hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 01. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



WTO vykoľajená
z dráhy na druhom
Seattli

Peter Rosset

Práve sme sa vrátili z veľmi dojímavého obradu za Li Kjung Chaeho, kórejského roľníka, ktorý v utorok na protest proti WTO spáchal samovraždu. Obrad sa konal v Liho tábore (Camp Lee), mieste, ktoré sa predtým volalo Kilometer nula – začiatku bezpečnostného pásma. Li sa obetoval tu a na tomto mieste odvtedy stanovali Kórejčana a s nimi spolucítiaci z celého sveta. Na dnešnom obrade bol aj jeho brat a jedna z jeho dcér (jeho žena zahynula pred desiatimi rokmi pri autonehode). Rečníci jeden za druhým vystupovali s tou istou myšlienkou: „Obeť compañera Liho nebola zbytočná – dodala nám energiu, aby sme rozhovory WTO v Cancúne vykoľajili z dráhy. Jeho odhodlaný duch bude ďalej žiť v našich srdciach, keď budeme bojovať za svet, ktorý je možný – za lepší svet.“

(29. 09. 2003)



Linka na dnes



New Left Review

Hlboko vážená „vlajková loď západnej intelektuálnej ľavice", kritická tak k vlažnej sociálnej demokracii, ako k „reálnemu socializmu" (pri zrode NLR stáli bývalí členovia komunistickej strany, ktorí ju opustili na protest proti sovietskemu zásahu v Maďarsku v r. 1956). NLR sa zaoberal a zaoberá najrôznejšími témami, od Frankfurtskej školy cez čínsku kultúrnu revolúciu až po východeurópskych ľavicových disidentov, či dnes antikapitalistické hnutie.



Názor vojaka:

V Iraku zomierame zbytočne


Tom Predmore

vydané 23. 09. 2003 • prečítané 10993x
formát na tlač



Posledných šesť mesiacov som sa podieľal na akcii, ktorú považujem za jeden z veľkých podvodov modernej doby: na „Operácii Iracká sloboda“. Pôda na vpád do Iraku sa začala pripravovať už po hrôzostrašných udalostiach z 11. septembra 2001 a v priebehu bojov v Afganistane.


Ukážka palebnej sily, ktorá mala byť svetu predvedená na začiatku Operácie Iracká sloboda, dostala názov „Šok a hrôza“ (Shock and Awe). Mala z bezprostrednej blízkosti predviesť vojenskú silu a vyspelú technológiu amerického a britského arzenálu.

Vo mne, ako vojakovi pripravujúcemu sa na inváziu do Iraku, však slová „šok a hrôza“ vyvolali hlbokú odozvu. Ešte aj vo chvíli, keď sme sa pripravovali na odlet, zdalo sa mi, že dve veľké superveľmoci sa práve chystajú porušiť pravidlá, ktorých dodržiavanie vyžadujú od všetkých ostatných. USA a Británia vtrhli do Iraku bez súhlasu OSN a ignorujúc prosby ich vlastných občanov.

„Šok a hrôza“? Áno, tieto slová presne opisujú, ako som sa cítil, keď sme sa spáchali tento pokrytecký čin, ktorý nemá nič spoločné so spravodlivosťou.

Od okamihu, keď zaznela prvá salva tejto takzvanej vojny za oslobodenie a slobodu, totiž zavládlo všeobecné pokrytectvo.

Keď arabské televízie odvysielala zábery zajatých či mŕtvych amerických vojakov, vodcovia USA a Británie prisahali pomstu a tieto stanice si za svoje pôsobivé spravodajstvo vyslúžili ich slovné útoky. No keď americkí vojaci usmrtili synov Saddáma Husajna, neuplynulo ani pár hodín a americká vláda do celého sveta nechala odvysielať fotografie ich zohavených mŕtvol. Zase sa raz voda kázala a víno pilo.

Nám vojakom slúžiacim v Iraku bolo povedané, že naším cieľom je Iračanom pomôcť – postarať sa o ich potreby vojensky, ale aj humanitárne. Tak nech mi teda niekto vysvetlí, koľko ľudskosti je v nedávnom príbehu dvoch malých detí, ktoré priviedla do amerického vojenského tábora ich matka v snahe nájsť pre ne lekársku pomoc (opísal ho vo svojom článku armádny denník Stars and Stripes).

Deti našli nevybuchnutú muníciu, začali sa s ňou hrať a utrpeli rozsiahle popáleniny. V článku sa píše, že americkí vojenskí lekári po hodine čakania deťom lekársku pomoc odopreli. Jeden americký vojak nazval túto príhodu iba jednou z mnohých „ukrutností“ zo strany armády USA, ktorých bol svedkom.

Ja osobne som našťastie pri žiadnych ukrutnostiach nebol – pravda, ak nepovažujete za najväčšiu ukrutnosť celú túto irackú vojnu, ako ju považujem ja.

Načo sme teda tu? Boli dôvodom tejto invázie zbrane hromadného ničenia, ako nám tak často opakovali? Ak áno, kde sú? Vtrhli sme sem, aby sme odstránili vodcu a jeho režim, pretože boli v úzkom spojení s Usámom bin Ládinom? Ak áno, kde sú dôkazy?

Alebo je náš príchod motivovaný čisto ekonomickými výhodami, ktoré získame? Náklady na rafinovanie irackej ropy sú najnižšie na svete. Nevyzerá to ako moderná krížová výprava, ktorá má oslobodiť utláčaný ľud, či zbaviť svet démonického diktátora. Je to krížová výprava, ktorá si má privlastniť prírodné zdroje iného národa. Príčinou našej prítomnosti je – aspoň mne sa tak zdá – ropa.

Pravdivý je len jeden fakt, a to, že Američania tu zomierajú. Každý deň sa na našich vojakov v Iraku podnikne desať až štrnásť útokov. Počet mŕtvych narastá – a koniec je v nedohľadne.

Kedysi som veril, že slúžim istej veci – že mám „presadzovať a brániť ústavu Spojených štátov“. Dnes už tomu neverím. Stratil som svoje presvedčenie i odhodlanie. Svoju vojenskú službu už nemôžem ospravedlňovať na základe poloprávd a otvorených lží.

S vekom prichádza múdrosť. Vo veku tridsaťšesť rokov už nie som ochotný na základe slepo veriť a nepochybovať.

Odkedy som v novembri minulého roka dorazil do Fort Campbell v Kentucky a počul prvé slová o nasadení v Iraku a potom aj o skutočných prípravách, pocítil som nepokoj a pochybnosti. Moje pochybnosti odvtedy len vzrástli. Zmizla iba odhodlanosť.

Svoju službu v tejto krajine som už takmer ukončil, tak ako mnohí moji spolubojovníci. Stáli sme v Iraku zoči-voči smrti bez príčiny a bez odôvodnenia. Koľko nás ešte musí zomrieť? Koľko sĺz ešte bude preliatych, než sa Američania zobudia a začnú žiadať návrat mužov a žien, ktorí majú ochraňovať ich, a nie záujmy ich vodcov?



Tom Predmore je americký vojak v aktívnej službe, príslušník 101. leteckej divízie, rozmiestnenej v blízkosti Mosulu v severnom Iraku. Iná verzia tohto článku vyšla v Peoria Journal Star, Illinois, USA.







Vaše komentáre:

jessica  (27.09.2017 17:56:58)     
Hello
Hi. it's my pleasure meeting you. My name is Jessica Meir I am US military officer. I will like to get acquainted with you. I am romantic and fun to be with. I read your profile and I really wish to indicate my interest to you. I'm looking for genuine and meaningful intimate relationships with love, passion and romance.
Please I'll be glad if you send me an email at my private email
address(jessicalove2015@aol.com)
I will send you my pictures and tell you more about myself and my future plans. Lots of love as i hope to hear from you soon.
jessicalove2015@aol.com
Jessica Meir


Reagovať

jessica  (27.09.2017 17:58:27)     
Hello
Hi. it's my pleasure meeting you. My name is Jessica Meir I am US military officer. I will like to get acquainted with you. I am romantic and fun to be with. I read your profile and I really wish to indicate my interest to you. I'm looking for genuine and meaningful intimate relationships with love, passion and romance.
Please I'll be glad if you send me an email at my private email
address(jessicalove2015@aol.com)
I will send you my pictures and tell you more about myself and my future plans. Lots of love as i hope to hear from you soon.
jessicalove2015@aol.com
Jessica Meir


Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.