hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 05. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Od revolúcie ku kompromisu a zase naspäť

Michal Polák

„Zomrel jeden zo zakladateľov Solidarity,” hlásali prednedávnom titulky novín. K tomu pár povrchných slov, povinná úlitba panujúcemu antikomunizmu, a dosť. No Jacek Kuroń je príliš veľká a zložitá postava, než aby sa vtesnala do dnes zaužívaných koľají. Bola by škoda, keby zostalo len pri tom, čo má slovenský čitateľ možnosť dozvedieť sa z médií stredného prúdu. Pretože – kto to bol v skutočnosti Jacek Kuroń? Mladý idealista, ktorý vstúpil do komunistickej strany, pretože chcel pomôcť ľuďom naučiť sa, ako si majú sami vládnuť. Prísny marxista, ktorý z nej bol vylúčený za kritiku ostrú až na samú dreň. Revolucionár, ktorý sa už ako chlapec pripravoval na väzenie – i keď sa mu nesnívalo, že ho nakoniec dokopy na deväť rokov dá uväzniť strana, ktorú považoval za „svoju“. Stúpenec kompromisu, ktorý tak dlho presadzoval „sebaobmedzujúcu revolúciu“, až ho napokon nemožnosť kompromisného riešenia priviedla k rúcaniu „komunizmu“. Skeptik, ktorý v krajine „reálneho socializmu“ radil radšej nežiadať legalizáciu nezávislých odborov. Nadšenec, ktorý sa stal jedným z najvytrvalejších vodcov tých istých odborov. Sociálny demokrat, ktorý považoval za svoju povinnosť pomôcť pri budovaní kapitalizmu. A napokon fanúšik alterglobalistického hnutia, ktorý sám seba za svoju úlohu pri budovaní kapitalizmu odsúdil.

(06. 07. 2004)



Linka na dnes



Left Business Observer

V podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede.



USA mimovládnym organizáciám:

Držte hubu a krok!


Ivan Lesay

vydané 29. 09. 2003 • prečítané 10343x
formát na tlač



Bushova vláda sa pustila do ďalšej preventívnej vojny! Jej dejiskom nie je (zatiaľ) ani Irán, ani Severná Kórea, ani Sýria. Pred zahájením prípadného ďalšieho zahraničného dobrodružstva sa americkí jastrabi rozhodli vyničiť škodcov vo vlastnom dome. Domácou extrapoláciou „osi zla“ sa stali všetky mimovládne organizácie, ktoré si nedostatočne uvedomujú, „koho záujmy majú obhajovať“.


Fronty vojny proti mimovládnym organizáciám (MVO) sú v zásade dva. Na prvom sa mlčanie humanitárnych a náboženských organizácií kupuje finančnou podporou. Ak táto taktika zlyhá, na druhom fronte sa „koalícia neochotných“ MVO marginalizuje a kriminalizuje diskreditujúcimi vyhláseniami, že ich činnosť predstavuje „hrozbu pre demokraciu“.

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!

Prvé husle na „cukríkovom“ fronte hrá Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID). Jej šéf Andrew Natsios sa 21.mája nechal vo Washingtone počuť, že je hlboko sklamaný z činnosti humanitárnych a rozvojových MVO, ktoré pozabúdajú, že „majú byť predĺženou rukou americkej vlády“ a čosi ako jej PR agentúrami. Podľa siete humanitárnych MVO InterAction, ktorá mala na washingtonskej konferencii zastúpenie, bol pán Natsios „rozčúlený“, že hladujúce a choré afgánske a iracké deti si boli málo vedomé toho, že jedlo a vakcíny dostávajú s láskavou podporou Georgea W. Busha. Spravodlivo rozhorčený šéf USAID si dal samozrejme záležať na tom, aby neostalo iba pri slovách. Mimovládkam, ktoré neboli ochotné dostatočne jasne uvádzať ako zdroj pomoci americkú vládu alebo sa nebodaj priamo vyslovili proti americkej militaristickej politike, pohrozil zastavením dotácií. Neskorší vývoj išiel presne v tomto duchu – v súčasnosti USAID pri uzatváraní zmlúv o distribúcii rozvojovej pomoci uprednostňuje súkromné pred mimovládnymi inštitúciami. Navyše niektoré z MVO, ktoré získali kontrakt s USAID, boli upozornené, aby neposkytovali vyjadrenia médiám, s tým, že všetka komunikácia s médiami musí ísť cez Washington.

„Mimovládnosť“ organizácií sa tak stáva smiešnou nálepkou pre poslušné inštitúcie, od ktorých sa očakáva obdoba reklamnej kampane na prací prášok – ideálna americká humanitárna „MVO“ ticho doručí balíček pomoci s veľkou nálepkou „LEN PRE VÁS OD VAŠICH USA!“

NGO Watch – strážny pes americkej demokracie

„Mäkký“ front vojny s MVO (ako napr. spomínané škrtenie finančnej podpory v podaní USAID) nie je však, ako sme už spomenuli, jedinou podobou útoku. Medzinárodné organizácie, ktoré sú od cukríka americkej vládnej pomoci nezávislé, treba krotiť bičom.

Dňa 11.júna sa uskutočnila celodenná konferencia s názvom: „Mimovládne organizácie- rastúca sila nezvolenej hŕstky“. Jej organizátormi boli neokonzervatívny American Enterprise Institute (AEI) spolu s austrálskym pravicovým Institute of Public Affairs (IPA). Cieľom konferencie bolo spropagovať spustenie webstránky www.ngowatch.org. Dôvodom jej zriadenia bol údajný narastajúci politický vplyv tretieho sektora. Podľa stránky „treba vniesť do bujnejúceho sveta MVO viac svetla a zodpovednosti“, pretože „mimoriadny nárast MVO v liberálnych demokraciách má potenciál podkopať zvrchovanosť ústavných demokracií, rovnako ako výkonnosť dôveryhodných [bližšie nešpecifikované kritérium, pozn. autora] mimovládnych organizácií“. Celá táto bizarná iniciatíva nachádza svoje filozofické opodstatnenie v názore, že na organizovaní sa „nezvolených“ skupín občanov v snahe ovplyvňovať svoju vládu je niečo nekalé. Stránka nie je v podstate ničím iným, než čiernou listinou á la McCarthy, obsahujúcou zoznam a informácie o MVO, ktoré sa odvážili protirečiť Bushovej administratíve, alebo podporovať prijatie medzinárodných dohôd, ktoré Biely dom odmieta. Na listine sa ocitli organizácie ako Amnesty International, CARE, Oxfam, Priatelia Zeme a pod.. Účastníci konferencie síce spomenutým organizáciám priznali zásluhy za značný pokrok v oblasti ľudských práv, rozvoja a životného prostredia, zároveň ich ale obvinili z presadzovania „liberálnej“ agendy, ktorá na medzinárodnej úrovni ohrozuje americkú zvrchovanosť a kapitalistický systém voľného trhu. Obvinili ich z vedenia „biz-war“, teda z vojny proti biznisu, ktorý chcú z rôznych príčin regulovať napriek tomu, že samotné MVO nereguluje nikto a nič (myslené na rozdiel od vlád a korporácií). Na MVO sa od rečníckeho pultu sypala celá hŕba ďalších výčitiek – od spochybnenia ich legitimity (nikto ich nevolí) až po nezlučiteľnosť ich (multilaterálnych) aktivít a požiadaviek s americkými (unilaterálnymi) národnými záujmami.

Zarážajúcim faktom je, že práve v najdemokratickejšej krajine sveta a vo vzorovej liberálnej demokracii si ochrancovia „ústavnosti a zvrchovanosti“ akosi nepovšimli v politickej filozofii liberalizmu už storočia známy fakt, že občianska angažovanosť nie je prekážkou, ale podmienkou fungovania demokracie na báze občianskej spoločnosti a že pomáha kontrolovať a minimalizovať práve mocenské excesy predstaviteľov štátneho aparátu, ktoré sa títo predstavitelia nehanbia označiť za „národné záujmy“.

American Enterprise Institute alebo cap záhradníkom

Ako konferencia, tak spustenie webstránky by sa za normálnych okolností dali považovať za ďalšiu z mora aktivít vyvíjaných anglosaskou novou pravicou, posadnutou fabulovaním konšpiračných teórií o snahách ľavice (prípadne Európy) obmedzovať Spojené štáty a podriadiť ich globálnej vláde. Sila organizátorov konferencie (American Enterprise Institute a Federalist Society for Law and Public Policy Studies) je ale omnoho väčšia, než aby sme si mohli dovoliť mávnuť rukou. Viac než štyridsať vysokopostavených vládnych činiteľov bolo naverbovaných priamo z AEI, Federalistov alebo ich „fellows“- „odborných asistentov“. Za všetky spomeniem mená ako Lynne Cheney (viceprezidentova manželka), Jeane Kirkpatrick (bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN) a Richard Perle (bývalý predseda Komisie pre obrannú politiku v Pentagone a vplyvný „iracký“ jastrab).

Na celej veci je komické, že vojnu proti MVO vedie AEI, ktorý tiež nie je ničím iným, ako mimovládnou organizáciou. Rozdiel je pravdepodobne ale v tom, že jej „dôveryhodnosť“ spočíva v jej provládnosti, „nezávislosť“ v tom, že ju financujú korporácie ako napr. Motorola, American Express alebo ExxonMobil a o „legitimite“ elitného think-tanku bez stopy masovej podpory (nieto ešte členstva) možno hovoriť iba v rovine vtipu. Nikto iný nevystihol skutočné poslanie a podstatu AEI lepšie, než samotný prezident Bush na februárovom obede s pracovníkmi Inštitútu: „V American Enterprise Institute pracujú najlepšie hlavy národa na niektorých z najväčších výziev národu. Odvádzate takú dobrú prácu, že si moja administratíva dvadsať z týchto mozgov vypožičala.“ Túto perlu ducha nechávam doznieť v pietnom tichu, záver nech si urobí každý sám...



Ivan Lesay je absolventom politológie na Trnavskej univerzite a členom Združenia sociálnej sebaobrany (ZSS).





Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.