hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Vedenie ružomberských papierní zavádza

Jozef Daniš

Pred mesiacom prebehla médiami správa, že vedenie ružomberskej spoločnosti Neusiedler SCP akceptovalo novú odborovú organizáciu Papier. Manažment zároveň pozastavil sociálny dialóg so závodnou odborovou organizáciou Drevo, lesy, voda. Dôvodom bol vraj príchod druhej odborovej organizácie na scénu. Manažment ju údajne nemohol ignorovať, lebo by porušil zákon. Toto verejné vyhlásenie sa nezakladalo na pravde, pretoe vedenie spoločnosti Neusiedler SCP (v súčasnosti u Mondi Business Paper SCP a.s.) doteraz neakceptovalo novú odborovú organizáciu.

(10. 12. 2004)



Linka na dnes



Vysokoškoláci.sk

Stránka slovenského študentského hnutia. Informácie o pokusoch ministra Martina Fronca deformovať slovenské školstvo, argumenty proti zavedeniu školného, články z tlače, diskusia o pripravovaných akciách atď. Vrelo odporúčané.



Allende - rytier bol nahý


Régis Debray

vydané 11. 09. 2003 • prečítané 10785x
formát na tlač



Salvadora Allendeho neporazili. Zomrel tak, ako by si to bol želal: v boji. Nič ho nedonútili prijať. Človek od neho často počúval – tak často, že tomu skoro aj prestal veriť – „nedovolím, aby ma v pyžame strčili do nejakého lietadla, nebudem žiadať o azyl na nijakom veľvyslanectve.“ Jedna vec však bola všetkým jeho priateľom jasná: pre tohto hlavného hrdinu sa hra neskončí ako komická opera, ako sa to tak často stávalo v susedných krajinách.


Naposledy som Salvadora videl pred mesiacom, v nedeľu 19. augusta. Pozval ma, aby som ju strávil v jeho vidieckom dome s ním, s jeho rodinou a pár priateľmi, ktorí sa nezmenili. Vládla dobrá, uvoľnená nálada. K poludniu sa všetci začítali do novín a debatovali o nich. Salvador vtedy zistil, že New York Times už v piatok referovali s mnohými podrobnosťami o kríze vo vojenskom letectve, ktorá však vypukla až v sobotu.

Rozčúlený Allende sa dožadoval, aby do pondelka našli daného „novinára“ a vyhostili ho z krajiny. Lenže ako sa ukázalo, v pondelok už bolo treba vyriešiť toľko iných vecí: odvolať z funkcie ďalšieho generála, predísť ďalšiemu puču – a tak „novinár“ mohol nerušene pokračovať vo svojej práci. Čile už žilo len zo dňa na deň. Allende už neplánoval nič na viac ako 48 hodín dopredu.

Lenže politická moc, ktorá prišla o všetky fyzické donucovacie prostriedky, je mocou len na papieri. Aby bolo možné zatknúť teroristu krajne pravicovej skupiny, či skonfiškovať dodávku, treba mať „zvláštne oddiely ozbrojených mužov“, ako to povedal Engels – čiže štátny aparát.

Lenže tento aparát už niekoľko mesiac postupne prechádzal do stavu otvorenej neposlušnosti. Ako by mohol človek žiadať, aby štátny aparát, vytvorený a obsadzovaný strednou triedou, teraz túto triedu potláčal?

Allende mohol len sledovať, ako sa moc jeho vlády čiastočka po čiastočke vyparuje. Bojoval proti svojej osamelosti tým, že búchal do stola a metal po generáloch slovné hromy-blesky. Bol to však len bluf, oháňal sa mocou, ktorá už prestala existovať, dával najavo sebaistotu, ktorá mu už nepatrila. Kráľ bol nahý a už čoskoro to malo vyjsť najavo.

V pochmúrnom povznesení či so sarkastickou zaťatosťou sa Allende každý deň púšťal do novej série taktických manévrov, flegmaticky ako šachový veľmajster. Ani ja, ani nikto iný sa ho neodvážil spýtať – aký to má zmysel? Aká stratégia za tým všetkým leží?

Všetci sme vedeli, že išlo o otázku taktiky, spôsob, ako získať dosť času na organizáciu, vyzbrojenie a koordináciu vojenských formácií strán, ktoré tvorili vládu Ľudovej jednoty. Bol to súboj s časom.

Lenže Allende sa v tomto bludisku udalostí riadil dvoma pevnými bodmi. Po prvé, inštinktívne odmietal občiansku vojnu – ktorá by podľa neho bola vzhľadom na rovnováhu síl aj tak dopredu prehraná. Nechcel niesť zodpovednosť za tisícky zbytočných obetí.

Preto si nevšímal, keď ho jeho vlastná Socialistická strana obvinila, že sa necháva obohrať o všetko a prosíkala ho, aby prešiel do útoku. Altamirano, ktorý stranu viedol, rozčúlený Allendeho vyhýbavosťou, sa mi na druhý deň zdôveril: „Najlepší spôsob, ako vyvolať konfrontáciu, ba urobiť ju ešte krvavejšou, je obracať sa k nej chrbtom.“

Nebolo by treba sprisahancov odzbrojiť? „Ale čím?“ odtušil Allende. „Najprv mi dajte sily, aby som to mohol urobiť.“ Ľudia ho zo všetkých strán prosili, aby tieto sily zmobilizoval. „Iba masy môžu svojou priamou akciou zabrániť prevratu,“ povedali mu. „A koľko más treba na to, aby zastavili tank?“ opýtal sa Allende.

Jeho druhým pevným bodom bolo nespreneveriť sa dejinám, nepošpiniť obraz, ktorý o sebe mal a ktorý chcel po sebe zanechať. Inými slovami, nepodľahnúť vydieraniu vojska a nevzdať sa základných čŕt svojho programu. No aby ochránil svoju česť, musel riskovať vojnu; ak sa chcel vyhnúť vojne, musel sa zneuctiť.

Allende si odmietol vybrať. Domnieval sa – aspoň sa tak zdalo – že medzi týmito dvoma hlbokými cieľmi nie je rozpor.

Hlavy štátov nemávajú priateľov. Bolo zarážajúce a úžasné, že Allende priateľov mal – silou citu, ktorý by sa dal len ťažko vysvetliť, a predsa bol mocnejší, ako politické názorové rozdiely. Zblížiť sa s ním dalo ľahko, no potom sa vzájomný vzťah naplnil búrlivými, povrchnými škriepkami, trucovaním a zase veľkorysým zmierovaním. Pri tomto človeku, na verejnosti takom citlivom na svoj vzhľad a žiarlivo strážiacom svoje práva, sa z otvorenosti a vzájomnej ľudskosti stala priam náboženská viera.

Sloboda slova bola v jeho prítomnosti absolútna. Jedného dňa, keď ma karhal za nejaký môj názor, dodal: „Využívaš moju slabosť, že svojim priateľom prepáčim všetko.“ Čo je v prípade štátnika vážna chyba, ak prijmeme za svoje dnešné pravidlá hry.

Česť bola jeho vášňou. Vernosť, šľachetnosť, mravná celistvosť: hovorí sa tomu „hombria“, čo je nepreložiteľné. Salvador Allende bol caballero– a ako možno preložiť toto? Niečo ako rytiersky duch?

Zastarané hodnoty, trošíčka smiešne, možno patriace do iných čias. Ale hodnoty, ktoré boli splatené do posledného haliera. Tento rytier musel dôjsť až na samý koniec života i svojho poslania, aby uvoľnil cestu surovému novoveku revolúcie, ktorá si teraz bude kliesniť cestu utrpením a krvou. Nastala hodina skúšky ohňom. Nebude krátka.



Régis Debray , niekdajší poradca bývalého francúzskeho prezidenta Mitteranda, bol v šesťdesiatych rokoch marxistickým filozofom a osobným priateľom Che Guevaru. Neskôr sa zoznámil a spriatelil aj so Salvadorom Allendem, o ktorom napísal tieto slová niekoľko dní po jeho smrti pri Pinochetovom prevrate.. Neskôr sa zoznámil a spriatelil aj so Salvadorom Allendem, o ktorom napísal tieto slová niekoľko dní po jeho smrti pri Pinochetovom prevrate. (krátené hej rup!)







Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.