hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



K reálnému odkazu 17. listopadu 1989

Petr Kužvart

Ten převrat jsme tehdy moc nečekali, spíše než s rychlým zhroucením režimu jsme počítali – v té příznivější variantě – s postupnou “finlandizací”, kdy budeme dále ve sféře sovětského velmocenského vlivu, ale bude nám dána jistá volnost zejména ve vnitřním vývoji, v liberalizaci hospodářství, politiky a kultury. To jsme ještě netušili, že v roce 1985 Gorbačov oznámil představitelům bratrských stran, že se budou muset spolehnout sami na sebe, že SSSR již nebude hrát úlohu Velkého Bratra. Tím byly odstartovány přípravy zásadní změny, jež byla otázkou času. Pro nás bylo tehdy naprosto nepředstavitelné, že by mohlo dojít k převratu v Praze – a Střední skupina sovětských vojsk by zůstala v klidu ve svých garnizonách. Ještě v druhé půli listopadu 1989 jsme s násilným zásahem počítali (poučeni polskou moderní historií) a připravovali na to stávkově struktury. Ale vše bylo nakonec jinak. Naštěstí! Vzpomínání pamětníků je jistě po tolika letech zábavné. Ale já se chci soustředit na něco jiného. Jde mi o to, kam došel vývoj, zahájený poněkud chaoticky ve dnech, jež následovaly po pátku 17. listopadu 1989. Jde – ve zkratce – o to, že na listopadových shromážděních lidé nedemonstrovali ani za vytunelování bank, ani ve prospěch troufalých nároků pohrobků sudeťácké šlechty, ani za vznik bezcitného prostředí, kde prachy a kariéra jsou jedinými hodnotami, jež se akceptují. Předestřít tohle tehdy demonstrujícím, nepochybně by mluvčího hnali jako provokatéra StB. A přece je tomu tak! Proč? Pokusme se to alespoň letmo naznačit.

(18. 11. 2004)



Linka na dnes



Priatelia Zeme - CEPA

Zo slovenských MVO asi najnadupanejší odporcovia dnešnej podoby globalizácie i domácej „transformácie". Rozbory CEPA týkajúce sa zahraničných investícií u nás, privatizácie vodární či dopadu činnosti MMF a Svetovej banky nemajú chybu ani konkurenciu. Čítajte, šírte a podporujte.



Kalifornia: svalnáčova „októbrová revolúcia"

alebo Herr Schwarzenegger ide do Sacramenta


Joseph Grim Feinberg

vydané 13. 10. 2003 • prečítané 9928x
formát na tlač



Neviem, či mal Marx pravdu, keď povedal, že všetky historické udalosti sa odohrajú dva razy - prvýkrát ako tragédia, druhýkrát ako fraška. Mám však pocit, že Amerika sa každý deň čoraz väčšmi snaží urobiť z nás marxistov.


I keď tentokrát by som mal povedať, že veci sa opakujú už po tretí raz, keďže zvolenie Ronalda Reagana (herca) bola tragédiou a Jesseho „the Body“ Venturu (zápasníka a guvernéra Minnesoty) zase fraškou. Marx nám nepovedal, ako máme nazvať tretiu reprízu. Hadám – akčný thriller.

Zrejme netreba opakovať správu – i keď dobrý vtip si možno vypočuť aj viackrát – že 7. októbra voľby vyhral a guvernérom štátu Kalifornia sa stal Arnold Schwarzenegger, kulturista a hviezda stupídnych filmov. Po veľkej kampani Republikánskej strany 55,4% voličov odvolalo bývalého demokratického guvernéra Graya Davisa, pričom proti odvolaniu bolo 44,6%. Na tom istom hlasovacom lístku si mohli voliči vybrať nového kandidáta, ktorý mal nahradiť starého guvernéra v prípade, že by prehral. Podľa pravidiel odvolávacieho procesu bolo ľahké dostať sa na zoznam kandidátov a nakoniec to urobilo 135 ľudí. Medzi nimi Cruz Bustamante, zástupca guvernéra Davisa; pravicový senátor Tom McClintock, Peter Camejo, bývalý trockista kandidujúci teraz za Stranu zelených; Larry Flint, vydavateľ pornografických časopisov; Gary Coleman, bývaly detský herec; Mary „Mary Cary“ Cook, pornohviezda; a istý umelec, oblečený vždy v modrom, ktorý vyhlasoval, že jeho kampaň bola „dokonalým kusom performančného umenia“. Nuž a samozrejme, nezabúdajme na obrovitánskeho Rakúšana samotného. Ten zvíťazil so ziskom 48,7% hlasov; Bustamante dostal 31,6%; McClintock 13,4%; Camejo 2,8%. Ostatní tiež našli voličov, no pomenej. Vyhral „najsilnejší“ kandidát.

Sociálno-liberálna Kalifornia, avantgarda ľudskej kultúry, si vybrala za guvernéra Terminátora.

Zbláznila sa snáď Kalifornia? Myslím, že nie. Jednoducho už toho má dosť.

Bývalý guvernér Davis päť rokov vládol ako pravicový Demokrat. Zdedil pravicové reformy predchádzajúceho republikánskeho guvernéra a pramálo na nich pozmenil. Naopak, pokračoval v nich. Čia bola potom chyba, keď deregulácia trhu s elektrinou viedla až ku kríze (a napomohla k ziskom takým firmám, ako bol Enron)? Kto bol zodpovedný za nárast nezamestnanosti a ekonomickú stagnáciu? Ten, kto napáchal zlé veci, alebo ten, kto neurobil nič?

Nuž, Davisovi potom iste nepomohlo, keď si milionár Darrel Issa uzmyslel, že guvernérom chce byť on a začal ľuďom platiť za zbier podpisov na odvolanie. Issovi zase potom veľmi nepomohol Schwarzenegger, ktorý bol v úlohe republikánskeho kandidáta oveľa populárnejší, ako sám Issa. Ten rýchlo odstúpil z hry a jeho peniaze nahradili peniaze Schwarzeneggerove – 10,3 milióna dolárov z vlastného vrecka.

Ale názory sa predsa nepredávajú až tak lacno... Alebo ak áno – prečo?

Pretože Kalifornčania, tak ako my všetci, majú už našej starej politiky po krk. „Veľký“ herec nevyhral napriek tomu, že nevie nič o politike. On vyhral práve preto. Tieto voľby nemôžeme považovať za porážku progresívnej politiky v Kalifornii, ale za porážku politiky vôbec.

Podľa Brucea Caina, politológa na Kalifornskej univerzite v Berkeley, boli voľby „vzburou demokratov“. Naozaj, v štáte, kde je demokratov oveľa viac, ako republikánov, volilo Schwarzeneggera 23% z ich. Treba ešte dodať, že veľmi rýchlo meniť strany dokáže pri politických súbojoch aj veľa republikánov, nezávislých a prívržencov zoskupení. Taká je politika v Spojených štátoch: je neustálym zápasom proti existencii politiky samotnej. Tak je to aspoň dnes. Povstanie proti demokratom znamená len to, že na vzburu je zrelá celá krajina.

Tieto povstania začínajú ako číra forma bez obsahu. Tentokrát sa táto forma naplnila peniazmi a svalmi. Keď bude o rok na rade Bush, uvidíme, či táto vzbura nenájde iný obsah. Je pravda, že v podobných podmienkach vyhrali v minulom storočí fašisti, ale nové dejiny zatiaľ ešte napísané nie sú. Scéna je ešte prázdna. Odohrá sa na nej tragédia, fraška, alebo…?



Joseph Grim Feinberg pracuje na doktoráte z antropológie na University of Chicago. Ako držiteľ amerického Fullbrightovho štipendia strávil rok na východnom Slovensku, kde študoval dejiny rusínsko-ukrajinskej národnosti.





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.