hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Dôchodková reforma alebo ofuk storočia

Ivan Lesay

Zákony schválené, spoločnosti zaregistrované, ľudia nemajú poňatia, o čo kráča... priaznivejšie podmienky si nemožno ani predstaviť. „Reforma systému penzijného zabezpečenia“, alebo ľudovo povedané „zosúkromnenie“ dôchodkov, sa môže začať. Spokojná je vláda, spokojné sú medzinárodné finančné inštitúcie, rovnako tiež ekonómovia, samozvaní analytici, novinári. Kde je teda problém...?

(19. 10. 2004)



Linka na dnes



Egon Matzner

Nedávno predčasne zosnulý profesor Matzner (manžel bývalej rakúskej veľvyslankyne na Slovensku) sa vo svojej práci zaoberal dôsledkami monopolárneho svetového poriadku, globalizáciou kapitálových trhov a privatizáciou. Bol jedným z mála predstaviteľov „oficiálnej ľavice", ktorí nepodľahli presvedčeniu, že vyhrať sa dá len opustením princípov.



Z čoho vychádzať pri budovaní „inej ekonomiky"?


Andrej Sablič

vydané 20. 11. 2003 • prečítané 7996x
formát na tlač



Oficiálny celosvetový ekonomický systém nie je vlastne žiadnym cieleným systémom, iba zhlukom náhodilých aktivít jedincov, združení a paktov. Môžeme ho prirovnať k neriadenej jadrovej reakcii, ktorá za sebou zanecháva na jednej strane zhluky obrovského kapitálu a na strane druhej čierne ekonomické diery. Priepasť medzi týmito protipólmi ekonomického sveta – a to aj priamo v oblastiach ekonomickej koncentrácie (USA, EÚ, Japonsko) – sa prehlbuje geometrickým radom. Táto neriadená ekonomická explózia ľudstvu nepomáha, ale čoraz výraznejšie ho poškodzuje a zo dňa na deň viac a viac škodí nielen človeku, ale aj prostrediu v ktorom žije.


Ak sa pozrieme na škody, ktoré spôsobuje človek prírode, ich vývoj takisto napriek veľavravným vyhláseniam politikov začína pripomínať geometrický vývoj. Ak sa v nedávnej minulosti človek snažil tieto ekonomické procesy ovládnuť (predovšetkým v socialistickom bloku), tak dnes sa cez oficiálne inštitúcie tohto sveta takejto snahy vzdal a uznal TRH za ekonomického boha, proti ktorému netreba bojovať, ale ho plne uznávať.

Sú však na svete ľudia, ktorým tento bláznivý, antispoločenský a antiekologický vývoj nedá spávať, a preto sa aktivizujú, aby z neho hľadali východisko. Vo všeobecnosti ich snahu môžeme charakterizovať ako snahu o návrat k prírode a prirodzeným medziľudským vzťahom. Do tejto oblasti patria aj snahy o návrat k naturálnej ekonómii, známej z rodového zriadenia, keď človek bol človeku aj v ekonomických vzťahoch bratom a nie ekonomickým ľudožrútom, ako je tomu dnes. Naturálna ekonómia, alebo ako ju nazývali v antike oikonómia, bola vlastne poznaním (zákonitostí) o hospodárení v domácnosti. Mohli by sme ju tiež nazvať aj vedou o tom, ako čo najobjektívnejšie rozdeliť produkciu rodu medzi jej členov.

V čom je teda rozdiel medzi oikonómiou a súčasnou ekonómiou? Oikonómia produkciu spoločnosti (rodu) rozdeľovala (bez ziskov a strát) podľa najlepšieho rodového vedomia a svedomia. Dnešná ekonómia, nakoľko toho nie je schopná – teda nie je schopná spočítať a rozdeliť celosvetovú ani celoštátnu produkciu – ju jednoducho rozkráda podľa lúpežných schopnosti a ekonomickej sily jej jednotlivcov (preto nakoniec táto ekonómia operuje aj s pojmami ako zisk a strata).

Máme to šťastie, že na Slovensku, v Čechách, USA, Kanade či Austrálii existujú súčasná ekonómia spolu s pokusmi o naturálnu ekonómiu vo forme LETS, Časových bank a pod.. Máme pred sebou teda začiatok i koniec jedného a toho istého reťazca, a to vedy veľavravne nazývanej ekonómia. Môžeme o nej povedať, že z ľudského poznania, ktoré slúžilo vo svojich počiatkoch človeku, sa vyvinulo hrôzostrašné monštrum (TRH), ktoré neslúži človeku, ale človek bezhlavo slúži jemu.

Vzhľadom na povedané, teda na fakt, že na kvalitných základoch, akými bola oikonómia, vznikla taká príšerná antiľudská obluda, akou je dnešný „celosvetový ekonomický poriadok“, musíme byť mimoriadne kritickí a nekompromisní k akýmkoľvek nedostatkom, ktoré majú dnešné pokusy o naturálnu ekonómiu. Len tak sa nám podarí nielen vyvarovať sa historických chýb, ktoré si osvojila súčasná ekonómia, ale aj sformovať ekonómiu schopnú konkurovať a nakoniec zniesť zo sveta súčasnú ekonómiu – karikatúru to pôvodnej oikonómie.

Kritika LETS, Časových bank a ďalších aktivít

Všetky tieto aktivity priniesli na svet pre ekonomické spolužitie medzi ľuďmi jednu nádhernú a vynikajúcu myšlienku: „Ja venujem hodinu svojho života niekomu inému a ďalší zas mne“. Predpokladajme, že na tejto myšlienke je možné vybudovať novú ekonómiu, ktorá bude dôstojnou pokračovateľkou oikonómie. Skúsme porozmýšľať, čo nám v tom bráni. V čom sú problémy na tejto ceste?

1. Uvedenú vetu nemožno chápať úzkoprso, ako ju prezentujú tieto ekonomiky. Hodina práce, ktorú venujem ja inému, nemôže byť jednotkou práce, pretože hodina života je niečo iné ako hodina práce. V hodine života je zahrnuté aj moje detstvo, odpočinok, zábava a pod.. Inými slovami, za hodinu práce ja musím zarobiť toľko, aby som mal čas na spánok, zábavu, aby som splatil za svoju starostlivosť v detstve svojim rodičom, ktorí sú už na dôchodku, a naopak našetril si na to, aby sa o mňa niekto postaral keď budem v dôchodku ja. Naviac v hodine mojej práce je aj práca mojich učiteľov, ktorí ma naučili remeslu, je v nej aj práca lekárov, ktorí sa o mňa starali, keď som bol chorý. V tejto hodine mojej práce je aj kúsok cesty, po ktorej som sa dostal na pracovisko, kus práce policajta, ktorý bdie nad tým, aby som ja mohol pokojne spať či pracovať, atď.

2. Hodina práce nemôže byť jednotkou meny (jednotkou na meranie ľudskej práce), pretože by to viedlo k rovnostárstvu, ktoré je cestou ku spoločenskej stagnácii. Marxova ilúzia „každý podľa svojich schopnosti – každému podľa jeho potrieb“ nech ostane ilúziou a poďme sa radšej učiť z naturálnej ekonómie. V rode sa rozdeľovali produkty a služby „podľa potrieb“ tým, ktorí boli na to odkázaní. Deťom (vrátané ich výchovy) sa rod venoval rovnako. Šaman sa o zdravotný stav každého staral rovnako, či išlo o dieťa alebo bojovníka, lebo tu nešlo o jedinca, ale o zdravotný stav rodu, ako celku. Keď deti začali dospievať, tak sa krok za krokom diferencovala deľba spoločenskej opatery či produkcie „podľa zásluh“. Pod zásluhou možno rozumieť aj schopnosť strieľať z luku, starať sa o zvieratá a pod. To znamená, že ten, kto sa ukazoval ako dobrý strelec, si vybojoval luk a čas na streľbu a pod. (Kam speje vlastne naša spoločnosť, keď vzdelanie nebudú dostávať naše deti podľa schopností, teda podľa svojich zásluh, ale podľa peňaženky otca? Aký bude zdravotný stav nášho národa, ak bude závisieť od peňaženky a nie od princípu Hippokratovej prísahy? Čo sme to vlastne za ľudia, pán Zajac?). Medzi dospelými a zdravými členmi rodu sa však produkcia delila prísne „podľa zásluh“, a to až tak kruto, že lajdák bol z rodu vylúčený, pričom mimo rodu mu hrozila smrť hladom či v pazúroch dravcov. Tieto kritéria dnešné snahy o naturálnu ekonómiu nespĺňajú vôbec a svoju neschopnosť túto problematiku riešiť maskujú heslami o humanite, ľudskosti a pod. Zakrývať neschopnosť a lajdáctvo heslami o ľudskosti by bolo pre novú ekonomiku veľmi zlým štartovacím bodom, pretože na jej konci by bola znovu len a len „príšerná antiľudská obluda“, akou je tá dnešná. Dôslednosť a presnosť v meraní toho, čo odovzdáva človek spoločnosti a spoločnosť človeku, musí byť základom novej ekonómie.

3. Práca v ekonómii ma absolútne iný zmysel ako práca vo fyzike. Mnohí „ekonómovia“ chápu pod prácou spotrebu energie človekom pri práci. Totálny nezmysel. Práca je z ekonomického hľadiska spoločenská činnosť charakteru ľudského (duševnofyzického). Z hľadiska ekonomického aj dobré slovo či úsmev môžu byť prácou.

4. Konkrétna práca nemôže byť cenou produkcie v spoločenskom obchode. Produkt totiž nie je priamym výsledkom konkrétnej práce, ale aj práce spoločenskej, a naviac výsledok práce je závislý od prirodzených podmienok. Roľník na podunajskej nížine za jednotku času dopestuje 3x toľko obilia, ako roľník pod Tatrami. Ak by sme vychádzali z množstva práce na jednotku produkcie, tak obilie spod Tatier by bolo nepredajné, respektíve ten, kto by ho kupoval (povedzme preto, že iné nie je), by sa ožobráčil. Vzhľadom na to cena produkcie musí byť cenou spoločenskou, určenou spoločnosťou (teda na základe spoločenských a nie konkrétnych nákladov), a nie jedincom či skupinou podľa ich vlastných nákladov. Každé iné riešenie by bolo ekonomické kopírovanie živelnej prírody, ktoré by končilo tam, kde je dnes celosvetová ekonómia.

5. LETS, ČB a pod. sú okrajovou ekonomikou, neschopnou konkurovať oficiálnej. V čom však preukázali svoju schopnosť konkurovať ekonomike oficiálnej je schopnosť akceptovať ľudské poznanie v medziľudských vzťahoch, ale aj vo vzťahoch k prírode. V tom sú ďalej aj ako bola socialistická cielená (plánovaná) ekonómia. V čom je teda ich vážna chyba? Nuž v tom, že im chýba guráž vstúpiť do zápasu s oficiálnou ekonómiou!

Tieto problémy dokáže riešiť len spoločnosť, ktorá sa k riešeniu týchto problémov prihlási, SPOLOČNOSŤ-KOMUNITA, nie zhluk podvodníkov, lajdákov, ekonomických ľudožrútov a ekonomických ovečiek. Vzhľadom na povedané skúsim nabudúce popísať spoločensko-organizačnú štruktúru spoločnosti (komunity) ktorá by bola schopná dané problémy riešiť cieľavedome.

Pokiaľ by niekto vedel doplniť vytipovaný okruh problémov, ktoré by mala „iná ekonómia“ riešiť, bolo by dobré, aby ich doplnil, prípadne upresnil doteraz uvedené. Navyše, bolo by dobré, keby sme si upresnili názov nášho snaženia – pretože „iná ekonómia“, ako sme si ukázali, to asi nebude. Veď aj tá dnešná je vlastne živelným pokračovaním pôvodnej oikonómie (naturálnej ekonómie), ktorá sa však dnes dostala do slepej uličky.









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.