu sochu.

22. júla 2003 – Saddámovi synovia Kusaj a Udaj zahynú v boji s americkými vojskami. Americké sily potom prehľadajú severoiracké mesto Mosul a neskôr vyhlásia, že im Saddám unikol „len o niekoľko hodín“.

27. júla 2003 – Americké vojská podniknú raziu na troch farmách v Tirkite. Americkí predstavitelia opäť vyhlasujú, že im Saddám ušiel o 24 hodín.

31. júla 2003 – Jordánsky kráľ Abdullah II. udeľuje azyl dvom Saddámovým dcéram, Raghade a Rane a ich deviatim deťom.

[Azyl potrebujú preto, že v rozpore s najzákladnejšími zásadami spravodlivosti Spojené štáty zadržiavajú rodinných príslušníkov ľudí, po ktorých pátrajú. („Americké sily v minulosti zatkli blízkych príbuzných skrývajúcich sa príslušníkov režimu, aby jednak získali pomocou výsluchov informácie a jednak preto, aby tak na prenasledovaných vyvíjali emocionálny nátlak.“ Colin Nickerson, „Americkí vojaci zadržali ženu a dieťa kľúčového bývalého Husajnovho zástupcu, podozrivého z plánovania irackých povstaleckých útokov,“ Boston Globe, 27. novembra 2003, str. A40.)]

5. septembra 2003 – Generálmajor Ray Odierno 4. pechotnej divízie vyhlásil, že jeho vojaci zajali v uplynulom mesiaci viacero zo Saddámových bývalých telesných strážcov a že pravdepodobne sťahujú slučku okolo bývalého irackého diktátora.

16. novembra 2003 – Objavila sa posledná z deviatich nahrávok, pripisovaných Saddámovi Husajnovi po strate moci. Iračanom sa v nej odporúča, aby znásobili svoj odpor proti Američanmi riadenej okupácii. Podľa nahrávky Spojené štáty a ich spojenci neodhadli, aké ťažké bude okupovať Irak.

[Človek nemusí byť génius, aby si povšimol, že „Spojené štáty a ich spojenci neodhadli, aké ťažké bude okupovať Irak“.]

13. decembra 2003 – 0 8.30 ráno v meste Adwar, 16 km na juh od Tikrítu, je Saddám Husajn zajatý. Skrýva sa v špeciálne pripravenej „myšacej diere“.

(Podľa britského nedeľníka Sunday Express však v skutočnosti Saddáma v skutočnosti Saddáma Husajna dávno predtým zajali kurdské sily – pozn. /hr!/)









Vaše komentáre:

ten kto rozmýšľa kým verejne hovorí  (12.08.2004 02:20:10)     
Jednoducho...
...som prekvapený naivitou článku, ktorý pokladá za klepy a neoverené informácie za prevratné dôkazové materiály. Obávam sa, že pisateľ bude onedlho schopný tvrdiť, že američanie ani nikdy neboli na mesiaci, lebo aj o tom sú už "dôkazy" a dokonca aj celé internetové stránky. A cynizmus je predsa tou najhitovejšou a najpopulárnejšou vecou. Tak prečo nie, že? Dôraz na KRITICKÉ SOCIÁLNE je fajn, ale občas aj MYSLENIE nezaškodí. A ešte... Dôveruj ale preveruj platí až príliš sporadicky v dnešnej dobe... Ale ako hovorí klasik... c´est la vie...

Do skakavenia priatelia...

Reagovať

kiko  (31.12.2006 18:33:38)     
uvaha
Amici su zmrdi,ktorí to hraju na všetky strany.Denne sa o tom presvedčujem a ten kto to nevidí je .....Nech si robia bordel doma. Nšmám viac slov.

Reagovať

patrik  (05.01.2007 14:23:57)     
video
nevie z vas niekto kde sa da dostat k celemu videu husajnovej povravi ? Ked hej tam mi prosim poslite odkaz na email.

Reagovať

supra  (16.02.2007 13:24:14)     
HAMBA
Ak ste si nikto nevšimli, ta američami hrajú ako im vyhovuje, v celej tejto fraške iško aj tak len o ropu. A ako chcú vysvetliť celému svetu, že v Iraku nenaški ani náznak po ZHN??? Keď sa tak vehementne bili do pŕs, že celá invázia je len o tom! A ako chcú ospravedlniť toľko nevinných mŕtvych ľudí? Nech sa nehrajú na svetového policajta! A nestrkajú "rypák" do cudzích záležitosí!!!!!!

Reagovať

tacido  (17.02.2007 00:51:16)     
Iracké dlhy
Irak mal mnohomiliardové dlhy voči mnohým štátom a týkalo sa to aj Slovenska. Na pokyn všemocných USA sa ich takmer všetci vzdali, ale prečo vlastne. Veď Irak má čím zaplatiť, je bohatý na ropu. Dnes sa v Iraku ťaží približne rovnaké množstvo ropy, ako pred inváziou USA. Vie niekto, kam tá ropa putuje, koľko, kto a komu za ňu platí ? Komu sme my vlastne ten dlh odpustili ? Nebolo to náhodou preto, aby všetka ropa, čo sa v Iraku vyťaží mohla putovať do USA a Izraela ? Na túto tému Irckej ropy sa akosi diplomaticky všade mlčí. Nie je to náhodou hlavný dôvod prečo vojna a prítomnosť USA v Iraku trvá? Nejde o to, že hrozí, že po odchode USA by sa tankery s ropou mohli otočiť celkom iným smerom, niekam, kde by za tú ropu naozaj aj zaplatili ? Z tohoto pohľadu vidím prítomnosť US armády v Iraku na predlhé roky ! Reči o odchode sú len kecy a je smutné, že ostatné štáty sa len nečinne prizerajú , pretože ropu ktorú USA ukradnú Iraku, kradnú vlastne aj iným štátom sveta.


Reagovať

dana  (26.03.2008 01:08:58)     
fraska
Všetko je to len fraška čo sa tu snaží USA prezentovať a presvedčiť verejnosť o svojej pravde, ktorá je postavená na lži. A tých čo chcú vidieť niečo viac ako USA manipuluju svetom, odporúčam pozrieť si Zeitgeist.

Reagovať

Pani Cater Richway  (27.07.2013 15:38:18)     
PLATÍ PRE VÁŠ ÚVERU DNES
Dobrý deň.

Nemôžem skryť veľké svedectvo, ktoré sa konajú v mojom živote budem rád, aby všetci vedeli, a byť účastníkom to je dôvod, prečo som vždy pokladajte na odpoveď, som pani Cater RichWay menom, bývam v Michigane, Ceská Amerika, chcem poďakovať pani Mary (Lisa), za jeho láskavosť na môj rodinný život.

Nikdy som nevedel, že tam je ešte pekný veriteľ takto na internete a krajiny tu. Len o niekoľko mesiacov späť, bol som v hľadaní pôžičku vo výške 95.000 amerických dolárov, pretože som bežal z peňazí na kŕmenie, a moje účty zahŕňajú nájomné. Bol som podvedený o 4.000 dolárov dolárov, a rozhodol som sa zapojiť mojej vlastnej v tejto činnosti, ale zase priateľ môjho ma predstavil na úver firme kvôli môjmu vzhľadu a skutkov.

A ja som jej povedal, že nemám záujem o akejkoľvek úverovej dohody už ale ona mi povedala, že tam je ešte pekný Veriteľ, ktorý sa bude mi odporučiť k, a urobil som si skúšobnú verziu a som veľmi vďačný šťastie som dnes, dostal som výška úveru vo výške $ 95,000.00 USD, v tejto veľkej spoločnosti (Mrs.Mary Lisa) spravovaného pani (Mary) Ak ste v núdzi o skutočné alebo legit úver alebo finančnú pomoc, a vy môžete byť spoľahlivé a dôveryhodné z schopná splácať v patričný čas fondov budem poradiť, kontaktujte ju na adrese: mrsmarylisaloanhome@gmail.com A budete bez podvody na internete.

Moja krásna manžel rozšíriť jeho pozdrav svetu aj keby nebolo pani (Mary) Nemôžem si predstaviť, aký život by mal byť pre mojej rodiny today.Please žiadam, aby ste nám pomohli mi, aby som poďakoval pani (Mrs.Mary Lisa) U a budem neustále zdieľať túto veľkú vec, ktorá sa stane v mojom živote v odpoveď každý deň. Vy ste ten, kto odstrániť mňa a moju rodinu z chudoby, moja rodina predlžuje ich pozdrav pre vás.

Prosím o akékoľvek informácie, môžete ma kontaktovať na môj e-mail nižšie: caterrichway@outlook.com

Boh vám žehnaj ............

Pani Cater Richway

Reagovať

marc  (03.09.2015 20:58:16)     
ponuka úveru
ahoj

Ďakujem Leiba Pierra, pretože on má robiť pôžičku vo výške € 35000, bez problémov moju matku. Nechcem radiť, aby ste si vybrali zlú osobu, ak naozaj chcete požiadať o požičiavanie peňazí do projektu a všetko ostatné. Som po túto správu, pretože Peter je dobré s mojím hypotéky. To je cez priateľ stretol tento úprimný a veľkorysý človek, ktorý mi umožnil získať tento úver. Tak som sa poradiť, aby ste sa dostať do kontaktu a stretnete celej vašej žiadosti o úver peniaze.

Tu je vaša e-mail: pierre.leiby76@gmail.com

Reagovať

anna  (16.09.2015 13:13:38)     
ponuky hosťovaní medzi jednotlivými
ahoj

Ďakujem Leiba Pierra, pretože on má robiť pôžičku vo výške € 35000, bez problémov moju matku. Nechcem radiť, aby ste si vybrali zlú osobu, ak naozaj chcete požiadať o požičiavanie peňazí do projektu a všetko ostatné. Som po túto správu, pretože Peter je dobré s mojím hypotéky. To je cez priateľ stretol tento úprimný a veľkorysý človek, ktorý mi umožnil získať tento úver. Tak som sa poradiť, aby ste sa dostať do kontaktu a stretnete celej vašej žiadosti o úver peniaze.

Tu je vaša e-mail: pierre.leiby76@gmail.com

ponuky hosťovaní medzi jednotlivými

Reagovať

SERGEY YAKUBOVA  (16.03.2017 07:53:32)     
DOSTUPNÉ ÚVER PONUKA BEZ školné zaplatené vopred

Ahoj,

Aké sú vaše finančné potreby?
Dávame z úverov z minimálne $ 2,000.00 do maxima $ 100,000,000.00 s pohodlným trvania, ktorá sa pohybuje od 1 do 30 rokov za veľmi zníženou úrokovou sadzbou 3%.

Potrebujete podnikateľský úver?
Potrebujete osobnú pôžičku?
Chcete si kúpiť auto?
Chcete refinancovať?
Potrebujete hypotéku?

Potrebujete veľký kapitál, aby začať svoj obchodný návrh alebo rozšírenie? Už ste stratili nádej a myslíte si, že nie je žiadna cesta von, a vaše finančné záťaž stále pretrváva?
Prosím, neváhajte nás kontaktovať pre prípadné obchodnej spolupráce

Kontaktujte nás prostredníctvom e-mailu: constantloanfirm@gmail.com

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.