hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Dobre utajená privatizácia

Dušan Znamenák

Privatizuje sa Sociálna poisťovňa - presnejšie povedané - časť jej priebežného dôchodkového systému. Časť, ktorú predstavuje tých 9% odvodov, ktoré sa budú odvádzať do súkromných penzijných fondov. Ide o kapitál, ktorý bude z moci zákona zverený správcovským spoločnostiam, aby s ním podnikali a vytvárali zisk. V každom prípade táto hodnota bude sociálnej poisťovni na vyplácanie dôchodkov chýbať a štát ju bude musieť do sociálnej poisťovne vkladať. Otázka je, prečo sa v danom prípade nehovorí otvorene o privatizácii, alebo minimálne o prenájme, ale koná sa pod akousi neurčitou hlavičkou reformy dôchodkového systému. Nie je to tak preto, lebo takto je možné obísť všetky inštitucionálne (napr. parlamentnú kontrolu) a procesné prekážky, ktoré sa používali pri klasickej privatizácii a ktoré mali brániť jednostrannému zištnému rozhodovaniu a ovplyvňovaniu?

(06. 05. 2004)



Linka na dnes



Sedmá generace

Mesačník českého Hnutí Duha. Časopis zachováva primeranú rovnováhu medzi praktickými, každodennými problémami a hlbšími teoretickými otázkami. Asi to najkvalitnejšie, čo sa v česko-slovenskom priestore v rámci environmentalizmu a sociálnej ekológie vydáva.



Nie zrážke civilizácií,
áno dialógu kultúr


Barbora Černušáková

vydané 13. 10. 2003 • prečítané 10996x
formát na tlač



Obyvateľ Východnej Európy má vďaka médiám nové cynické zaklínadlo. K ochytanému „OSN je nanič“ tento rok pribudlo „Nobelova cenu mieru je spolitizovaná“. Ale tiež kontroverzná, mierne urážlivá a predovšetkým trucpodnik. Komu? Zahraničnej politike USA, konzervatívnym hodnotám prípadne Vatikánu.


Výbor v Oslo totiž rozhodol, že nositeľkou Nobelovej ceny mieru za rok 2003 bude Širin Ebadiová. Žena, moslimka a aktivistka za ľudské práva z Iránu, teda krajiny, v ktorej skorumpovaný režim potláča základné občianske práva, práva žien a práva detí. Ale tiež Iránu - krajiny z „osi zla“ ohrozujúcej svet svojím nukleárnym programom.

Ebadiová je právnička a venuje sa obrane tých, ktorých režim vďaka prekrúcaniu koránu prenasleduje. Iránska štátna televízia niekoľko hodín váhala, kým o udelení ceny vôbec informovala. Konzervatívni duchovní sa naopak poponáhľali s vyhlásením, že Nobelov výbor spravil politické rozhodnutie, ktorého jediným cieľom je podkopať autoritu vedenia krajiny. V Iráne totiž prebieha politický boj medzi stúpencami reformného prezidentka Mohammada Chatámiho a konzervatívnym klérom na čele s duchovným vodcom Ajatolláhom Chomejním. Reformisti sa zhodujú, že Nobelova cena pre Ebadiovú posilní pro-demokratické hnutie a jeho požiadavky.

Hidžáb či šatka nie je podstatou problému

Širin Ebadiová nosí vlasy zakryté šatkou a hidžáb, presne tak, ako to vyžaduje iránsky odevný kódex. „Nie je to podstatné, naše životy obmedzujú iné veci, ktoré musíme zmeniť,“ vraví. Obdivuhodné je, že sa jej to v krajine, akou je Irán, darí.

Revolúcia v roku 1979, ktorá zvrhla šacha a nastolila vládu Chomejního klerikálov, ju zastihla ako prvú ženu sudkyňu. Svoje miesto musela opustiť. Dôvodom bolo, že je žena a predseda súdu vyhlásil, že šaríja nepripúšťa, aby boli ženy sudkyňami. Ebadiová sa teda začala venovať obhajobe a ochrane ľudských práv ako advokátka. Zastupovala napríklad rodinu študenta Ezzata Ebrahima-Nedžáda, ktorý bol zavraždený počas protestov na Teheránskej univerzite v roku 1999. Podarilo sa je pri tom odhaliť spojenie medzi bezpečnostnými skupinami, zodpovednými za zabíjanie a vládnymi predstaviteľmi.

Za videonahrávku rozhovoru, v ktorom svedok opísal plánovaný pokus o vraždu člena vládneho kabinetu, bola v roku 2000 zatknutá podmienečne odsúdená na 18 mesiacov väzenia. Svedok hovoril aj o iných aktivitách vojenskej skupiny Ansar-e Hizballáh a aktivitách členov Božej strany. Nahrávka sa neskôr dostala na verejnosť a Širin Ebadiová bola spolu s ďalšími právnikmi zatknutá za „šírenie falošnej informácie“. Vo väzení strávila 25 dní.

Širin Ebadiová bojovala za záchranu mnohých aktivistov za ľudské práva a za väzňov svedomia, na ktorých upozorňovala Amnesty International. V roku 2000 obhajovala iránske aktivistky za práva žien Mehrangiz Karovú a Šahlu Lahidžiovú.

Práva žien nepotláča islam

Prednáša tiež na právnickej fakulte. Šesťdesiat percent študentov tvoria ženy. Ebadiová ich, poslancov a samotných sudcov neúnavne upozorňuje na rozpory v iránskom trestnom zákonníku. Cituje pritom šaríju, texty duchovným a ďalšie interpretácie práva.

V 90. rokoch napísala niekoľko kníh, v ktorých na základe medzinárodných zmlúv analyzuje iránske zákony. Hoci legislatíva vychádza z islamskej šaríje, islam samotný upieranie práv žien nepredpokladá. „Problém nie je v náboženstve, ale v patriarchálnej kultúre,“ tvrdí Ebadiová. Podľa iránskych zákonov štát v prípade úmrtia ženy vyplatí polovicu sumy ako v prípade úmrtia muža. Ženy, ktoré zatúžia cestovať, potrebujú povolenie od otcov a rozviesť sa môžu dať len v prípade, ak dokážu, že je manžel násilník, impotent, narkoman alebo dlhodobo neprítomný. Šaríjské súdy trestajú niektoré zločiny kameňovaním, čo podľa Ebadiovej nemá žiadnu oporu v koráne. V poslednej dobe však od takýchto rozsudkov upustili, čo je podľa denníka The Guardian aj zásluha lobingu zo strany Európskej únie.

Širin Ebadiová založila prvú nezávislú mimovládnu organizáciu v Iráne - Spoločnosť na ochranu práv detí. Podarilo sa jej vymôcť práva pre deti narodené mimo manželstva, aj keď ešte stále nemajú právo dediť.

Neskôr spolu s ďalšími právnikmi založila Centrum na ochranu ľudských práv, ktoré poskytuje právnu pomoc rodinám uväznených novinárov, študentov a ďalších aktivistov za dodržiavanie ľudských práv. Vďaka Nobelovej cene centrum získa 1,3 milióna dolárov.

Koho výbor ocenil

Výbor pre Nobelovu cenu mieru vo svojom rozhodnutí uvádza, že ocenil ženu z moslimského sveta, ktorý na ňu môže byť právom pyšný. Je to pravda. Rozhodnutie prichádza v čase, keď „vojna proti terorizmu“ vytláča umiernených moslimov na okraj záujmu. Do popredia prenikajú fundamentalisti, dezinterpretácia islamu a všeobecný strach. Výbor nemohol urobiť nič lepšie. Celému svetu ukázal, že problémom nie je islam, ale jeho prekrúcanie skupinami, ktorým ide o moc. Ukázal, že v moslimskom svete žijú ľudia, ktorým záleží na živote, občianskych právach a slobodách a sú pre ne schopní veľa urobiť. Ukázal, že cesta k zmene či demokratizácii režimu nemusí mať podobu vojenského zásahu, ale skôr podpory reformných skupín. „Keďže sa venujem ochrane ľudských práv, som proti vojne - nie je práve tým, čo by krajiny a ľudia potrebovali,“ vyhlásila čerstvá nositeľka Nobelovej ceny mieru.

Na tlačovej konferencii v Paríži povedala, že cena patrí všetkým ľudskoprávnym pracovníkom v Iráne. Medzi ľudskými právami a islamom Širin Ebadiová nevidí spor. Dáva prednosť dialógu rôznych kultúr a náboženstiev, ktorý začína práve tu - základnými právami. Výbor v Oslo urobil prvý krok. Oznámil svetu, že dialóg už začal.



Barbora Černušáková je mediálna koordinátorka organizácie Priatelia Zeme Slovensko. Organizácia Amnesty International získala v roku 1977 Nobelovu cenu mieru. Článok bol napísaný pre hej rup! a týždenník Slovo.







Vaše komentáre:

vladimír  (25.02.2009 10:40:36)     
Šaríja
Je možné niekde kúpiť šaríju v českom, alebo slovenskom jazyku?

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.